Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/196/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215452 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411215452.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.. A. H., bytom K. XB, U. Q., zastúpený advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom Kapisztóryho 2, Nové Zámky proti odporkyni B.. N. H.Š., bytom L.. K. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, na určenie príspevku na rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.02.2012, č.k. 13P 239/2011-93, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., súd prvého stupňa zastavil konanie vo veci dôvodiac tým, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vzal svoj návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela v celom rozsahu späť. Právny zástupca odporkyne písomným podaním zo dňa 13.02.2012 doručil súdu vyčíslenie trov konania v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na účet právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške XXX,XX eura, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby po XXX,XX eura za prevzatie veci a prvá poradu s klientkou, vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 13.01.2012, dvakrát režijný paušál po X,XX eura, 20% DPH vo výške XXX,XX eura. Odmena právneho zástupcu bola vyčíslená v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že súd vo výroku o trovách konania pominul zákonné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania v prípade, že konanie bolo zastavené. Skutočnosť, že navrhovateľ preukázal úradným rozhodnutím stav hmotnej núdze, je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, bez ohľadu na procesný úspech účastníkov konania. Navrhovateľ tiež vytkol súdu, že sa nezaoberal posúdením tejto otázky v súlade s § 138 ods. 2 O.s.p., keď samotné rozhodnutie o hmotnej núdzi zakladá procesné dôsledky oslobodenia od súdnych poplatkov, a v danom prípade aj dôvod hodný osobitného zreteľa, pri súčasnom prihliadnutí na zdravotný stav navrhovateľa. V časti trov konania označil uznesenie za nepreskúmateľné, pre neuvedenie výpočtového základu, z ktorého sa trovy konania uplatňujú, dátumu, kedy bol prvý deklarovaný úkon vykonaný a posúdenia ich správnosti. Tiež vytkol súdu, že v napadnutom rozhodnutí neuvádza, či si odporca uplatnil nárok na náhradu trov konania včas, v intenciách § 151 ods. 4 O.s.p., a či nebol daný dôvod na postup podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. Ak by sa odvolací súd nestotožnil uvedenými výhradami, poukázal na to, že súdom priznaná náhrada trov konania je v rozpore s kogentným ustanovením § 72 ods. 3 Zákona o rodine k ustanoveniu § 10 ods. 3 Vyhlášky MS SR, pretože nešlo o plnenie „na čas neurčitý“ ani na „dobu presahujúcu 5 rokov“, a preto označil výpočet náhrady za nesprávny a minimálne v sume prevyšujúcej XXX,XX eur + DPH priznaný v rozpore s platným právom. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie, prípadne rozhodnutie sám zmenil. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške XX,XX eur, a to za 1 úkon (písomné podanie na súd) vo výške XX,XX eur a paušálnu náhradu nákladov vo výške X,XX eura. Náhradu trov si uplatnil vo výške tarifnej odmeny počítanej z predmetu sporu, teda XXX,XX eur. Výrok rozhodnutia v časti zastavenia konania označil ako nedotknutý. K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, domáhajúc sa zamietnutia podaného odvolania navrhovateľom a potvrdenia napadnutého uznesenia. Odporkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na to, že si v konaní neuplatnila náhradu trov konania podľa úspechu, resp. pomeru úspechu v konaní, teda v režime § 142 O.s.p., pretože vec z dôvodu späťvzatia nebola právoplatne ukončená meritórnym rozhodnutím, a teda ani nebolo možné posudzovať mieru úspechu resp. pomeru úspechu v konaní. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. na tento prípad nevzťahuje a odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 a § 147 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti dala do pozornosti judikát R 49/1993. K námietke navrhovateľa, že súd nezohľadnil úradné rozhodnutie o stave hmotnej núdze ako dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania uviedla, že samotné rozhodnutie o hmotnej núdzi nezakladá procesné dôsledky oslobodenia od súdnych poplatkov, ako uvádza navrhovateľ, ale je len jedným z jeho zákonných predpokladov. Čo sa týka majetkových pomerov navrhovateľa uviedla, že nezahŕňajú iba súčasný príjem, ale aj celý majetok, sú dostatočné na úhradu trov konania, ktoré svojim konaním spôsobil, a ak by boli majetkové pomery navrhovateľa skutočne zlé, ako uviedol, nemohol by sa nechať zastupovať advokátom. K uplatneniu trov ďalej uviedla, že nárok si uplatnila včas aj spolu s vyčíslením, keďže rozhodnutie o trovách konania je súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. K výpočtovému základu udala, že pri jeho výpočte postupovala v súlade s ust. § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Ako výpočtový základ bol použitý päťnásobok ročného plnenia, nakoľko navrhovateľ vo svojom návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela obdobie, na ktoré žiadal odporkyňu zaviazať povinnosťou platenia príspevku nijako neohraničil a jednalo sa o plnenie na čas neurčitý. Postup pri výpočte tarifnej hodnoty úkonu ako z plnenia na dobu neurčitú označila za správny, nakoľko súd síce môže príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, avšak zákon v tom istom ustanovení tiež dáva súdu možnosť túto dobu predĺžiť a teda nie je zrejmé, na akú dobu navrhovateľ žiadal príspevok priznať. Odporkyňa v neposlednom rade uviedla, že vzhľadom na to, že je nielen pracovne, ale aj osobnom živote dosť časovo vyťažená, je nútená využívať právne služby advokáta, aby chránila svoje záujmy v konaniach iniciovaných navrhovateľom. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť len dva dni pred konaním vytýčeného pojednávania. Príkladmo uviedla dátumy návrhov navrhovateľa, ktoré inicioval a podotkla, že v žiadnom z predchádzajúcich konaní si náhradu trov neuplatňovala. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v medziach a rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 212, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia t.j. ohľadne náhrady trov prvostupňového konania nie je dôodné. Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p., účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je výnimkou zo zásady ust. § 142 ods. 1, 2 O.s.p., v ktorom sa premieta všeobecná úprava náhrady trov občianskoprávneho (sporového) konania spravovaná zásadou úspechu v konaní, a toto ust. § 146 ods. 1 O.s.p. platí resp. jeho aplikácia prichádza do úvahy aj v prípade zastavenia konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., t.j. v prípade účinného späťvzatia návrhu na začatie konania. V ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa však premieta zásada náhrady trov konania vzniknutých zbytočne, t.j. zavineným konaním niektorého účastníka, ktoré zavinené konanie viedlo k zastaveniu konania. Rozhodovanie podľa ustanovenia § 147 O.s.p. nie je časovo viazané na rozhodnutie vo veci samej. Predpokladom zodpovednosti podľa § 147 ods. 1 za trovy, ktoré niekomu vznikli je zavinenie alebo náhoda. Pojem zavinenie definuje právna teória ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu k výsledkom tohto konania, ktorým je protiprávne správanie, v danom prípade vznik trov ku ktorým by bez takéhoto správania navrhovateľa nedošlo. Súd môže kedykoľvek v priebehu konania vydať uznesenie v zmysle cit. ustanovenia. Ak teda niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak navrhovateľ vezme návrh späť (R 49/1993) a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na príspevok na rozvedeného manžela dňa 05.12.2011, avšak dňa 24.01.2012 urobil späťvzatie návrhu bez udania dôvodu, a to dva dni pred prvým pojednávaním vo veci samej. Medzičasom si odporkyňa zvolila právneho zástupcu, ktorý vypracoval vyjadrenie k podanému návrhu a následne ho predložil na prvostupňový súd dňa 17.01.2012, čím odporkyni vznikli trovy spôsobené konaním navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou náhrady trov konania vyčíslenou v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že súdom priznaná náhrada trov konania je v rozpore s kogentným ustanovením § 72 ods. 3 Zákona o rodine k ustanoveniu § 10 ods. 3 cit. Vyhlášky, pretože nejde o plnenie „na čas neurčitý“ ani na „dobu presahujúcu 5 rokov“, a preto je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia výpočet náhrady trov nesprávny a minimálne v sume prevyšujúcej XXX,XX eur + DPH priznaný v rozpore s platným právom, túto nemožno zohľadniť, pretože podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Podľa ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Navrhovateľ sa v petite návrhu domáhal, aby mu odporkyňa prispievala na výživu mesačne sumou XXX,- eur, počnúc dňom podania návrhu. Pokiaľ neuviedol dobu po akú žiada o príspevok na výživné, a preto má tunajší súd za to, že ide o plnenie na čas neurčitý. S poukazom na ust. § 10 ods. 3 cit. vyhlášky podľa ktorej, ak ide o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia, správne, prvostupňový súd vychádzal zo sumy XX.XXX,- eur, keď výživné na mesiac by predstavovalo sumu XXX,- eur x 12 mesiacov v roku x 5 rokov, a následne dospel k výške trov XXX,XX eur pozostávajúcich zo sumy XXX,XX eur za dva úkony právnej služby, dvakrát režijný paušál vo výške X,XX eur a 20% DPH vo výške XXX,XX eur /t.j. XXX,XX + XX,XX + XXX,XX = XXX,XX eur/. Z uvedených dôvodov, keď odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, keď si ich náhradu neuplatňovala (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.