Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/475/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200918 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412200918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. I., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: otec - V. I., bytom D., I. U. XXXX/XX, t.č. Č. N., J. XXXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Sirankom, advokátom, AK Bratislava, Vajnorská 89, a matka - J. I., rodená R., bytom D., S. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13 P/19/2012-75 zo dňa 21.06.2012, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - uložil otcovi povinnosť platiť zvýšeným výživným na maloletú R. I. narodenú XX.XX.XXXX zo sumy X XXX,-Sk mesačne sumou XXX euro mesačne počínajúc dňom 01.02.2012 do 31.05.2012, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zvýšeným výživným v sume XXX euro mesačne počínajúc dňom 01.06.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné pre maloletú R. za dobu od 01.02.2012 do 21.06.2012 v celkovej sume XXX,XX euro otcovi povolil zaplatiť v pravidelných 10 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 01.07.2012 k rukám matky, pod stratou výhody splátok, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súd Bratislava IV sp. zn. 11C 2/00 zo dňa 06.11.2000 v časti o výživnom pre maloletú R., - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní, v súlade so záujmom zabezpečenia ďalšej riadnej výživy a výdavkov maloletej Nikoly a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami dospel k záveru o potrebe zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu XXX euro mesačne s účinnosťou od 01.02.2012 a na sumu XXX euro mesačne s účinnosťou od 01.06.2012. Výška výživného určená súdom prvého stupňa bola podľa jeho názoru v súlade s v konaní zistenými zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca, keď na strane maloletej za obdobie viac ako 11 rokov ( t.j. od 15.12.2000 do 01.02.2012) nastala podstatná zmena pomerov - maloletá dospieva a jej výdavky sa za uvedené obdobie podstatne zvýšili. Súd prvého stupňa po zohľadnení skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v možnostiach otca je v období od podania návrhu matkou, t.j. od 01.02.2012 do 31.05.2012 platiť výživné v sume XXX euro mesačne ( ktorú výšku v konaní navrhol sám otec ) a od 01.06.2012 po odpadnutí vyživovacej povinnosti k plnoletej K. na ktorú platil sumou XXX,XX euro mesačne sumou XXX euro mesačne. Určená výška výživného podľa názoru súdu prvého stupňa neohrozí úhradu výdavkov otca ako mu počas mesiaca vznikajú. V možnostiach otca, ktorý nemá vo svojej osobnej starostlivosti žiadne maloleté dieťa a ani už nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zvýšené výživné plniť. Pokiaľ otec namietal, že priateľ matky vylepšuje finančnú situáciu jej domácnosti súd konštatoval, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej Nikole majú jej rodičia a pokiaľ aj matka prispeje takými istými sumami výživného pre maloletú Nikolu ako jej otec, spolu s rodinnými prídavkami bude mať maloletá dostatočnú sumu na pokrytie zvýšených odôvodnených mesačných výdavkov. Keďže za obdobie od 01.02.2012 do 21.06.2012 otcovi vzniklo zročné výživné v sume XXX,XX euro ( od 01.02.2012 do 31.05.2012 mal zaplatiť XXX euro a zaplatil XXX,XX euro, rozdiel predstavuje sumu XXX,XX euro, od 1.6.2012 má platiť XXX euro a zaplatil XX,XX euro, rozdiel predstavuje sumu XX,XX euro), súd prvého stupňa mu povolil určené zročné výživné zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro, počínajúc dňom 01.07.2012, pod stratou výhody splátok ( § 160 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej namietajúc že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ v odvolaní poukázal na strohé odôvodnenie rozhodnutia súdu , ktorom súd prvého stupňa bez akýchkoľvek logických súvislostí stroho konštatoval, že určené výživné neohrozí úhradu výdavkov otca tak ako mu počas mesiaca vznikajú. V odôvodnení konajúci súd logicky vo všetkých súvislostiach nehodnotil dôvody, pre ktoré je v možnostiach otca platiť stanovené výživné a nehodnotil ani to, že počas jedenástich rokov sa zamestnala aj matka maloletej, čo takisto významne ovplyvnilo schopnosti a možnosti rodičov maloletej. Podľa názoru odvolateľa odôvodnenie postráda zásadnú logiku v nadväznosti na vznesenú námietku o tom, že priateľ matky vylepšuje finančnú situáciu jej domácnosti, keď navyše súd nemal pochybnosti o tzv. dokladovaní financovania domácnosti a ostatných potrieb matkou maloletej z finančných prostriedkov jej priateľa. Skutočnosť, že prvostupňový súd zhrnul odôvodnenie do štyroch odstavcov je výsledkom priebehu samotného konania, s osobitným dôrazom na ostatné pojednávanie, na ktorom boli doložené najpodstatnejšie listinné dôkazy tesne pred vyhlásením rozsudku a keď súd mal veľmi krátky čas na ich samotné posúdenie. V rozhodnutí sa prvostupňový súd dokonca nevysporiadal ani so stanoviskom kolízneho opatrovníka tak, ako bolo prezentované na pojednávaní konanom dňa 21.06.2012. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu náležite sa vysporiadať so skutočnosťou, že na pojednávaní odzneli tvrdenia o zániku vyživovacej povinnosti otca na plnoletú dcéru K.. Otec v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania zmenil a vyhovel jeho návrhu prednesenému na pojednávaní dňa 21.06.2012. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť dôvodiac tým, že rozhodnutie je v záujme maloletej. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k otcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku v dostatočnej miere ustálil a uviedol, v čom spočíva podstata námietok oboch rodičov k výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej R. a i okolnosti majúce pri rozhodovaní o určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca za obdobie od podania návrhu matkou, t.j. od 01.02.2012 podstatný význam. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností je treba uviesť, že odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Vo vzťahu k splneniu poučovacej povinnosti súdu pred prijatím uznesenia o ukončení dokazovania je treba uviesť, že poučovaciu povinnosť súdu uloženú mu v ust. § 120 ods. 4 v spojení s § 114 ods.2 O.s.p. ( ktorú mal zrejme otec na mysli v podanom odvolaní ) si súd prvého stupňa splnil pri zasielaní predvolania na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na deň 26.04.2012, ktoré bolo účastníkom riadne doručené a po ospravedlnení sa otca odročené na deň 3.5.2012. Z obsahu spisu ďalej vyplýva i to, že súd prvého stupňa si v konaní zaobstaral a vyhodnotil dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci ( § 120 ods. 2 O.s.p.) a akceptoval i vykonanie dôkazov navrhnutých v priebehu konania účastníkmi, ktorí pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania v priebehu pojednávania nariadeného na deň 21.06.2012 do zápisnice uviedli, že nemajú iné návrhy na doplnenie dokazovania. Ako neopodstatnenú posúdil i námietku otca o nedostatku času konajúceho súdu na riadne oboznámenie sa s listinnými dôkazmi doloženými účastníkmi v priebehu pojednávania nariadeného na deň 21.06.2012 dôvodiac tým, že okolnosť riadneho oboznámenia sa s označenými listinnými dôkazmi a ich zohľadnením pri ustálení rozhodujúceho skutkového stavu pri rozhodnutí vo veci samej vyplýva z obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia. K tejto námietke je treba naviac uviesť, že Občiansky súdny poriadok neupravuje minimálne lehoty dané súdu na oboznámenie sa s predkladanými listinnými dôkazmi a pri ich predkladaní priamo v priebehu nariadeného pojednávania je len na úvahe súdu zvážiť, či je schopný sa s nimi riadne oboznámiť priamo pri ich vykonaní čítaním alebo to, či je na ich oboznámenie potrebný dlhší časový úsek, pre ktoré je nutné zvoliť vhodný procesný postup, napr. odročenie pojednávania. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej R., nar. X.X.XXXX za obdobie od 01.02.2012 do 31.05.2012 vo výške XXX euro mesačne a od 01.06.2012 vo výške XXX euro mesačne odvolací súd plne stotožňuje odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej R., ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletú t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, ktorý rozsudkom zo dňa 06.11.2000, č.k. 11C 2/00 schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti I., K., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou X.XXX,- Sk a na výživu maloletej R. X.XXX,-Sk mesačne ( v čase rozhodnutia mala R. X roky ). Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že na strane maloletej došlo k takej podstatnej a výraznej zmene pomerov, ktorá už len s prihliadnutím na plynutie času a logicky s tým sa meniace potreby dieťaťa a náklady vynakladané na ich uspokojovanie odôvodňuje zvýšenie výživného. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať na výživu maloletej, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám dieťaťa, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov ( príjem matky XXX euro + rodinné prídavky + doposiaľ hradené výživné otcom, príjem otca vo výške cca XX.XX0,- Kč mesačne ), pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane maloletej a na strane rodičov od posledného súdneho rozhodnutia ( zánik vyživovacej povinnosti otca a matky k staršej dcére K. ). K predloženému rozpisu výdavkov otca je treba uviesť, že na splácanie dvoch pôžičiek vo výške XX,XX euro mesačne a XX,XX euro mesačne nie je pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti možné prihliadať z dôvodov, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine ). Rovnako nemohol odvolací súd prihliadať na dobrovoľné plnenia zo strany súčasného priateľa matky maloletých detí na chod domácnosti ( z ktorého matka čiastočne uhrádza aj platby viazané na osobu priateľa), ktorý nie je k maloletým deťom v žiadnom právnom vzťahu a nemá k nim vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného prihliadajúc i na správnosť výroku rozhodnutia súdu, v ktorom s použitím ust. § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.02.2012 do 21.6.2012 vo výške XXX,XX euro určenými mesačnými splátkami, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.