Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/551/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1496899983 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1496899983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci navrhovateľky: D. Š., bytom P. XX, V., proti odporkyniam: 1/ N. J., bytom Ľ.. B. X, Y. a 2/ D. W., bytom J. X, Y., obidve zast. JUDr. Lenkou Imrišík, advokátkou, s.r.o., Na piesku 8, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. júla 2011 č.k. 8C 247/1996-566, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky s G. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom na J. č. X v Y., zomrelom 09.07.2003 tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal automatickú pračku X. a vysávač, obidve veci bez hodnoty, koberec U. v hodnote 9,96 eur a majetkovú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve V. s členským číslom XXXXX, s ktorým bol spojený nájom bytu č. X na poschodí M. bytového domu na P. S..Č.. XXXX/XX, blok XX N., vo V. vo výške 39.620,93 eur a do dedičstva po G. Š. prikázal puškohľad v hodnote 9,96 eur, ponorku na vodu s hadicou, včelárske náradie a vŕtačku, všetko veci bez hodnoty. Na vyrovnanie podielov na vyporiadavanom majetku uložil navrhovateľke vyplatiť odporkyniam ako dedičkám po G. Š.i spoločne a nerozdielne 19.152,60 eur v 10-tich splátkach po 1.915,26 eur tak, že prvá je splatná do mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšné vždy do dvoch kalendárnych mesiacov od splatnosti predchádzajúcej splátky, a to pod hrozbou straty výhody splátok, s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podkladom pre rozhodnutie mu bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 20.02.1996 č.k. 8C 338/2004-20 o rozvode manželstva navrhovateľky s G. Š., ktorý nadobudol právoplatnosť 11.04.1996 a zistenie, že sa na vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodli. Pri vyporiadaní vychádzal z nesporného, že pračka, vysávač, koberec, puškohľad, ponorka na vodu a hadica, včelárske náradie a vŕtačka patria do vyporiadavaného majetku. Žiadosti navrhovateľky zahrnúť do majetku nadobudnutého počas manželstva aj ďalšie hnuteľné veci, najmä stavebný materiál, zariadenie chaty a náradie na obrábanie pôdy, nevyhovel preto, že nepreukázala, že by tieto boli nadobudnuté počas manželstva zo spoločných prostriedkov a existovali aj v dobe rozvodu manželstva. Do majetku nadobudnutého počas manželstva zahrnul členský podiel v Stavebnom bytovom družstve V. na základe dokladov o prevzatí bytu do nájmu od družstva 14.01.1993, z ktorých vyplýva, že Okresné stavebné družstvo vo V. ako vlastník domu odovzdal navrhovateľke byt do nájmu, pričom družstvo zobralo na vedomie, že navrhovateľka v čase uzatvorenia tejto dohody žila v manželstve s pôvodným odporcom, ktorý s ňou trvale žil, čím im vzniklo právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, čo účastníkmi nebolo spochybňované. O žiadosti navrhovateľky na zaradenie záhradnej chaty v obci G. do vyporiadavaného majetku rozhodoval na základe výpovedi svedkov vypočutých v konaní, z ktorých podľa neho ani jeden nevedel uviesť, v akom štádiu rozostavanosti bola táto chatka ku dňu rozvodu manželstva; všetci sa zhodli len na tom, že stálo spodné podlažie. Ich výpovede boli natoľko odlišné, že ich súd, s ohľadom na to, že išlo o osoby blízke účastníkom konania, považoval na nevierohodné. Prihliadol na to, ako opísal túto stavbu v dobe rozvodu bývalý manžel navrhovateľky a v tejto otázke dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by chatka bola dostavená do tej miery, aby bola vecou v právnom zmysle. Byt na J. ul. v Y. nezaradil do vyporiadavaného spoluvlastníctva preto, že tento byt bývalý manžel navrhovateľky nadobudol až po zániku manželstva, pričom vychádzal z kúpnej zmluvy a rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade vlastníctva v prospech bývalého manžela, obidve z roku 1999. Majetok vyporiadal podľa ustanovení § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a ods. 3 a § 150 Obč. zák. medzi navrhovateľkou a dedičkami po jej bývalom manželovi rovnakým podielom preto, že nebol dôvod na vyporiadnanie v inom pomere, veci rozdelil podľa záujmu účastníkov konania a majetkovú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve V. prikázal navrhovateľke, s ohľadom na to, že v predmetnom byte býva. Navrhovateľke prikázal do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 39.630,89 eur, odporkyniam v hodnote 9,96 eur a na vyrovnanie podielov uložil navrhovateľke vyplatiť odporkyniam 19.152,60 eur, po odpočítaní polovice spoločnej pôžičky, ktorú navrhovateľka zaplatila sama po rozvode manželstva. Povolenie splátok odôvodnil tým, že navrhovateľka je dôchodkyňa bez ďalšieho príjmu a že poskytnutá výhoda ešte rešpektuje záujem odporkýň na rýchlom zaplatení uloženej povinnosti. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre neúplne zistený skutkový stav veci zmeniť a do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva zahrnúť aj chatu v G. a pri vyporiadaní zohľadniť, že pôžičku na byt vo V. splácala sama, že na chatu použili 48.000,- Sk, nie 20.000,- Sk, ako uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že jej otec daroval drevo na strechu a strop chaty a prihliadol na to, že byt v Y. kúpil jej bývalý manžel do výlučného vlastníctva, hoci patril do spoločného majetku, byt vo V. kúpila do vlastníctva výlučne ona. Odporkyne žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že z neho nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha a akú zmeny napadnutého rozsudku požaduje. K tvrdeniu navrhovateľky, že súd nezistil úplne skutkový stav uviedli, že toto ako odvolací dôvod obstojí, ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy a poukázali na to, že navrhovateľka nežiadala vykonať ďalšie dôkazy než tie, ktoré boli súdom prvého stupňa riadne vykonané a v odvolaní neuviedla žiaden dôkaz, ktorý by súd odmietol vykonať. Zopakovali svoje vyjadrenia z konania pred súdom prvého stupňa k bytu v Y. a V., k pôžičkám uviedli ich výšku, dátumy kedy boli čerpané a na aký účel a kedy boli splatené. K záhradnej chate uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že táto nepatrí do vyporiadavaného majetku, nakoľko z tejto počas manželstva bola obývateľná len pivnica, stavba nemala prvky dlhodobej životnosti a preto ju nemožno považovať za vec v právnom zmysle slova. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľky a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou (§ 149 ods. 2 OZ), vykoná ho na návrh niektorého z manželov sú (§ 149 ods. 3 OZ). Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pre posúdenie, ktoré veci patrili do tohto spoluvlastníctva a ku ktorým majetkovým právam a vzťahom sa má prihliadať, rozhodujúci deň, kedy došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (spravidla deň právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva). Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania môže uplynúť určitá doba, v môže dôjsť aj k určitým zmenám na veciach patriacich do BSM. Preto je potrebné pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadnuť k tomu, že v tomto období sa nakladalo s vecami, ktoré do tohto spoluvlastníctva patrili, zisťovať o aké dispozície išlo a správne rozlíšiť medzi dispozíciami platnými a dispozíciami neplatnými, predovšetkým z hľadiska ust. § 145 ods. 1 O.s.p. Občiansky zákonník ukladá (§ 149 ods. 1), aby vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo uskutočnené podľa zásad uvedených v ust. § 150 O.s.p. Pri výklade a použití tohto ustanovenia musí preto súd vychádzať, po náležitom zistení skutočného stavu veci (§ 6, § 120 ods. 1 O.s.p.), z okolností konkrétneho prípadu a snažiť sa o to, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, upravilo v rámci danom platnými zákonnými ustanoveniami majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie. Je vecou úvahy súdu, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rámci vymedzenom ustanovením § 150 O.s.p určil výšku podielov, pričom táto úvaha nie je ľubovoľná, takže treba určenie výšky podielov oprieť o dostatočne zistený skutkový stav a riadne toto rozhodnutie aj odôvodniť. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba previesť aj v prípade, že jeden z jeho subjektov zomrel. Dedičia zomrelého rozvedeného manžela sú oprávnení uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM s rozvedeným pozostalým manželom a ak nedôjde k dohode, musí rozhodnúť o vyporiadaní na návrh v sporovom konaní súd. Ak bolo za života poručiteľa začaté občianske súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je v tomto konaní naďalej aj posmrti jedného z bývalých manželov daná právomoc súdu a súd dokončí v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. konanie s jeho právnymi nástupcami. V tomto prípade však súd nemôže rozhodovať o tom, či jednotlivým dedičom z viacerých dedičov zomrelého spoluvlastníka pripadnú niektoré veci z vyporiadavaného spoločného majetku, ale rozhodne, že pripadajú do dedičstva po ňom a tieto veci potom budú v dedičskom konaní prikázané jednotlivým dedičom, prípadne títo medzi sebou uzavrú dohodu. Od rozhodnutia závisí však dedičské rozhodnutie o tom, čo pripadlo z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva po poručiteľovi, tento majetok je zaradený do súpisu aktív a pasív dedičstva. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a na základe skutkového zistenia vyvodil, čo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej neb. rozvedeného manžela, ktoré v zmysle § 150 OZ aj vyporiadal. Odvolací súd sa pri preskúmavaní veci pridržiaval uvádzaného ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok posudzoval podľa dôvodov v podanom odvolaní, pretože nad ich rámec nie je oprávnený, ani povinný, sa ním zaoberať. Samotná námietka navrhovateľky, že súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak nebola odôvodnená tým, že súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie významné, nemohla viesť odvolací súd k tomu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konania alebo rozhodnutie o vyporiadaní majetku zmenil. K tomuto nepostačovali ani ostatné tvrdenia navrhovateľky v odvolaní týkajúce sa záhradnej chatky, pôžičiek a predmetných bytov, keďže ani k týmto neboli pripojené konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadrenie, prečo skutkové závery súdu prvého stupňa k týmto nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Na vysvetlenie postupu súdov v občianskosúdnom konaní, a na podporu rozhodnutia súdu prvého stupňa v danej veci odvolací súd uvádza, že v tomto sporovom konaní platí zásada, že navrhovateľ už v návrhu na začatie konania musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadne nepriaznivé následky tohto v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky má aj taká situácia, kedy účastník konania síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Procesný zmysel tzv. dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 O.s.p.) vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy si účastníci konania bezo zvyšku splnia svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú, tak ako tomu bolo aj v danej veci. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka konania, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa vecí uvádzaných v odvolaní navrhovateľky majú podľa odvolacieho súdu v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a zodpovedajú ustanoveniu § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadne ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým bude rozhodovať o trovách prvostupňového konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.