Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505226170 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1505226170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : T. X., X. A. XX, X., zastúpená JUDr. Tiborom Csémim, advokátom, Wolkrova 4, Bratislava, proti odporcovi : Ľ. R., B. X. Š. XXXX/XX, X. X., zastúpený opatrovníkom Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka: Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 16C 442/2005 -195 zo dňa 20.10.2010, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z m e - ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 6.340,86 € titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 11.850,22 € titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r - d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia 1.240,44 €, k rukám JUDr. Tibora Csémiho, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 1.184,50 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným roszudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.550,98 € titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku ( navrhovateľka sa domáhala priznania náhrady škody na zdraví v sume 7.045,70 € za bolesť a v sume 25.393,20 € za sťaženie spoločenského uplatnenia ) návrh navrhovateľky zamietol. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok vo výške 77,50 €, ako aj náhradu trov konania navrhovateľke vo výške 378,48 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa domáhala priznania mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mimoriadneho zvýšenia na základe toho, že dňa 12.12.2003 v čase okolo 18.00 hodiny pri dopravnej nehode na Rusoveckej ulici v Bratislave, ktorú zapríčinil odporca, utrpela škodu na zdraví. Odporca ako vodič motorového vozidla zn. Honda Accord neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim scpnostiam a vlastnostiam vozidla, následkom čoho nezvládol riadenie, narazil do ostrovčeka v strede vozovky, prešiel do protismeru, kde zrazil navrhovateľku, ktorá prechádzala vozovku. Pri dychovej skúške odporcu bol zistený alkohol v jeho dychu v množstve 0,48 promile. Odporca bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 151/05 zo dňa 30.12.2005 uznaný vinným; súd zároveň poškodenú podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Znalec T.. T. P., L.. posudkom číslo 913766-19/09 zo dňa 19.4.2009 ohodnotil bolestné počtom bodov 353,75, ktoré navrhovateľka žiadala zvýšiť desaťnásobne a SSU počtom bodov 425, ktoré navrhovateľka žiadala zvýšiť tridsaťnásobne v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č 32/1965 Zb. Týmto posudkom navrhovateľka preukazovala, že jej úraz spôsobom hodným mimoriadneho zreteľa ju obmedzil a sťažil jej občianske, súkromné a spoločenské uplatnenie v živote a vylúčil jej uplatnenie v práci. Súdu prvého stupňa sa nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, ktorý sa na adrese trvalého pobytu nezdržiaval; bol mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník. Vedľajší účastník na strane odporcu s návrhom v časti základného bodového ohodnotenia súhlasil a zodpovedajúcu istinu bol ochotný uhradiť. Z dôvodu nespolupráce s navrhovateľkou jej nemohol poskytnúť plnenie. Poukázal na skutočnosť, že zvýšenie, ktoré požaduje navrhovateľka, je neprimerane vysoké. Samotný dôvod hodný osobitného zreteľa, predpokladom ktorého je zvýšenie bolestného ako aj SSU, navrhovateľka ničím nepreukázala. V konaní bolo preukázané, že za škodu, ktorá navrhovateľke pri dopravnej nehode vznikla, zodpovedá odporca ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Zodpovednosti za škodu sa odporca nemôže zbaviť, keďže škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že predmetná dopravná nehoda svojimi dôsledkami ťažko poškodila zdravie navrhovateľky a preto táto má nárok, v zmysle znaleckého posudku na odškodnenie. Náhrada za bolesť ako i za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané zistenému poškodeniu na zdraví, ako i povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti; avšak do akej miery sa vplyvom nehody degradovala kvalita života navrhovateľky v pracovnej alebo rodinnej oblasti, navrhovateľka súdu ničím nepreukázala. Rovnako navrhovateľka súdu nepreukázala, či sú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU. Na preukázanie tvrdených skutočností navrhovateľka neuviedla žiaden relevantný dôkaz, hoci o povinnosti predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení bola riadne poučená. Navrhovateľka v časti mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju ako účastníka v konaní zaťažovalo v zmysle vyššie ust. § 120 ods. 1 O.s.p., preto súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol. Vzhľadom na ťaživé následky zranenia, ktoré sú nenapraviteľné, priznal navrhovateľke nárok na odškodnenie vo výške 1.550,98 € titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, stanoveného znaleckým posudkom. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd prvého stupňa podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 71/1992 Zb. Poplatok bol určený z prisúdenej čiastky 1.550,98 € sadzbou 5 %, t.j. suma 77,50 €. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke, aj keď mala vo veci úspech len čiastočný, priznal plnú náhradu trov konania, vo výške 378,48 € (náklady za vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Mareka Viciana, PhD.). K úhrade týchto trov súd zaviazal v spore neúspešného odporcu. Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka ( zjavne v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania ), domáhajúc sa jeho zmeny a priznania jej náhrady škody na zdraví v celkovej výške 32.438,60 € ako aj náhrady trov konania. Súdu prvého stupňa vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena navrhovateľkou je v rozpore so skutočným a právnym stavom veci. Na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 11.10.2006 bola navrhovateľka súdom vypočutá, pričom sa plne stotožnila s výpoveďou svojej právnej zástupkyne, teda uviedla všetko, čo bolo obsahom písomného návrhu na začatie konania zo dňa 12.12.2005. Navrhovateľka touto svojou výpoveďou okrem iného potvrdila, že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 12.12.2003, bola hospitalizovaná a po dobu 26 dní bola pripútaná na lôžko. Samotný charakter poranenia ako aj komplikácie pri liečbe v podobe hnisavej infekcie pooperačnej rany len predĺžili dobu liečenia. Pre bolesti spojené s poranením musela a dodnes musí užívať lieky proti bolesti, dodnes sa pohybuje len pomocou dvoch barlí, pričom dodnes berie lieky proti bolesti, ktorými trpí tak pri chôdzi, ako aj v kľudovej polohe. Koniec roka 2003 a teda aj vianočné a novoročné sviatky strávila v nemocnici. Nemohla sa venovať starostlivosti o svoje dve deti (syn narodený v roku 1987, dcéra v roku 1982), čo ťažko znášal najmä syn, ktorý sa psychicky zrútil a začal v nadmernom množstve požívať alkoholické nápoje. V dôsledku toho v roku 2004 zanechal v 2. ročníku strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, ktorú dovtedy úspešne navštevoval. Značne tento stav doľahol aj na staršiu dcéru, ktorá v dôsledku toho v roku 2004 zanechala v 2. ročníku vysokoškolské štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Navrhovateľka za neúspech svojich detí pri štúdiu viní seba, čo postupom času viedlo u nej k psychickým problémom, v súčasnosti trpí nespavosťou a berie lieky na ukľudnenie. Pred dopravnou nehodou sa venovala rekreačným športovým aktivitám, ako je turistika, beh, fitnes, plávanie. Po úraze už uvedené aktivity vykonávať nemôže. Nemôže sa zúčastňovať ani na kultúrno-spoločenských aktivitách, ako divadlo, kino, koncerty, ktorým sa pred úrazom pravidelne venovala. Uvedené následky sú pre ňu ťažkou duševnou traumou, má psychické problémy (nervozita, nespavosť), na ktoré aj v súčasnosti berie lieky. Všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti neboli účastníkmi konania ani prvostupňovým súdom spochybnené, preto prvostupňový súd mal tieto považovať v zmysle ustanovenia § 125 O.s.p. za preukázané a nesporné. Naviac väčšina vyššie uvedených tvrdení je preukázaná aj viacerými lekárskymi potvrdeniami, posudkami a správami, ktoré sú v spise založené. Navrhovateľka ďalej vo svojom odvolaní uviedla, že z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že predpokladom nároku poškodeného na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samotné predstavuje náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Musí ísť napr. o mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia s vylúčením alebo obmedzením účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote, sťaženie či dokonca znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania, či mimoriadne bolestivé liečenie alebo dlhodobo pretrvávajúce bolesti pri bežných činnostiach. Navrhovateľka je presvedčená, že na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré boli v konaní prvostupňového súdu preukázané, spĺňa všetky podmienky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. V čase úrazu mala 45 rokov a bola v plnom rozkvete svojich fyzických a psychických síl; jej produktívny vek (účasť na pracovnom procese) mal trvať ešte takmer 20 rokov. V dôsledku úrazu je vylúčené, aby sa navrhovateľka niekedy ešte vôbec zamestnala, pričom absolútne stratila možnosť prípadného výkonu, resp. výberu povolania a prípadného ďalšieho sebavzdelávania. Jej účasť na osobnom a rodinnom živote je úplne obmedzená a jej účasť na spoločenskom a športovom živote je prakticky vylúčená. Ani po uplynutí 5 rokov od úrazu sa nevyliečila a ani sa už nikdy nevylieči. Od úrazu trpí fyzickými a psychickými bolesťami, berie a do konca života bude brať lieky proti bolesti, proti nespavosti a na ukľudnenie. Na odvolanie navrhovateľky sa nevyjadril ani odporca ( resp. jeho opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ), ani vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolací súd vec preskúmal v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý, ako aj vo výroku o trovách konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok ), na odvolacom pojednávaní, v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý svoju neúčasť ničím neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania a rovnako tak aj v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní písomne ospravedlnil kolíziou s pojednávaním v inej právnej veci, o odročenie pojednávania nežiadal ( § 101 ods. 2 O.s.p. ). Odvolací súd na odvolacom pojednávaní v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 a 4 O.s.p. zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov : 1/ znaleckého posudku č. 10877-01/04 T.. P., 2/ lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie navrhovateľky č.l. 31-63 spisu, 3/ posudku o bolestnom zo dňa 2.1.2006 T.. T. Š., 4/ obžaloby Okresnej prokuratúry BA V sp. zn. 1Pv 1491/03, 5/ trestného rozkazu OS BA V sp. zn. 4T 151/05, 6/ znalecký posudok T.. T. P. č. 913766-1909, 7/ rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 18.6.2007, 8/ uznesenia KS sp. zn. 6Sd 67/07 a 9/ potvrdenia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok zo dňa 28.5.2012 a dokazovanie napokon doplnil aj o opätovný výsluch navrhovateľky, ako účastníčky konania ( § 131 O.s.p. ). Odvolací súd dospel k nasledovným záverom : Navrhovateľka v konaní titulom náhrady škody na zdraví uplatňovala mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa § 7 ods. 3 yhl.č. 32/1965 Zb. Pri škode na zdraví sa bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia odškodňujú jednorázovo ( § 444 Obč.zák. ). Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb. ( v znení neskorších predpisov ) upravené spoločne. Rovnako ako podmienky pre priznanie, tak aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať zvlášť. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku na bolesť nepodmieňuje priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Obidva nároky sú podrobnejšie upravené vo vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Patria sem aj bolesti spôsobené rehabilitačnou starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, napr. v obmedzení alebo strate možnosti voľby povolania, prípadne v kultúrnej, športovej činnosti a pod. Sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ) spolu s bolestným má charakter nie škody podľa § 442 Obč.zák., ale osobnej nemajetkovej ujmy, kde je vylúčená naturálna reštitúcia. Poskytnuté plnenie nie je povahy reparačnej ( nejde o ekvivalent vzniknutej ujmy ) ale o plnenie povahy satisfakčnej ( poskytnúť finančné prostriedky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vytrpených bolestí ). Lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby počtu bodov a ak sú dané dôvody uvedené v prílohe A bod I. ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť ( príloha vyhlášky č. 32/1965 Zb.), hodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré je tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky. Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v bode I. ods. 6 uvedených zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. Ustanovenia § 2 a § 3 cit. vyhl. ( označené ako „Odškodnenie za bolesť“ ) majú charakter osobitných ustanovení, vzťahujúcich sa len na odškodňovanie bolesti. Ustanovenia § 7 a nasl. vyhl.č. 32/1965 Zb. majú vo vzťahu k ust. § 2 až § 6 tejto vyhlášky všeobecnú povahu. V zmysle § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. ( v znení účinnom od 1. 4. 1999 ) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. V zmysle § 7 ods. 2 cit. vyhl. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. vyhl. prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť ( sťaženie spoločenského uplatnenia ) je v konkrétnej posudzovanej veci primerané; úvaha súdu tu ale nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného ( sťaženia spoločenského uplatnenia ) a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovuje zároveň aj hľadiská, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza aplikácia ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl.do úvahy vtedy, keď sa zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl. nejaví ako primerané a dostatočné utrpenej škode na zdraví. Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní spochybňoval opodstatnenie aplikácie ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prejednávanej veci, hoci inak vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 20. 10. 2010 bol ochotný uhradiť v prospech navrhovateľky za bolesť ohodnotenú znalcom počtom bodov 353,75 sumu 704,54 € a za SSU ohodnotenú znalcom počtom bodov 425 sumu 846,44 €, spolu 1.550,98 €. Podľa vykonaného dokazovania navrhovateľka pri dopravnej nehode ( dňa 12. 12. 2003 v Bratislave na okraji Rusovskej cesty navrhovateľku ako chodkyňu zrazil motorovým vozidlom odporca ) utrpela trieštivú zlomeninu horného konca ľavej píšťaly v oblasti kolenného kĺbu s posunom úlomkov. Znalec vyhodnotil poranenie ako ťažké, ktoré si vyžiadalo opakované operácie a dlhodobé liečenie s dlhodobým obmedzením bežného spôsobu života. Počas liečenia nastali komplikácie, ktoré predĺžili dobu liečenia. Navrhovateľka sa musela podrobiť celkovo 5 operačným zákrokom, aj v celkovej anestéze, opakovaným infúziám a transfúziám krvi. Poranenie zanechalo u navrhovateľky trvalé následky : 1/ obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, 2/ kývavosť kolenného kĺbu s potrebou ortopedického podporného prístroja a s možnosťou chôdze len s oporou dvoch barlí a 3/ obrna povrchovej vetvy ihlicového nervu ľavej dolnej končatiny. Znalec v posudku dodal, že navrhovateľka bola v r. 2000 operovaná na onkologické ochorenie ľavej obličky, ktoré ochorenie však nie je v príčinnej súvislosti s posudzovaným poranením ľavej dolnej končatiny. Navrhovateľka mala v čase nehody 45 rokov. Po liečbe zostala ľavá dolná končatina deformovaná v oblasti kolenného kĺbu; na jeho vonkajšej ploche má zvislú jazvu dĺžky 16 cm zhojenú zhrubnutým tkanivom - keloidom, ktorá sa tiahne na prednú plochu hornej časti predkolenia ponad hrboľ píšťaly. Hybnosť v kolennom kĺbe ľavej dolnej končatiny je pri zohýbaní obmedzená o 1/3. Pri vyšetrení kolenného kĺbu je prítomná viklavosť. Viklavosť kolenného kĺbu kompenzuje navrhovateľka nosením spevňujúcej ortézy a opieraním sa o dve francúzske barle. Navrhovateľka sa sťažuje na pretrvávajúce bolesti, ktorými trpí ako pri chôdzi, tak aj v kľudovej polohe, z ktorého dôvodu užíva lieky. Trpí nespavosťou, nervozitou, má psychické problémy, berie lieky na ukľudnenie. Navrhovateľka bola invalidizovaná, a to po zistení jej onkologického ochorenia v r. 2000; v súčasnosti poberá mesačný invalidný dôchodok vo výške 281,10 €. Negatívne zdravotné následky nehody sa podpísali aj na zhoršení vzájomných vzťahov medzi členmi jej rodiny - medzi navrhovateľkou a jej deťmi, čo navrhovateľka psychicky zle znáša. Sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval znalec T.. B. 425 bodmi. Navrhovateľka utrpela škodu na zdraví ako 45-ročná, v produktívnom veku, hoci ako invalidná. Následky nehody výrazne obmedzili jej pracovné možnosti, jej účasť na spoločenskom, kultúrnom živote, nemôže sa rekreačne športovať ako pred nehodou - venovať sa turistike, plávaniu, behu, fitnes. Z dokazovania, ktoré doplnil odvolací súd, ďalej vyplynulo, že vedľajší účastník už navrhovateľke poskytol plnenie vo výške 1.550,98 €, ktoré navrhovateľke priznal svojím rozhodnutím súd prvého stupňa. Odvolací súd s ohľadom na uvedené výsledky dokazovania dospel k záveru, že v danej veci je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., t.j., že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o bolestné, vyššie popísané zranenia si v prípade navrhovateľky vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu s doliečovacím procesom, sprevádzanú s bolestivými prežívaniami, keď značne bolestivý bol nielen samotný úraz, spôsobený navrhovateľke dopravnou nehodou, ale aj priebeh samotnej liečby, pozostávajúcej z operačných zákrokov - aj v celkovej anestéze, opakovaných infúzií a transfúzií. Pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia SSU v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl. dôvod pre jeho zvýšenie zakladajú stratené alebo výrazne obmedzené možnosti navrhovateľky v rodinnom a spoločenskom živote, profesionálnom uplatnení, v oblasti športového vyžitia, v porovnaní s možnosťami navrhovateľky pred vznikom škody, keď na tom nič nemení skutočnosť, že navrhovateľka bola pred nehodou invalidizovaná v dôsledku onkologického ochorenia ľavej obličky. Tieto podľa názoru odvolacieho súdu vyplývajú z porovnania predpokladov, ktoré mala navrhovateľka pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, s predpokladmi, aké má pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti po vzniku škodovej udalosti - navrhovateľka bola v produktívnom veku, a hoci bola už v tom čase poberateľkou invalidného dôchodku, z pracovného procesu ju invalidita úplne nevylučovala. Avšak nehoda a jej zdravotné následky navrhovateľku z možnosti pracovne sa uplatniť prakticky znemožnili. Navrhovateľka mala aj napriek invalidite dosť predpokladov na to, aby viedla naplnený život. Po škodovej udalosti navrhovateľka tieto možnosti buď stratila celkom, alebo sa zásadne obmedzili. Vzhľadom na svoj zdravotný stav aj pri náročnejších domácich prácach je odkázaná na pomoc druhej osoby, pohybovať sa dokáže len s použitím dvoch barlí. Vzhľadom na uvedené vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti sa priznanie odškodnenia bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade navrhovateľky celkom sumou 1.550,98 € javí ako nepostačujúce, neprimerané následkom, spojeným s utrpeným poškodením zdravia. Odvolací súd ako primerané stanovil mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť navrhovateľky vo výške 10-násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. 353,75 bodov x 60 Sk/1 bod = 21.225,- Sk x 10 násobok = 212.250,- Sk; po odpočítaní plnenia v sume 21.225,- Sk poskytnutého titulom bolestného navrhovateľke predstavuje mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného 191.025,- Sk ( 212.250 - 21.225 ), v prepočte 6.340,86 €. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia považoval odvolací súd za primerané mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. 425 bodov x 60,- Sk/1 bod = 25.500,- Sk x 15 násobok = 382.500,- Sk; po odpočítaní už poskytnutého plnenia v sume 25.500,- Sk titulom SSU predstavuje mimoriadne zvýšenie náhrady SSU 357.000,- Sk ( 382.500 - 25.500 ), v prepočte 11.850,22 €. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil ( § 220 O.s.p. ) a navrhovateľke priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia; vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). Zároveň v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal odporcu tiež povinnosťou zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.184,50 € ( t.j. 6 % zo súčtu priznaných plnení ( 212.250,- Sk bolestné + 382.500,- Sk SSU = 594.750,- Sk, v prepočte 19.742,08 €, z toho 6 % činí 1.184,50 € ). O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, keďže v danom prípade rozhodnutie o veci záviselo od úvahy súdu. Trovy konania navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.240,44 €. Právny zástupca uplatňoval vo vyúčtovaní trov, vychádzajúc z hodnoty predmetu konania 18.191,08 € základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 336,94 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH,t.j. 68,91 €, spolu odmena za jeden úkon právnej služby 413,48 €. Odmenu žiadal priznať za celkom tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia ( § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ), ďalej písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie ( § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. ) a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 7. 6. 2012 ( § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. ), spolu vo výške 1.240,44 €. K vyúčtovaniu trov pripojenou fotokópiou Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľky zdokladoval, že je platcom DPH od 1. 11. 2006. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.