Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506200142 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1506200142.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: B. U., H.. XX. Z. XXXX, bytom Z. H. Č.. X, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Mária Peráčková, advokátka so sídlom Kominárska ulica č. 2-4, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: A. U.Ó., H.. X. K. XXXX, bytom Š. Č.. XXX, XXX XX Š. na X., zastúpeného: JUDr. Milan Fulec, advokát, so sídlom Živnostenská č. 2, 811 06 Bratislava, o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.4.2010, č.k. 8C/2/2006-319 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.11.2010, č.k. 8C/2/2006-373, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.4.2010, č.k. 8C/2/2006-319 sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.11.2010, č.k. 8C/2/2206-373 sa z r u š u j e a vec sa na rozhodnutie o poplatkovej povinnosti navrhovateľky v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého rozvodom účastníkov, o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 3.2.2005, č.k. 15C/210/2004-25 určil, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá navrhovateľke : - farebný televízor PHILIPS, mikrovlnná rúra Samsung, automatická práčka Elektrolux, mraznička s chladničkou CALEX, kombinovaný sporák GAS, vstavaná skriňa v predsieni, kuchynská linka, kuchynský stôl biely rozkladací, rohová lavica koženková červená, rohová súprava ku kuchynskej linke, - byt č. XX pozostávajúci z R. izieb, nachádzajúci sa na XX. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX na Z. H. Č..X N. C., postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č.XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemkov, na ktorých je obytný dom postavený v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. S., odporcovi : - fritovací hrniec DeLonghi, mraznička ZANUSSI, - osobné motorové vozidlo Š. U., G.: C. XXXCS , - nesplatená časť pôžičky v Stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške X XXX,XX eur (XX XXX,- Sk). V rozhodnutí uložil navrhovateľke povinnosť vydať odporcovi fritovací hrniec DeLonghi, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a na vyrovnanie podielov účastníkov na vyporiadanom majetku povinnosť zaplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX euro, do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 143 , § 149 ods.1, § 150 Občianskeho zákonníka, keď z výsledkov vykonaného dokazovania a zo zhodných výpovedí účastníkov ustálil rozsah vecí, ktoré účastníci nadobudli v priebehu trvania manželstva uzavretého dňa X.X.XXXX, a to: Hnuteľné veci: 1. Farebný televízor PHILIPS nadobudnutý v roku XXXX za XX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 2. Fritovací hrniec DeLonghi nadobudnutý v roku XXXX za X XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,- Sk, 3. Mikrovlnná rúra Samsung nadobudnutá v roku XXXX za X XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,- Sk, 11Co 7/2011-401 11Co 8/2011 4. Automatická práčka Elektrolux nadobudnutá v roku XXXXza XX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou XX XXX,-Sk, 5. Mraznička ZANUSSI nadobudnutá v roku XXXX za XX XXX,-Kčs so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 6. Mraznička s chladničkou CALEX nadobudnutá v roku XXXX za XX. XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 7. Kombinovaný sporák GAS nadobudnutý v roku XXXX za XX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou XX XXX,-Sk, 8. Vstavaná skriňa v predsieni nadobudnutá v roku XXXX za X XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 9. Kuchynská linka nadobudnutá v roku XXXX za XX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 10. Kuchynský stôl biely rozkladací nadobudnutý v roku XXXX za X XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou XXX,-Sk, 11. Rohová lavica koženková červená nadobudnutá v roku XXXX za X XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou XXX,-Sk, 12. Rohová súprava ku kuchynskej linke nadobudnutá v roku XXXX za XX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou X XXX,-Sk, 13. Osobné motorové vozidlo Š. U., G.: C. XXXCS nadobudnuté v roku XXXX za XXX XXX,-Sk so zostatkovou hodnotou XX XXX,-Sk, Nehnuteľné veci: 14. Byt č. XX pozostávajúci z troch izieb, nachádzajúci sa na XX. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX na Z. H. Č.. X N. C., postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemkov, na ktorých je obytný dom postavený v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. S.. Pôžičky: 15. Stavebnú pôžičku, ktorej nesplatená časť ku dňu zániku BSM bola vo výške XX XXX,- Sk. Pri rozhodovaní zohľadnil zhodu účastníkov o výške zostatkovej hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí (položky 1. až 13.) ako aj výšku nesplatenej časti stavebného úveru ku dňu zániku manželstva (položka č. 15). Na určenie výšky trhovej ceny bytu (položka č. 14) pri nezhode účastníkov súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Doc. Ing. Z. D., PhD., znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Dopravné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností (vychádzajúc zo zásady, že pri stanovení trhovej hodnoty bytu pre účely vyporiadania BSM je potrebné vychádzať z ceny bytu v čase vyporiadania, avšak zo stavu bytu v čase zániku BSM, t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva), ktorý v Znaleckom posudku č. XX/XXXX ocenil byt č. XX pozostávajúci z R. izieb, nachádzajúci sa na 10. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX na Z. H. Č.. X N. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na nebytovom (skladovom priestore) ako i na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu ako i na pozemkoch p.č. XXXX a XXXX, k.ú. S. vedených na LV č. XXXX na XX XXX euro (X XXX XXX,-Sk). V rovnakom znaleckom posudku súdny znalec ohodnotil (všeobecnou trhovou hodnotou) aj členské práva a povinnosti k dvojizbovému družstevnému bytu nachádzajúceho sa na X. poschodí na ulici A.. K. Č.. X N. C. ku dňu výmeny bytov, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX na XXX XXX,-Sk. Vo vzťahu k uvedenému bytu súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľka pred uzavretím manželstva s odporcom bola výlučnou členkou Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava P. a ako členka bytového družstva užívala (mala v nájme) dvojizbový družstevný byt na X. poschodí na ulici A.. K. Č.. X N. C.. Členský podiel v bytovom družstve vo výške XX XXX,-Sk zaplatila navrhovateľka pred uzavretím manželstva s odporcom. Po uzavretí manželstva s odporcom navrhovateľka ako členka bytového družstva a nájomníčka družstevného bytu spolu s odporcom už ako spoločným nájomcom bytu, so súhlasom bytového družstva na základe Dohody o výmene bytov a o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX vymenili uvedený družstevný byt s Miladou Malou za nájomný obecný byt. V predmetnej dohode sa uvádza, že zostatková hodnota členského podielu navrhovateľky bola ku dňu výmeny bytov vo výške XX XXX,-Sk a to, že medzi prevádzateľom - navrhovateľkou ako členkou bytového družstva a nadobúdateľom - Z. Z. išlo o odplatný prevod užívacieho práva tohto bytu. Z výpovede odporcu, ktorú navrhovateľka nerozporovala mal súd za preukázané, že pri výmene bytov, na vzájomné vyrovnanie (tzv. „odstupné“), navrhovateľka s odporcom doplatili zo spoločných prostriedkov sumu XX XXX,-Sk. Účastníci 11Co 7/2011-402 11Co 8/2011 dňa XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou N.-XXXX/XX odkúpili predmetný nájomný obecný byt z prostriedkov BSM do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, katastrálne územie Š. na X., a to parc. č. XX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2 v celosti, ktoré Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX darovala D. U. svojmu synovi A. U. ( odporcovi ) s podmienkou doživotného užívacieho práva matky darkyne D. F. a medzi účastníkmi spornú okolnosť, či investície vynaložené na uvedené nehnuteľnosť boli vynaložené z prostriedkov patriacich do BSM, súd po vykonanom dokazovaní ustálil spôsob vykonania a financovanie jednotlivých investícií -zavedenie plynu, zriadenie ústredného kúrenia v dome s automatickou reguláciou, plynový kotol (zánovný), prestavba kúpeľne, výmena podláh, potery na podlahy, odstránenie starých náterov stien, vystierkovanie stien, odstránenie starých náterov z okien, dverí, nové nátery, nové elektro a vodoinštalácie v dome, nové vonkajšie omietky a nátery domu, likvidácia starých hospodárskych budov, vybetónovanie dvora, podmurovanie hospodárskej budovy, nový múr od susedov 2,5 x 20 m, zastrešenie časti dvora, zveľadenie záhrady doplnením ovocných stromov a nemal za preukázané, že na investície do rodinného domu vo vlastníctve odporcu došlo k vynaloženiu finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov . Súd prvého stupňa postupoval pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že hnuteľné veci 1., 3., 4., 6., 7., v celkovej hodnote X XXX,XX euro (XX XXX,-Sk) prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky nielen z dôvodu, že po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti tieto veci užívala ( teda dôsledkom užívania navrhovateľkou sa tieto veci amortizovali), ale najmä z dôvodu, že ide o veci dennej potreby nevyhnuté na chod domácnosti; súd v tejto súvislosti prihliadol ku skutočnosti, že dve maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a uvedené hnuteľné veci budú slúžiť aj ich potrebám. Hnuteľné veci 8., 9., 10., 11., 12. súd prikázal navrhovateľke najmä z dôvodu, že ide o súčasť bytového zariadenia bytu špecifikovaného v bode 14. v hodnote XX.XXX euro, ktorý rovnako prikázal navrhovateľke - označený byt č. XX pozostávajúci z R. izieb, nachádzajúci sa na XX. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX na Z. H. Č.. X N. C., postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemkov, na ktorých je obytný dom postavený v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. S. prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke z dôvodu, že táto má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti a iné bývanie, na rozdiel od odporcu, spolu s maloletými deťmi nemá zabezpečené . Okrem toho, že odporca má zabezpečené bývanie vo svojom rodinnom dome, v byte, ktorý súd prikázal navrhovateľke, si maloleté deti zvykli, pretože v ňom bývajú značne dlhú dobu a miestu bývania prispôsobili školskú dochádzku a celý denný režim. Keďže hnuteľné veci 5. a 13. odporca užíva odo dňa svojho odchodu zo spoločnej domácnosti ( dôsledkom užívania týchto vecí došlo k ich amortizácii ) a neslúžia maloletým deťom, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Súčasne súd prikázal odporcovi aj fritovací hrniec DeLonghi, ktorý je síce v užívaní navrhovateľky, ale táto vec nie je súčasťou dennej potreby maloletých detí a jej prikázaním sa čiastočne zníži vyrovnávací podiel navrhovateľky. Záväzok (dlh) - nesplatenú časť pôžičky v Stavebnej sporiteľni, so súhlasom navrhovateľky i odporcu súd prikázal odporcovi, ktorý uvedený záväzok od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti splácal výlučne sám. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľka i odporca boli zo strany súdu vyzvaní na preukázanie finančnej pripravenosti, čo by tiež malo vplyv na rozhodnutie, ktorému z manželov a v akom rozsahu prikáže súd do výlučného vlastníctva tú ktorú vec, najmä vec výraznej hodnoty (v danom prípade byt). V priebehu konania ani jeden z manželov súdu nepredložil doklad o tom, že je pripravený, resp. že je v jeho možnostiach vyplatiť druhému manželovi protihodnotu na vzájomné vyrovnanie. Preto súd na túto zásadu (v súdnej praxi zavedenú neskôr) prihliadnuť nemohol, ale vyporiadať majetok rozvedených manželov i napriek tomu musel. Hodnota vecí, ktoré súd v rámci vyporiadania zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky predstavuje XX XXX,XX euro a hodnota hnuteľných vecí, ktoré v rámci vyporiadania zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva odporcu predstavuje X XXX,XX euro (XX XXX,-Sk) - hodnota záväzku (dlhu) predstavuje X XXX,XX euro (XX XXX,-Sk). Pri finančnom vyrovnaní súd nezohľadnil investície vynaložené do rodinného domu odporcu nachádzajúcom sa vo Š. na X., ktoré podľa tvrdenia navrhovateľky boli vynaložené z prostriedkov BSM, pretože pri presunutom dôkaznom bremene na odporcu (existenciu investícii vynaložených napr. na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho do 11Co 7/2011-403 11Co 8/2011 výlučného vlastníctva druhého manžela je povinný preukázať ten z manželov, ktorý tvrdí, že boli uskutočnené, pričom ak sa preukáže, že takéto investície boli uskutočnené za trvania manželstva, platí vyvrátiteľná domnienka, že boli vynaložené zo spoločných prostriedkov; dôkazné bremeno preukázať, že tieto investície neboli vynaložené zo spoločných prostriedkov ťaží toho z manželov, v prospech ktorého mali byť vynaložené), tento svedeckými výpoveďami svedkov preukázal, že boli vynaložené z iných prostriedkov ako z prostriedkov BSM. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky započítať trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve (navrhovateľka ho nadobudla pred uzavretím manželstva) a prevedením ktorého na inú osobu vo forme zámeny bytov za trvania manželstva spolu s odporcom získala obecný nájomný byt, ktorý si s odporcom neskôr odkúpili. Súd to odôvodnil tým, že zámenou ostatného majetkového práva - členského podielu v stavebnom bytovom družstve za právo užívať (mať v nájme) obecný byt nedošlo k tzv. transformácii majetku, prípadne majetkového práva, pretože užívať (mať v nájme) obecný nájomný byt nie je majetkovým právom ani majetkovou hodnotou, a preto ide o neoceniteľné, nerovnocenné právo nájmu bytu. Nedošlo tak k výmene veci ( majetkového práva) za inú vec (iné majetkové právo). Okrem toho, že navrhovateľka po prevode svojho členského podielu nezískala výmenou bytov (družstevný za obecný) inú vec a ani iné majetkové právo a ani nezískala protihodnotu vo forme peňažnej náhrady za prevod svojho členského práva, pri zámene bytov vyplatila (spolu s odporcom) na tzv. vyrovnanie sumu XX XXX,-Sk, ktorá bola vyplatená zo spoločných prostriedkov. Byt špecifikovaný pod položkou 14. navrhovateľka spolu s odporcom kúpili za trvania manželstva, a to výlučne z prostriedkov BSM. Výlučné prostriedky - investície jedného z manželov pri kúpe bytu sa v konaní nepreukázali, preto na ne súd nemohol ani prihliadať. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa stala nájomníčkou bytu a členkou družstva pred rokom XXXX, teda pred zásadnými spoločensko-ekonomickými zmenami, ktoré sa neskôr odohrali a v súvislosti s nimi (najmä s následnými zmenami oceňovacích predpisov, teda nezávisle na vôli účastníkov) bolo neskôr možné a naďalej aj je, členské práva a povinnosti realizovať na trhu za terajšie obvyklé ceny. Aj následne po roku XXXX, kedy bol už v platnosti bytový zákon, ktorý sa však iba uvádzal do praxe, bolo obvyklé, že sa zamieňali družstevné byty, ktoré jednotliví členovia bytových družstiev obvykle nadobúdali vo forme nájmu spojeného s členskými právami a povinnosťami v bytovom družstve za symbolickú cenu, napr. v prípade navrhovateľky za XX XXX,-Sk, za byty obecné, s ktorými, na rozdiel od členského podielu v bytovom družstve, sa na trhu s bytmi nedalo obchodovať ako s vlastníctvom alebo iným majetkovým právom. Tieto byty (či legálne alebo nelegálne) sa vymieňali za tzv. „odstupné“ podľa veľkosti, lokality a kvality bytu, často aj s bytmi družstevnými. Pokiaľ má rozhodnutie o vyporiadanie BSM účastníkov akceptovať zásadu parity zakotvenú v 150 OZ, na vnesený členský podiel v bytovom družstve, z ktorého plynuli pre navrhovateľku určité členské práva a povinnosti, pričom pri ich oceňovaní bolo z nich najdôležitejšie právo nájmu, a nie byt (ten bol vo vlastníctve družstva) mohol súd prihliadnuť iba na zásadu uvedenú v rozsudku pri citácii ustanovenia § 150 OZ pod písm. d/, t.j. na zásadu miery zásluhy každého z manželov o nadobudnutie spoločných vecí, nie však na zásadu uvedenú pod písm. b/, t.j. ako na investíciu vynaloženú zo svojho na spoločný majetok. Súd teda iba prihliadol k tomu, že o získanie obecného bytu, ktorý si neskôr manželia odkúpili do vlastníctva, sa väčšou mierou zaslúžila navrhovateľka, pretože nebyť výmeny jej družstevného bytu za byt obecný, k získaniu konkrétneho obecného bytu a jeho následného prevodu do spoločného vlastníctva navrhovateľky a odporcu by nedošlo. Na mieru tejto zásluhy súd prihliadol v rozsahu vyplateného členského podielu vo výške XX XXX,-Sk, nie však v rozsahu trhovej hodnoty tohto členského podielu v čase jeho prevodu (XX.XX.XXXX), ktorá predstavovala XXX XXX,-Sk, pretože nedošlo k transformácii práva, prípadne majetkového práva na iné rovnocenné právo. V konaní mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že z prostriedkov BSM boli uhradené náklady spojené s užívaním rodinného domu odporcu nachádzajúcom sa vo Š. na X. (plyn, elektrika) v rozsahu XXX,XX euro (X XXX,XX Sk) a to, že zo strany odporcu (po zániku BSM avšak pred jeho vyporiadaním ) bolo z jeho výlučných prostriedkov uhradených na spoločný byt vo výške XX,XX euro (X XXX,-Sk) vo forme daní z nehnuteľnosti za roky XXXX až XXXX. Pri vyporiadaní to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho ako i to, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok druhého manžela, súd manželom priznal vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva do bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe zásad zakotvených obsiahnutých v ustanovení § 150 OZ ( iné skutočnosti, pre ktoré by súd pri vyporiadaní BSM nemal aplikovať zásadu rovnosti podielov oboch manželov neboli v konaní zistené ) z hnuteľných vecí a nehnuteľnosti - bytu na Mánesovom námestí v Bratislave, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva 11Co 7/2011-404 11Co 8/2011 navrhovateľke v celkovej hodnote XX XXX,XX euro má navrhovateľka vyplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX euro (X/X). Uvedenú sumu súd znížil o sumu XXX,XX euro (XX XXX,-Sk) s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľka sa v tomto rozsahu (čo i len nepriamo) podieľala na nadobudnutí spoločného majetku, t.j. na sumu XX XXX,XX euro. Z hnuteľných vecí, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v celkovej hodnote X XXX,XX euro, má odporca na vyrovnanie podielu zaplatiť navrhovateľke X/X, t.j. čiastku X XXX,XX euro. Z titulu dlhu v hodnote X XXX,XX euro, ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu sa zvyšuje podiel odporcu o X/X z dlhu, t.j. o X XXX,XX euro vo forme výplaty uvedenej sumy navrhovateľkou. Z vynaložených spoločných investícii na výlučný majetok odporcu v rozsahu XXX,XX euro má navrhovateľka právo na vrátenie z nich v rozsahu X/X, t.j. v sume XXX,XX euro, ktorú je navrhovateľke povinný vyplatiť odporca. Naopak, za vynaložené oddelené prostriedky odporcu na spoločný majetok v rozsahu XX,XX euro má odporca právo na ich vrátenie voči navrhovateľke v X/X, t.j. v sume XX,XX euro. Z matematického hľadiska potom súd prvého stupňa ustálil plnenie, ktoré má navrhovateľka vyplatiť odporcovi vo výške XX XXX,XX euro a odporca navrhovateľke sumu X XXX,XX euro, čo je rozdiel v prospech odporcu XX XXX,XX euro. Pomer podielov, ktorý potom pripadol na každého z manželov je XX,X % v prospech navrhovateľky a XX %. v prospech odporcu. Keďže pri výplate vyrovnávacieho podielu zo strany navrhovateľky ide o značnú výšku, súd na finančné vyrovnanie určil lehotu XX dní. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. , pričom procesný úspech alebo neúspech účastníkov videl v tom, akého veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane so zohľadnením, že zo spoločného majetku sa dostalo navrhovateľke XX,X % a odporcovi 49 %. Úspech navrhovateľky bol tak v X,X %, čo súd považoval za nepatrný úspech a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O poplatkovej povinnosti účastníkov súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodovať samostatným uznesením. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie najmä v časti týkajúcej sa zveľadenia rodinného domu odporcu v obci Š. na X. a napriek tomu, že nariadil znalecké dokazovanie, nebol znalecký posudok vypracovaný a výsledky zistené pri obhliadke rodinného sumu neboli vzaté v úvahu. Súd nariadil znalecké dokazovanie na trhovú hodnotu členského podielu viažúceho sa k dvojizbovému bytu, ktorý navrhovateľka vniesla do manželstva a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy tohto dôkazu napriek tomu, že musel vedieť, že výsledky znaleckého dokazovania nebude akceptovať. Súd prijal ničím nepodložené tvrdenie rodičov odporcu o tom, že títo zo svojich prostriedkov financovali celú rekonštrukciu i napriek tomu, že ich preukázateľné príjmy boli veľmi nízke. Tvrdenie odporcu, že na rekonštrukciu sa použili prostriedky z úspor starej matky je nepravdivé, keďže peniaze z jej vkladnej knižky boli vybrané až po jej smrti a boli použité na úhradu nákladov spojených s pohrebom. Vo veci zhodnotenia rodinného domu mal súd pred nariadením znaleckého dokazovania a jeho započítania iný názor, ktorý však po arogantnom vystupovaní druhej strany zásadne zmenil. Pokiaľ ide o určenie hodnoty vneseného majetku navrhovateľkou do manželstva poukázala na to, že bez M. družstevného bytu by v roku XXXX nebolo možné vymeniť M. byt za R., hoci i štátny, s minimálnym doplatkom XX.XXX,- Sk. V priebehu konania bolo preukázané, že odporca do manželstva z materiálneho hľadiska nevniesol nič a po právoplatnosti napadnutého rozsudku by získal neprimerané majetkové zvýhodnenie tým, že počas manželstva sa zo spoločných prostriedkov a spoločnými silami zveľadil jeho výlučný majetok. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca sa od roku XXXX do súčasnosti odmieta spolupodieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré je nútená si od neho vymáhať v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C/247/2008. Súd prvého stupňa nezohľadnil ani to, že navrhovateľka nesúhlasila, aby sa stala výlučnou vlastníčkou bytu s povinnosťou výplaty odporcovi z dôvodu, že takýmto rozhodnutím stala nemajetnou osobou a žiadny peňažný ústav jej neposkytne úver vo výške potrebnej na vyplatenie odporcu. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky vo vzťahu k investíciám do rodinného domu vo Štvrtku na Ostrove uviedol, že v konaní nerozporoval vykonanie stavebných úprav na tejto nehnuteľnosti, ktoré však nepreukazuje, že investície do oddeleného majetku odporcu boli vynaložené z prostriedkov BSM - preto nariadenie znaleckého dokazovania súdom už v tomto štádiu bolo predčasné. Pri vypracovaní znaleckého posudku v rámci vykonávania ohliadky znalec dospel k záveru, že zo súdneho spisu, ani z tvrdení účastníkov nemožno jednoznačne zistiť, aké investície boli do rodinného domu odporcu vynaložené z prostriedkov BSM a vzhľadom na to, nie je možné určiť 11Co 7/2011-405 11Co 8/2011 hodnotu týchto investícií. V súvislosti s týmto záverom znalca prvostupňový súd za účelom zistenia, či boli z prostriedkov BSM poskytnuté finančné prostriedky do oddeleného majetku odporcu vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého na návrh navrhovateľky pristúpil aj k opätovnému výsluchu svedkov - vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že z prostriedkov BSM boli poskytnuté finančné prostriedky do oddeleného majetku odporcu, t.j. do jeho rodinného domu. Súd prvého stupňa netrval na vykonaní nariadeného znaleckého dokazovania z dôvodu, že toto sa ukázalo ako nepotrebné. Pokiaľ ide o tvrdenie o arogantnom správaní sa strany odporcu, nie je toto tvrdenie pravdivé, keď zo spisu nevyplýva, že by prvostupňový súd odporcu a jeho právneho zástupcu čo i len upozorňoval na nevhodné správanie sa v priebehu konania . Keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že prostriedky BSM boli poskytnuté na oddelený majetok odporcu a odporca naopak preukázal ( svedeckými výpoveďami rodičov, ale aj ďalších svedkov, listinnými dôkazmi, a to vkladnou knižkou, potvrdeniami o nákupe materiálu), že investície do jeho oddeleného majetku pochádzali z prostriedkov jeho rodičov, resp. starej matky, prvostupňový súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vychádzal zo skutkového zistenia, že do oddeleného majetku odporcu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky a na základe tohto zistenia bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nariadenia znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty členského podielu k Xizbovému družstevnému bytu na ul. A.. K. N. Bratislave uviedol, že pri jeho nariadení súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky , že členský podiel bol vynaložený na získanie spoločného majetku, a to Xizbového bytu na Z. H..Č..X N. Bratislave. Po vypracovaní znaleckého dokazovania a po vykonaní ďalšieho dokazovania súd dospel ku skutkovému zisteniu, že navrhovateľka v auguste XXXX vymenila 2 izbový byt na ul. J. Smreka v Bratislave, ktorého bola výlučnou členkou, za 3 izbový byt na Z. H.. Č.. X N. Bratislave, ktorý bol majetkom Hlavného mesta SR Bratislavy, mestskej časti Bratislava - S., a nie spoločným majetkom účastníkov. Takýmto spoločným majetkom sa stal až v roku XXXX, teda po X -tich rokoch od výmeny na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi vlastníkom Hlavným mestom SR Bratislava a účastníkmi, ktorí tento byt odkúpili z prostriedkov BSM. Z uvedeného vyplýva, že byt na Z.H. H.. Č.. X N. Bratislave, ktorý je predmetom vyporiadania BSM bol získaný výlučne z prostriedkov BSM a nie aj z oddeleného majetku navrhovateľky. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva nemohol preto súd prvého stupňa aplikovať ust. § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka a navrhovateľke správne priznal ako náhradu za vynaložený majetok len sumu XX.XXX,- Sk, keď svoje rozhodnutie podrobne skutkovo i právne odôvodnil na str. 6, 7 rozsudku. Vzhľadom na uvedené mal odporca za to, že nie je daný žiaden z dôvodov odvolania uvádzaných navrhovateľkou, keď súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, z tohto vyvodil aj správne skutkové zistenia, ktoré aj správne právne posúdil. Odporca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a navrhovateľku zaviazal podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX euro za úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XXX,XX euro a za režijný paušál v sume X,XX euro v zmysle ust. § 10 ods.6, § 14 ods.1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa pri rešpektovaní zásad uvedených v ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté rozvodom ich manželstva zo dňa X.X.XXXX ( o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa X.X.XXXX, č.k. 11Co 7/2011-406 11Co 8/2011 15C/210/2004-25), a v ktorom podrobne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka zopakovala i v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd vo vzťahu k medzi účastníkmi sporným otázkam týkajúcim sa požiadavky započítania investícií vynaložených v priebehu manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na oddelený majetok odporcu ( rodinný dom vo Štvrtku na Ostrove ) poznamenáva, že konajúci súd pre objasnenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané k zisteniu, či z prostriedkov spadajúcich pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli počas manželstva vynaložené prostriedky na oddelený majetok odporcu. Vychádzajúc z jeho výsledkov je treba uviesť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje na str. 7 - 13 skutkové zistenia urobené s odkazom na príslušné dôkazy ( výsluch účastníkov a výsluch svedkov - Š. K., B. O., P. T., R. U., D. U., S. O. a oboznámenie sa s listinnými dôkazmi - oznámenia SPP, montážneho listu meradla plynu na rod. dome odporcu, zákazkové listy založené na čl. 213-216) a je z neho zrejmé, z akých dôkazov súd pri svojej úvahe vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania je potom treba prisvedčiť záveru prvostupňového súdu o tom, že pri presunutom dôkaznom bremene na odporcu tento preukázal, že investície vynaložené na rekonštrukciu rodinného domu vo Š. na X. boli vynaložené z iných prostriedkov, ako z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K námietke uvedenej v odvolaní týkajúcej sa postupu súdu, ktorý po nariadení znaleckého dokazovania na určenie trhovej hodnoty investícií zo spoločných prostriedkov do rodinného domu súp. č. XXX vo Š. na X. a na úpravy a zveľadenie pozemku parc. č. XX/X, parc. č. XX/X v k.ú. Š. na X. a po ohliadke a oznámení ustanoveného znalca Ing. Branislava Púchovského netrval na vypracovaní znaleckého posudku treba uviesť, že uznesenie o ustanovení znalca ( § 127 ods.1 O.s.p.) patrí medzi uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, ktorými súd nie je viazaný . Uvedené znamená, že ich súd prvého stupňa môže zmeniť bez toho, aby bolo možné podať odvolanie ( § 202 ods.3 písm. a / O.s.p.). Za danej situácie , so zohľadnením zisteného skutkového stavu súvisiaceho s posúdením medzi účastníkmi spornej podstatnej okolnosti ( zameranej na zistenie, či z prostriedkov spadajúcich pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli počas manželstva vynaložené prostriedky na oddelený majetok odporcu) bol postup súdu prvého stupňa, ktorý po oznámení znalca a zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania netrval na dokončení zadanej znaleckej úvahy správny a plne v súlade so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky týkajúcu sa nezohľadnenia hodnoty členského podielu navrhovateľky k dvojizbovému družstevnému bytu na ul. A.. K. Č..X N. Bratislave a k postupu súdu, ktorý nariadil znalecké dokazovanie okrem iného i na ohodnotenie všeobecnej trhovej hodnoty členských práv k tomuto bytu ku dňu výmeny bytov, t.j. ku dňu XX.X.XXXX odvolaciemu súdu neprináleží hodnotiť správnosť, resp. nesprávnosť alebo nadbytočnosť takéhoto postupu, keďže v občianskom súdnom konaní je v právomoci súdu prejednávajúceho vec rozhodnúť, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná ( § 120 ods.1 O.s.p.). Odvolací súd konštatuje, že je právom prejednávajúceho súdu si vytvárať na vec právny názor, ktorý sa môže počas konania s poukazom na okolnosti vyplývajúce z postupne zisťovaného skutkového stavu meniť, čoho dôsledkom môže byť i stav, kedy sa vykonanie skôr vykonaného dôkazu môže javiť ako nadbytočné. K vecnej správnosti úvahy prvostupňového súdu v súvislosti s nevyhovením návrhu navrhovateľky započítať trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve ( navrhovateľka ho nadobudla pred uzavretím manželstva ) a prevedením ktorého na inú osobu vo forme zámeny bytov za trvania manželstva získala s odporcom obecný nájomný byt (ktorý následne v roku XXXX spoločne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva ) je treba uviesť, že svoju úvahu v tomto smere súd prvého stupňa podrobne vysvetlil na str. 19 v spojení s odôvodnením na str. 6 a 7 odôvodnenia a námietka odvolateľky o „lakonickom „ odôvodnení v tomto smere nie je dôvodná. Rozhodnutie súdu, ktorý po spoľahlivom zistení skutočností podstatných pre rozhodnutie vyvodil, že zámenou ostatného majetkového práva - členského podielu v stavebnom bytovom družstve za právo užívať (mať v nájme) obecný byt nedošlo k tzv. transformácii majetku, prípadne majetkového práva, pretože užívať (mať v nájme) obecný nájomný byt nie je majetkovým právom ani majetkovou hodnotou a ide o neoceniteľné, nerovnocenné právo nájmu bytu ( nedošlo tak k výmene veci ,resp. majetkového práva za inú vec, resp. iné majetkové právo a navrhovateľka po prevode svojho členského podielu nezískala výmenou družstevného bytu za byt obecný inú vec a ani iné majetkové právo a ani nezískala protihodnotu vo forme peňažnej náhrady za prevod svojho členského práva ), a ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v tejto súvislosti prihliadal iba na zásadu uvedenú v ust. § 150 písm. d/ Občianskeho zákonníka je 11Co 7/2011-407 11Co 8/2011 správny a odvolací súd sa s ním v plnej miere stotožňuje. V súvislosti s navrhovateľkou označenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR riešiacich určenie ceny členského podielu v bytovom družstve poznamenáva, že táto otázka je v súdnej judikatúre riešená vo viacerých rozhodnutiach , z ktorých niekoľko vo svojom rozhodnutí označil aj prvostupňový súd. Pri zvažovaní o použiteľnosti týchto rozhodnutí na prejednávaný prípad však rozhodnutia vyššieho súdu ( odvolaciemu súdu napr. známe rozhodnutia NS SR z 1.5.1998, sp. zn. 2 Cdo 9/1997, z 31.7.2000 sp.zn. 5 Cdo 29/2000, R 42/1972), resp. aj Najvyššieho súdu ČR ( odvolaciemu súdu známe rozhodnutia NS ČR zo 14.11.2002, sp.zn. 31 Cdo 2428/2000, zo dňa 22.2.201, sp.zn. 22 Cdo 2244/1999, zo dňa 29.6.2000 sp.zn. 33 Cdo 339/1998 a zo dňa 8.9.2010, sp.zn. 31 Cdo 2036/2008, na ktoré je s poukazom na spoločnú právnu minulosť a doposiaľ veľmi podobnú a v niektorých oblastiach zhodnú hmotnoprávnu úpravu možné prihliadať ) nemožno aplikovať bez prihliadnutia ku konkrétnemu skutkovému stavu - v tejto súvislosti je treba uviesť, že súdna prax v označených rozhodnutiach spravidla riešila prípady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných, resp. jednotlivých členov bytového družstva, ktorého predmetom boli práva a povinnosti spojené s užívaním tohto bytu - v prejednávanom prípade sa však jedná odlišný skutkový stav, kedy predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je vyporiadanie práv a povinností k X izb. družstevnému bytu na ul. A.. K. Č.. X N. Bratislave, ktorý ešte v roku XXXX navrhovateľka zamenila za X izb. nájomný obecný byt na Z. H. Č.. X N. Bratislave. K spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva napokon odvolací súd poznamenáva, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako súd došiel k sume, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva aj s výpočtom, z ktorého je možné vyvodiť jeho správnosť. V rozhodnutí je jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkom prikázané, resp. aká povinnosť im bola uložená a jednotlivé veci prideľované do vlastníctva účastníkov sú presne opísané a určené. V súvislosti s v konaní uvedeným návrhom navrhovateľky, aby súd byt na Z. H.. Č.. X N. Bratislave prikázal do vlastníctva odporcu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu na str.16, v ktorom súd prvého stupňa správne upriamil pozornosť na základné osobitosti konania o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom nie je viazaný návrhmi účastníkov. V súvislosti so spôsobom vyporiadania, kedy v konečnom štádiu konania pred súdom prvého stupňa ani jeden z bývalých manželov nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti - bytu na Z. H.. Č.. X N. Bratislave je treba uviesť, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže súd nariadiť predaj spoločnej veci a prípadné rozdelenie výťažku z predaja. Nemožno však uvažovať ani o tom, že by nehnuteľnosti, pokiaľ by sa ich nepodarilo predať, prešli do podielového spoluvlastníctva účastníkov podľa § 149 ods.4 OZ, pretože uvedená domnienka sa vzťahuje len na prípady, kedy k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo dohodou ani rozhodnutím súdu ( Rozsudok NS ČR z 20.10.2004, sp.zn. 22 Cdo 1399/2004). V danom prípade, kedy súd prvého stupňa pri prihliadnutí k okolnostiam prípadu prikázal označenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľky s povinnosťou výplaty podielu odporcovi za situácie, kedy táto spoločne s dvomi maloletými deťmi nemá na rozdiel od odporcu bytovú otázku inak vyriešenú , je toto rozhodnutie správne. Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku , ktorým podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol s použitím ust. § 150 ods.1 O.s.p. vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keď mal za to, že na strane navrhovateľky existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých ju nie je možné podľa zásady uvedenej v ust. § 142 ods.1 O.s.p. zaviazať k povinnosti nahradiť v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania vynaložené v súvislosti s jeho zastupovaním advokátom. Odvolací súd pri tejto úvahe vychádzal z okolnosti, že navrhovateľka, ktorá na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu síce bude výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti na Z. H.. Č.. X N. Bratislave, avšak zároveň jej vznikne povinnosť výplaty vyrovnávacieho podielu odporcovi, na splnenie ktorej si bude musieť zaobstarať finančné prostriedky. Pri zohľadnení v priebehu odvolacieho konania preukázanej okolnosti, že navrhovateľka nemá v súčasnosti príjem z pracovného pomeru, keď jej pracovný pomer k poslednému zamestnávateľovi bol ukončený ku dňu 30.6.2011, má odvolací súd za to, že v otázke náhrady trov konania je plne namieste použitie ust. § 150 ods.1 O.s.p.. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.11.2010, č.k. 8C/2/2006-373 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok vo výške X.XXX euro, a to do X dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pripojeným príkazom na úhradu 11Co 7/2011-408 11Co 8/2011 na účet konajúceho súdu. Výšku súdneho poplatku za odvolanie súd odôvodnil ust. § 6 ods.1 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení a položkou č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.č. 71/1992 Zb.. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka žiadajúc, aby jej súdny poplatok za podané odvolanie bol znížený na sumu XX,XX euro, keďže táto suma neohrozí jej právo domáhať sa na odvolacom súde spravodlivejšieho zhodnotenia jej vkladu do manželstva v podobe zostatkovej hodnoty členského podielu k X izb. bytu vyjadrenej v trhovej hodnote v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ by súd neznížil poplatok za odvolanie na sumu XX,XX euro, odňal by jej tým možnosť konať pred súdom, čo by bolo dôvodom na podanie odvolania, prípadne ústavnej sťažnosti. V písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov odôvodňujúc tým, že od X.X.XXXX je nezamestnaná a je evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Odvolací súd, vychádzajúc zo stavu existujúceho v dobe rozhodovania o oboch odvolaniach navrhovateľky, prihliadajúc na navrhovateľkou tvrdenú a preukázanú zmenu majetkových a finančných pomerov na jej strane dospel k záveru, že v danom prípade je nutné rozhodnutie o poplatkovej povinnosti navrhovateľky podľa ust. § 221 ods.1 písm. i/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Úlohou súdu prvého stupňa bude potom v súvislosti s uložením poplatkovej povinnosti účastníkov , o ktorej doposiaľ nerozhodol opakovane posúdiť, či sú v danom štádiu konania na strane navrhovateľky podmienky pre úplné, resp. čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov a následne podľa výsledkov vykonaného šetrenia rozhodnúť o poplatkovej povinnosti účastníkov ( vrátane rozhodnutia o poplatkovej povinnosti navrhovateľky za odvolanie podané proti rozhodnutiu vo veci samej). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.