Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/84/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506214383 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1506214383.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: N.S. Q. R. J. M. E. Á. , bytom J., F. Č.. XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom v Bratislave, Krajinská č. 30, proti odporcovi: W.. E. Q. R. J. M. , trvale bytom J., F. Č.. XX, zastúpený JUDr. Janou Peschlovou, advokátkou v Bratislave, Na Revíne č. 29, o zmenu bytovej náhrady, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16. mája 2008, č.k. 8C 210/2006-106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho, dovolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. určil (po pripustení zmeny návrhu), že povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v J. na A. F. Č.. XX na E.. poschodí, pôvodne uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 22.8.1997, č.k. 24C 80/1997-18, v spojitosti s uznesením Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5.2.1998, č.k. 24C 80/1997-34, pod podmienkou pridelenia náhradného bytu je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledujúce právne skutočnosti. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18.11.1996, sp.zn. 6C 122/1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.1997. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 22.8.1997, č.k. 24C 80/1997-18, v znení opravného uznesenia zo dňa 5.2.1998, č.k. 24C 80/1997-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.1998, zrušil účastníkom právo spoločného nájmu trojizbového družstevného bytu č. XX na E.. poschodí v J., na F. A. Č.. XX, za výlučného nájomcu bytu ako člena družstva súd určil N. Q. a W.. E. Q. uložil povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Navrhovateľka odporcovi zabezpečila bytovú náhradu a listom zo dňa 1.12.2003 zaslala mu nájomnú zmluvu na nájom na dobu neurčitú dvojizbového bytu s rozlohou 55,9 m2 v J. na D. A..Č.. XX vo vlastníctve C. Š.; cena nájmu predstavovala sumu 9.000,-- Sk mesačne vrátane nákladov na bývanie. Odporca nájomnú zmluvu neuzavrel v zákonom stanovenej lehote, nesúhlasil s postavením nájomcu v ponúknutej bytovej náhrade. V neskoršom období (rok 2006) navrhovateľka odporcovi zabezpečila aj ďalšie dva byty do nájmu, čo odporca odmietol (č.l. 11 až 18 spisu). Odporca vlastní rodinný dom v Y. P., 68 km od J., obýva ho cez víkendy, v J. má pracovné, sociálne, rodinné zázemie. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľka preukázala vo veci naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Iba na základe rozsudku súdu nemusí zabezpečiť pre odporcu bytovú náhradu a tento je povinný byt vypratať bez povinnosti zabezpečiť mu, skôr uloženú povinnosť, bytovú náhradu. U odporcu došlo ku zmene pomerov, a teda výkon tohto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Vzdal sa bez vážnych dôvodov možnosti realizovať svoju potrebu bývania v dome, ktorého sa stal vlastníkom. V byte, v ktorom mu svedčalo právo bývania, opakovane dlhšiu dobu neplatil nájomné a pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu. Nadobudol teda samostatný dôvod užívania k primeranému bytu - rodinnému domu v Y. P., ktorý odporca postavil v roku 2005, a tento spĺňa všetky podmienky dôstojného bývania. Hoci rodinný dom nie je v mieste pracoviska odporcu, vzhľadom na jeho vzdialenosť (68 km) s prihliadnutím na dobré možnosti vlakového spojenia, súd túto možnosť nepovažoval za prekážku. Vzdialenosť domu od pracoviska odporcu, ktorú si odporca zvolil sám, nie je taká, aby bránila odporcovi riadny výkon doterajšej práce. Ak odporca bez vážnych dôvodov nerealizuje svoju potrebu bývania v dome, ktorého sa stal vlastníkom, je to okolnosť rozhodná pre určenie, že skôr uložená povinnosť k vyprataniu bytu nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Bolo by nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi za týchto okolností žiadať od navrhovateľky strpieť odporcu v byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou a v ktorom odporca užíva len jednu izbu, aby zabezpečila odporcovi náhradný byt. Iné dôvody, pre ktoré by musel odporca trvať na bytovej náhrade v meste J. súd nezistil; účastníci majú dospelé deti. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 712c ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka. Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 9.598,-- Sk, ktorý výrok aj podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Právne predpisy Slovenskej republiky nijakým spôsobom nešpecifikujú pojem zmena pomerov, neexistuje ohľadne tejto otázky žiadna ustálená súdna prax, t.j. treba ju vždy hodnotiť podľa okolností daného prípadu. Rozhodnutia, na ktoré sa súd prvého stupňa odvoláva, sú všetky z Českej republiky urobené 7-11 rokov po rozdelení oboch republík, keď súdna prax v oboch republikách je odklonená, nie je známa ani právna úprava Českej republiky ohľadne použitia námietky zmeny pomerov v obdobných prípadoch. Ak by odvolací súd bol toho názoru, že sú použiteľné aj v prejednávanej veci, dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 26Cdo 2728/2004 vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 22.8.1997, č.k. 24C 80/1997-18, v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 5.2.1998, č.k. 24C 80/1997-34, a jeho dôvody, konkrétne „vzhľadom na záujmy maloletých detí zverených pri rozvode manželstva navrhovateľke a stanovisko prenajímateľa bytu, súd zrušil spoločný nájom účastníkov a určil, že byt bude ako jediný nájomca a člen družstva užívať navrhovateľka.“ Dohodou rodičov boli, v danom čase, ich maloleté deti zverené do výchovy navrhovateľke. Navrhovateľka ako matka detí sa o tieto prestala starať, neprispievala na ich výživu, za čo bola uznaná vinnou, starostlivosť o deti zabezpečoval osobne sám. Hoci sú obaja synovia už plnoletí, ku jednému má naďalej vyživovaciu povinnosť. Pobyt syna v Dánsku je dočasný a očakáva jeho návrat. Všetky tieto skutočnosti predložil súdu, s nimi sa ale súd nevysporiadal; rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka už nie je vlastníčkou daného bytu, s jeho tvrdeniami ohľadne platenia nájomného a platieb za služby spojené s nájmom bytu za obdobie 1,5 roka od 1.3.2000. Nadobudnutie domu v Y. P. do výlučného vlastníctva nemožno považovať za takú zmenu pomerov, ktorá by ho neoprávňovala požadovať náhradný byt. Za zmenu pomerov by bolo možné považovať len takú okolnosť, kedy by mal možnosť bývať v byte zodpovedajúcemu bytu náhradnému, ktorý je navrhovateľka povinná mu zabezpečiť. Zákon presne vymedzuje prípady, kedy možno poskytnúť náhradný byt aj mimo obce, v ktorej sa vypratávaný byt nachádza. Dom v Y. P. bol postavený za účelom jeho víkendového užívania. Väčšiu vzdialenosť si nezvolil svojvoľne, ale s ohľadom na svoje finančné možnosti, ktoré mu nedovoľovali postaviť si víkendový dom v bližšom okolí J.. V byte v J., ul. F., riadne realizuje svoje potreby na bývanie. Súd prvého stupňa postupoval tendenčne a jednostranne. Zaoberal sa len dôkazmi, ktoré boli v jeho neprospech a nevzal do úvahy skutočnosť, že počas 12 rokov došlo k zmenám pomerov na oboch stranách, chovanie navrhovateľky považoval za účelové, keďže s riešením problému čakala až do doby, kedy deti dosiahnu plnoletosť. Bolo by preto nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi požadovať od neho, aby otázku bývania riešil prostredníctvom ubytovne zamestnávateľa alebo pravidelnou dochádzkou do J. z víkendového domu v Y. P., čo by znamenalo neprimerané finančné, fyzické, psychické zaťaženie. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. K odvolaniu pripojil list vlastníctva č. XXXX pre okres J. E.., Obec J.-C.. G., katastrálne územie G. ako doklad, o tom, že navrhovateľka už nie je vlastníčkou predmetného bytu (č. XX na E.. G. E. J., F. Č.. XX). Otázku výšky náhrady trov konania, spôsob jej výpočtu vôbec nenamietal. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súd vo veci rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, na základe riadne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, rozsudok je precízne a presvedčivo odôvodnený. Tvrdenia odporcu v odvolaní sú bez právneho významu. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadala. Dôvodila ďalej, že predmetný byt predala, býva v ňom síce naďalej, najstarší syn býva v Y. P.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.5.2009, sp.zn. 6Co 178/2008, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol; navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 514,17 €. Dôvodil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, avšak vec neposúdil správne po právnej stránke. Konštatovanie súdu v dôvodoch jeho rozsudku, že odporca, ktorému bola za byt priznaná bytová náhrada, neplatil riadne úhrady za nájomné a pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu, že došlo ku zmene pomerov v tom, že získal v čase do zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou samostatný dôvod užívania k rodinnému domu v Y. P., nepovažoval za správny. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani navrhovateľka po jej odsťahovaní po 1.3.2000 neplatila náklady súvisiace s užívaním sporného bytu a služby s tým spojené, čo bolo predmetom iného súdneho konania. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že došlo na strane odporcu ku zmene pomerov tým, že si postavil rodinný dom v Y. P. a vyriešil si tak svoju bytovú situáciu. Od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby denne cestoval z Y. P. do J. (do miesta svojho pracoviska), čo je vzdialenosť cca 68 km, resp. aby požiadal svojho zamestnávateľa o zabezpečenie ubytovania pre dochádzajúcich zamestnancov s odvolaním sa na dobré mravy, keď povinnosť odporcu vypratať byt je nesporne viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorá odporcovi ako nájomcovi naďalej patrí. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie; k nemu sa aj odporca vyjadril. Okrem dôvodov uvádzaných v dovolaní navrhovateľka predložila dovolaciemu súdu listinné dôkazy o tom, že v roku 1999 odporcovi ponúkla výmenu daného bytu za dvojizbový a garsónku, v roku 2003 ponúkla odporcovi dvojizbový byt v Bratislave do dlhodobého prenájmu s návrhom nájomnej zmluvy, v roku 2006 ponúkla odporcovi dvojizbový byt v L. X., ktorý zdedila po matke, v roku 2010 ponúkla odporcovi ubytovanie s možnosťou dlhodobého bývania na ubytovni jeho zamestnávateľa Ž., v roku 2010 odporcovi ponúkla byt v J. a P. do dlhodobého prenájmu na dobu neurčitú s návrhom nájomnej zmluvy. S ničím odporca nesúhlasil. V súčasnosti nie je vlastníčkou predmetného bytu pričinením bytovej mafie. Svedčí o tom jej podanie na Okresnej prokuratúre Bratislava V., ako aj občianskoprávne žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 23.2.2011, sp.zn. 5Cdo 70/2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.5.2009, č.k. 6Co 178/2008-160, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 2 O.s.p.). Dôvodil, že vo veci na odvolacom súde rozhodoval vylúčený sudca (JUDr. Milan Chalupka, člen senátu), ktorý vo veci na súde prvého stupňa konal. Táto procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonného podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. mája 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Odporca v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého vykonal dokazovanie správnym smerom, vykonané dôkazy aj správne hodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a napokon správne rozhodol; navrhovateľka preukázala vo veci naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu na strane odporcu, tým, že v roku 2005 nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom v M. Y. P.Š., nastala podstatná, trvalá, nemenná, zmena bytových pomerov; teda taká zmena, ktorá odôvodňuje nárok navrhovateľky na zmenu podmienok vypratania trojizbového bytu č. XX na E.. poschodí v J., A.. F. Č.. XX odporcom bez nároku na, odporcovi skorším súdnym rozhodnutím priznanú, bytovú náhradu. Na veci nič nemôže zmeniť to, že rodinný dom odporca vlastní cca 68 km od Bratislavy a pracuje v Bratislave. Uvedená vzdialenosť nebráni odporcovi riadne denne dochádzať do Bratislavy do zamestnania a späť. Za existencie týchto rozhodujúcich právnych skutočností trvanie odporcu na tom, aby mu navrhovateľka zabezpečila náhradný byt, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka); tieto sa prelínajú celým právnym poriadkom. Pojem dobré mravy zákonodarca nedefinuje, ide však o vzájomnú slušnosť, ohľaduplnosť, vzájomné rešpektovanie sa, korektné chovanie. V odvolacom konaní nastala aj nová podstatná skutočnosť, a síce tá, že od roku 2007 navrhovateľka nie je vlastníčkou daného bytu, nebytového priestoru. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že aj pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 211 ods. 2, § 154 ods. l O.s.p.). Napriek tomu odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Totiž právo bývania založené súdnym rozhodnutím nezaniká zmenou vlastníctva bytu, ak nenastali podstatné skutočnosti zákonom predvídané, stanovené (§ 712c Občianskeho zákonníka). Povinnosť navrhovateľky zabezpečiť odporcovi náhradný byt by bola zachovaná, pri nezmenení pomerov, aj po predaji bytu. Výslovne jej bola uložená povinnosť zabezpečiť náhradný byt odporcovi súdnym rozhodnutím a nebolo preukázané, žeby táto povinnosť prešla na nadobúdateľa bytu. Všetky tieto skutočnosti potom spôsobili aj to, že odvolací súd nie je viazaný svojím rozsudkom vo veci vyhláseným v máji 2009, keďže sa týmito, pre vec rozhodujúcimi, právnymi skutočnosťami pri rozhodovaní vôbec nezaoberal. Navrhovateľka ďalej v konaní tvrdila, že odporcovi kvalifikovaným spôsobom zabezpečila niekoľkokrát primeraný náhradný byt (v roku 1999, 2003, 2006, 2010) a odporca ho bezdôvodne odoprel, čo však odporca popiera. Ak by nad akúkoľvek pochybnosť bola táto skutočnosť preukázaná a odporca by náhradný byt neprevzal, neprijal byt v zákonom stanovenej lehote, resp. v uvedenej lehote preukázateľným spôsobom nevzniesol dôvodné námietky k takémuto návrhu, resp. nedomáhal by sa ochrany na súde (v 30-dňovej lehote prekluzívnej /prepadlej/), znamenalo by to, že v prípade neuplatnenia práva v danej lehote, presne zákonom stanovenej, zaniklo subjektívne právo odporcu na bytovú náhradu (§ 712c ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase doručovania písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady odporcovi, ktorý v nezmenenom znení platí doteraz v čase rozhodovania súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu). Aj tento dôvod by teda svedčal v neprospech odvolateľa. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011). Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l, § 243d ods. l O.s.p.). Z tohto dôvodu, keď navrhovateľka nežiadala náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, potom nebol daný ani žiaden zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 5 O.s.p. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.