Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/332/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506219080 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1506219080.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Q. X., N.. XX. X. XXXX, A. Š., F. L.. Č.. XXX/XX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Zdenka Lániková s.r.o., Bratislava, Grösslingova ul. č. 8, proti odporcom: 1/ P. X., N.. X. X. XXXX, A. S. L.. Č.. XX, A., zastúpená odporcom v 4. rade, 2/ P. R., N.. XX. XX. XXXX, A. Č. W.Š. Č.. XX, A., 3/ P. A., N.. X. X. XXXX, A. G. L.. Č.. XX, A., 4/ V. X., N.. X. X. XXXX, A. S. L.. Č.. XX, A., o zaplatenie 4 648,41 € (140 038,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 v Bratislave č.k. 9C/412/2006-202 zo dňa 7.6.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava 5 v Bratislave zo dňa 7. 6. 2010, č.k. 9C/412/2006-202 v zamietajúcej časti prevyšujúcej priznanú istinu 3319,39 € p o t v r d z u j e. V časti výroku o priznaní úroku z omeškania rozsudok m e n í tak, že odporca 4/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi k istine 3319,39 € úrok z omeškania vo výške 6 % ročne od 12. 3. 2006 až do zaplatenia. V časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok m e n í tak, že odporca 4/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov vo výške 467 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa rozhodol vo veci tak, že odporcu 4/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 3 319,39 € spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne z dlžnej sumy od 23.4.2009 až do zaplatenia; a nahradiť mu trovy konania k rukám právnej zástupkyne v sume 344,74 €. Návrh navrhovateľa vo zvyšujúcej časti voči odporcovi 4/ a v celom rozsahu voči odporkyniam 1/, 2/, 3/ zamietol. Odporkyniam 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni 1/ titulom náhrady trov konania sumu 278,82 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 16. 8. 2006 žiadal navrhovateľ o uloženie solidárnej povinnosti odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ zaplatiť mu 4 648,41 € (140 038,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 12. 3. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom 4/ ako splnomocneným zástupcom odporcov 1/, 2/, 3/ uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom zavinením odporcov 1/, 2/, 3/ nedošlo k uzavretiu zmluvy o kúpe. Pre prípad nesplnenia zmluvných podmienok si účastníci dohodli zmluvnú pokutu, ktorej sa v tomto konaní v rozsahu sumy 100 000,- Sk domáha. Zvyšok zažalovanej istiny 1 329 € (40 038,- Sk) predstavuje náhradu škody spočívajúcu v strate na zárobku, keď v dôsledku márneho čakania na uzavretie zmluvy nemohol nastúpiť na zahraničnú pracovnú cestu. Odporkyne 1/, 2/, 3/ rozporovali návrh navrhovateľa, tvrdili, že o uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s navrhovateľom nemali vedomosť, podľa písomného vyjadrenia odporkyne 1/ a výpovede odporkýň 2/ a 3/ konal odporca 4/ bez ich vedomia, k predmetnému úkonu nebol splnomocnený. Odporca 4/ nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 100 000,- Sk uznal, čo do základu aj výšky, v zostávajúcej časti nároku na náhradu škody s návrhom nesúhlasil. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav veci: Dňa 7.12.2005 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdneho komisára Q.. V. K., 1D/521/2005-12, ktorým sa odporkyne 1/, 2/, 3/ spolu s ich bratom P. M., ktorý dňa 23.5.2006 zomrel, stali dedičmi, každý v rozsahu 1 , nehnuteľnosti - bytu č. 13 v Bratislave na Gessayovej ul. č. 14-16, po ich dňa 20.6.2005 zomrelej matke. Dňa 26.10.2005 podpísal odporca 4/ v mene odporkýň 1/, 2/, 3/ s navrhovateľom písomnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou odporkyne 1/, 2/, 3/ zaviazal k predaju bytu, ktorý bol predmetom dedičstva po ich matke a to do 15.12.2005. V článku IV odseky 1 a 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia dohodnutých podmienok zo strany predávajúcich, zmluvnú pokutu 100 000,- Sk, splatnú na požiadanie budúcim kupujúcim. Dňa 20.12.2005 podpísal odporca 4/ s navrhovateľom dodatok k označenej budúcej kúpnej zmluve z 26.10.2005 s tým, že čas predaja bytu bol predĺžený do 13.1.2006. Odporca 4/ sa ako splnomocnený zástupca odporkýň 1/, 2/, 3/ legitimoval voči navrhovateľovi písomnou plnou mocou respektíve zmluvou o sprostredkovaní predaja označeného bytu uzavretou medzi ním a odporkyňami 1/, 2/, 3/ dňa 4.7.2005 s tým, že účinnosť zmluvy bola dohodnutá do 4.10.2005. K uzavretiu kúpnej zmluvy zdedeného bytu medzi navrhovateľom a odporkyňami 1/, 2/, 3/ nedošlo. Byt bol predaný tretej, teda inej osobe. Navrhovateľ vypovedal, že mal záujem kúpiť predmetný byt, k čomu si vybavil náležitosti pre získanie hypotekárneho úveru, ktorým chcel zaplatiť kúpnu cenu, pričom sa nechal zastupovať obchodnou spoločnosťou GRAFT Reality, s.r.o. a ona vybavovala pre neho zmluvnú agendu tohto realitného prípadu. Vedel, že vlastníctvo bytu je predmetom dedičského konania, a preto došlo k právnemu postupu uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a jej dodatku, ktorým sa predĺžilo jej splnenie. Predĺženie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve akceptoval, pretože byt chcel kúpiť a z tohto dôvodu nevycestoval ani za prácou do Nemecka, kde ho mal vyslať jeho slovenský zamestnávateľ - Ekorez s.r.o.. Pracoval ako mäsiar na turnusy v Nemecku vždy v rozsahu 9 mesiacov, potom sa na 2 - 3 mesiace vrátil na Slovensko a čakal na vyslanie na nasledujúci pracovný pobyt . Dňa 13.12.2006 spoločnosť Ekorez s.r.o. písomne potvrdila, že v rozhodnom období uzavretia kúpnej zmluvy mal navrhovateľ nastúpiť na nový pracovný turnus do Nemecka dňa 1.12.2005, čo z osobných dôvodov odmietol a zostal pracovať na Slovensku. Jeho čistá mzda za obdobie mesiacov december 2005 a január 2006 mala byť približne 1 070 €, v prepočte na Sk, podľa platného kurzu NBS 40 038,- Sk. Navrhovateľ uviedol, že o neuzavretí zmluvy sa dozvedel od spoločnosti GRAFT Reality, s.r.o. priamo u nich v sídle, v čase, keď malo dôjsť k podpísaniu zmluvy, keď k tomuto úkonu sa predávajúci nedostavili. Odporkyne 2/ a 3/ vypovedali, že pokiaľ splnomocnili odporcu 4/, ich synovca - syna odporkyne 1/ k úkonom predaja označeného bytu, mal len nájsť záujemcu o kúpu bytu s podmienkou platby v hotovosti a nebol oprávnený v ich mene vykonávať písomné úkony, uzatvárať zmluvy. Odporkyňa 1/ dňa 18.12.2006 písomne oznámila, že zmyslom splnomocnenia udeleného jej synovi, podnikajúceho v predmete predaja nehnuteľností, bolo vyriešenie okolností súvisiacich s nedoplatkami na úhradách za byt, ktorý bol predmetom dedičstva po jej matke ako aj nedoplatkami voči daňovému úradu. Odporca 4/ k uznaniu zmluvnej pokuty uviedol , že síce zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s navrhovateľom v mene odporkýň 1/, 2/, 3/ uzavrel, ale ju nečítal, a preto o dojednaní zmluvnej pokuty nemal vedomosť. Dozvedel sa o ňom až v súvislosti s týmto súdnym konaním po oboznámení sa s obsahom zmluvy. Potvrdil, že bol poverený odporkyňami 1/, 2/, 3/, keďže ako živnostník sa venuje predaju nehnuteľností, nájsť kupca označeného bytu, pričom to mal byť kupec platiaci v hotovosti. Súd konštatoval, že podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty je jej písomná dohoda. Keďže odporca 4/ sa pri zastupovaní legitimoval neúčinnou plnou mocou, respektíve konal bez plnej moci, pretože platnosť zmluvy o sprostredkovaní predaja zdedeného bytu, ktorú uzavrel s odporkyňami 1/, 2/, 3/ a ich bratom skončila dňa 4.10.2005 a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v mene odporkýň 1/, 2/, 3/ podpísal dňa 26. 10.2005, nemohol platne odporkyne 1/, 2/, 3/ zaviazať k záväzkom zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a teda ani k úhrade zmluvnej pokuty. Odporkyne 1/, 2/, 3/ predmetné konanie odporcu 4/ nikdy neschválili, a preto nie sú ani legitimované k plneniu voči navrhovateľovi z tejto zmluvy. Súd žalobu navrhovateľa voči ním v celom rozsahu zamietol. Pasívna legitimácia odporcu 4/ voči nárokom navrhovateľa z nesplnenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je daná ustanovením § 33 ods. 2 veta prvá OZ. Keďže konal v mene odporkýň 1/, 2/, 3/ bez platného, účinného plnomocenstva, konanie nebolo dodatočne bez zbytočného odkladu schválené, je z neho zaviazaný sám. Takisto nebolo preukázané, že by navrhovateľ o nedostatku plnomocenstva vedel, pretože konal prostredníctvom ním splnomocnenej osoby - spoločnosti GRAFT Reality s.r.o., ktorá pripravovala písomnosti. Zmluvná pokuta bola dohodnutá so všetkými náležitosťami jej platnosti v zmysle § 544 OZ a súd k jej zaplateniu vo výške 100 000,-Sk čo je 3 319,39 € odporcu 4/ zaviazal. V časti uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcu v strate zárobku súd návrh navrhovateľa zamietol. Nesplnenie povinnosti zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo medzi navrhovateľom a odporcom 4/ zabezpečené zmluvnou pokutou. Osobitné dohodnutie náhrady škody pre prípad porušenia povinností, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta, nebolo medzi nimi v zmysle § 545 ods. 2 OZ dojednané. Keďže výška uplatnenej škody, straty na zárobku 40 038,- Sk nepresahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, nie je navrhovateľ podľa § 545 ods. 3 OZ legitimovaný k domáhaniu sa jej náhrady. Z tohto dôvodu súd ani rozsah uplatnenej výšky ďalej neskúmal. Avšak vzniknutá škoda i keď jej výška nebola v konaní v celom rozsahu preukázaná bola premietnutá do priznanej výšky zmluvnej pokuty v zmysle § 545a, § 879j OZ. Súd okolnosť vzniku škody u navrhovateľa zohľadnil pri priznaní plnej uplatnenej výške zmluvnej pokuty, ktorú neznížil. Keďže sa odporca 4/ so zaplatením dostal do omeškania je podľa § 517 ods. 2 Obč. z. a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., povinný platiť aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania navrhovateľ žiadal od 12. 3. 2006. Vzhľadom na to, že súdu nepreukázal podľa článku IV, bod 2 prvá veta zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 26.10.2005 výzvu k plneniu, bol mu úrok z omeškania priznaný odo dňa doručenia návrhu odporcovi 4/, teda od 23. 4. 2009. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy. V zmysle cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu začiatku omeškania prináleží úrok z omeškania vo výške 9,25 %, preto súd návrhu na zaplatenie úroku z omeškania 6% ročne vyhovel. O náhrade trov konania navrhovateľa voči odporcovi 4/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 časť prvá OSP, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Pomer úspechu účastníkov v konaní bol 60% u navrhovateľa a 40% u odporu 4/. V konaní o 20% (60% mínus 40%) úspešnejšiemu navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku a právnym zastupovaním. Právnej zástupkyni bola priznaná náhrada za tie úkony právnej služby, ktoré súd vyhodnotil ako účelné uplatňovanie a bránenie práva navrhovateľa. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. bola priznaná náhrada za úkon dňa 8.3.2006 - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 16.8.2006, za účasť na nemeritórnych pojednávaniach v dňoch 18.5.2009, 22.9.2009, 13.4.2010 a meritórnych pojednávaniach v dňoch 7.12.2009, 22.2.2010 a 7.6.2010, náhrada bola priznaná aj za úkon vypracovania dohody o urovnaní sporných nárokov medzi účastníkmi z 5.10.2009. Právna zástupkyňa žiadala priznať náhradu i za úkony - pokus o zmier z 8.3.2006, porada s navrhovateľom z 8.12.2008 a právna porada z 30.3.2010. Za tieto úkony jej súdom náhrada priznaná nebola, pretože ich vykonanie nebolo voči súdu preukázané. V prípade 100% úspechu by navrhovateľovi podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prislúchala za každý úkon právnej služby advokátky, vykonaný do roku 2009 tarifná odmena po 5 150,-Sk (170,95 €) a od roku 2009 po 170,95 €. Ku každému úkonu by prináležal i režijný paušál a to za úkony z roku 2006 po 164,- Sk (5,44 €), za úkony z roku 2009 po 6,95 €a za úkony z roku 2010 po 7,21 €. V prípade nemeritórneho pojednávania prislúcha náhrada v rozsahu 1 (§ 14 ods. 5 cit. vyhl.). Teda spolu by mal nárok na odmenu vo výške 1 214,18 € (6x po 170,95 € za plný úkon právnej služby, spolu 1 025,70 €, 3x 42,73 € za štvrtinový úkon právnej služby, spolu 128,19 €, 2x režijný paušál po 5,44 € spolu 10,86 €, 4x režijný paušál po 6,95 €, spolu 27,80 €, 3x režijný paušál po 7,21 € spolu 21,63 €). V zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. sa tarifná odmena zvyšuje o 19 % -nú daň z pridanej hodnoty, keďže právna zástupkyňa je jej platiteľom, teda na 1 444,87 €. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v sume 8 400,- Sk, čo je 278,83 €. Spolu vynaložil trovy 1 723,70 €. Rozsahu jeho úspechu v konaní zodpovedá 344,74 € (20% zo 100%), na zaplatenie ktorých bol odporca 4/ voči navrhovateľovi súdom zaviazaný. Odporkyne 1/, 2/, 3/ boli v konaní voči navrhovateľovi úspešné v plnom rozsahu, preto súd podľa §142 ods. 1 OSP uložil navrhovateľovi nahradiť trovy odporkyni 1/ vzniknuté jej zaplatením súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 278,83 €. Odporkyniam 2/ a 3/ trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v podaním doručeným súdu dňa 12.7.2010. Domáhal sa zmeny rozsudku v časti výroku o zaplatení istiny, úrokov a trov konania tak, že odporca 4/ bude zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 4 648,41 € spolu s úrokom z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy od 12.3.2006 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2 924,62 €. V dôvodoch odvolania uviedol, že je nepochybné, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti došlo na jeho strane k vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku za obdobie kedy v dobrej miere čakal na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že zmluvná pokuta v tomto prípade plne pokrýva náhradu škody. Zmluvnú pokutu je potrebné vnímať primárne ako sankciu, ktorá by mala pôsobiť preventívne. Škoda, ktorá mu vznikla spočíva nielen v uplatnenom nároku na ušlý zisk, ale konaním odporcu mu vznikla aj ďalšia škoda, napríklad tým, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej podpis očakával a v čase svojej zmluvnej zviazanosti si nemohol kúpiť inú nehnuteľnosť. Na kúpu nehnuteľnosti mal schválený hypotekárny úver, ktorý mu následne prepadol a už ho nebolo možné vybaviť za rovnako výhodných podmienok. Následne podstatne zrástli ceny nehnuteľnosti a toto mu tiež spôsobilo škodu. Navrhovateľ ďalej namietal výšku priznaného úroku z omeškania, ktorú mu súd priznal vo výške 6% odo dňa doručenia návrhu odporcovi 4/, teda od 23. 4. 2009. Žiada priznať úroky z omeškania v zmysle jeho žaloby, pretože výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty odporcovi 4/ doporučene zaslal 24.1.2006, o čom predložil súdu doklad. Ďalšia výzva bola doručovaná všetkým odporcom cestou právneho zástupcu dňa 8.3.2006. Napadol aj výrok o náhrade trov konania a domáhal sa, aby mu bola priznaná plná náhrada trov tak ako ich vyčíslil vo svojom podaní z 8.6.2010. Nie je pravdou, že nebol riadne preukázaný úkon - pokus o súdny zmier, ktorým bola výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 8.3.2006. Táto bola tiež súdu predložená spolu s návrhom na začatie konania. Žiada tiež zohľadniť skutočnosť, že odporcovia svojou neprítomnosťou na pojednávaniach spôsobovali prieťahy v konaní, čo si vyžiadalo ďalšie právne úkony zástupkyne navrhovateľa, s čím súvisí aj výška trov konania navrhovateľa. Odporca 4/ by vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal. Na pojednávanie sa odporca 4/ nedostavil bez ospravedlnenia napriek tomu, že predvolanie riadne prevzal dňa 3.4.2012. Súd preto prejednal vec v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa navrhovateľa upravila podané odvolanie tak, že smeruje do zamietajúcej časti napadnutého rozsudku, a výlučne len vo vzťahu k odporcovi 4/. Na otázku súdu zástupkyňa uviedla, že si je vedomá znenia § 543 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na to, že jej klient trvá na podaní odvolania rešpektovala jeho požiadavku. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania zástupkyňa uviedla, že odporcovi 4/ navrhovateľ doručoval výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty ešte v januári 2006. Je preto dôvodný nárok navrhovateľa na úrok z omeškania počnúc od 12.3.2006. Zotrval aj na odvolaní do výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Podľa ich názoru pojednávania v dňoch 18.5., 22.9. 2009 a 13.4.2010 boli meritórne. Namietla aj nepriznanie náhrady za 2 úkony - poradu s klientom v dňoch 8.12.2008 a 30.3.2010. Aj keď súdu nedoložila listinné dôkazy, takéto úkony sú obvyklé najmä vzhľadom na to, že navrhovateľ sa zdržiava dlhodobo v zahraničí a súdny spor trvá 6 rokov. Domáhajú sa, aby im odvolací súd priznal trovy konania vo výške, ktorú vyčíslili v písomnom podaní zo dňa 8.6.2010. Navrhovateľ ako účastník konania uviedol že nesúhlasí s tým, že zmluvná pokuta má kompenzovať jeho nárok na náhradu škody. Uplatnil si škodu len za ušlý zisk, ktorú relevantne preukázal, pričom mu vznikla škoda v oveľa väčšom rozsahu. Ako uviedol v písomne podanom odvolaní od zmluvy s odporcami mohol odstúpiť už decembri 2005, keďže nedodržali dohodnuté termíny. Bol však ústretový a rozhodol sa, že počká, pretože mal záujem o byt. Nakoniec však odporcovia v 1. až 3. rade byt predali inej osobe. Odporca 4/ mal zmluvnú pokutu zaplatiť priamo navrhovateľovi a nie realitnej kancelárii. Je to ďalšie pochybenie, v dôsledku ktorého doposiaľ nič nedostal. Navrhovateľa potvrdil aj realizáciu porád s právnou zástupkyňou tak ako si vyčíslila v podaní zo dňa 8.6.2010. Súčasne si uplatňujú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podaním doručeným súdu dňa 17.5.2012 si právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila výšku trov odvolacieho konania. Uplatnila si nárok na náhradu dvoch úkonov právnej služby - podanie odvolania a účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012, v hodnote jedného úkonu 170,95 eura s paušálnou náhradou 1 krát po 7,21 euro a 1 krát po 7,63 eura. Ďalej si uplatnila náhradu za uhradený súdny poplatok vo výške 278,50 eura za podané odvolanie a 20 %-tnú DPH vo výške 127,04 eura. Spolu požadovala nahradiť trovy vo výške 762,28 eura. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v vzťahu k uplatnenej istine a výške úrokov z omeškania, a vyvodil z neho správne právne závery. Do priznávajúcej časti rozsudku vo výške uplatnenej istiny 3 319,39 €, a zamietajúcej časti voči odporkyniam v 1. až 3. rade, ktoré neboli napadnuté odvolaním, rozsudok nadobudol právoplatnosť. Sporným vo veci zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie ušlého zisku v čiastke 1 329 €, obdobie priznaného úroku z omeškania vo výške 6% k žalovanej istine a výška priznaných trov prvostupňového konania navrhovateľovi. Navrhovateľovi súd prvého stupňa priznal v celom rozsahu uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 3 319,39 €, ktorú odporca 4/ uznal ako odôvodnenú. V jej výške zohľadnil aj ušlý zisk, ktorý navrhovateľovi vznikol v súvislosti s neuzavretím kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 545 ods. 2 OZ, podľa ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobnej porušením povinnosti zo záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Keďže účastníci zmluvy o budúcej zmluve si nedohodli, že popri zmluvnej pokute môžu osobitne uplatňovať aj právo na náhradu škody, navrhovateľ má nárok len na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nebolo sporné, že k zmluvnej pokute má navrhovateľ nárok aj na úroky z omeškanie vo výške 6%. Sporným bolo obdobie, za ktoré má navrhovateľ právo úroky požadovať. Súd prvého stupňa priznal úroky odo dňa 23.4.2009, kedy bola odporcovi 4/ doručená žaloba. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ nepreukázal podľa čl. IV., bod 2 zmluvy z 26.10.2005 výzvu k plneniu. Navrhovateľ však do spisu založil výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 23.1.2006, ktorú doručil realitnej kancelárii dňa 23.1.2006 a odporcovi 4/ doporučenou zásielkou podanou na poštu dňa 24.1.2006. Následne výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 8.3.2006 doručil do vlastných rúk odporkyniam v 1. až 3. rade dňa 10.3.2006, podľa predložených doručeniek. Listinné dôkazy sú založené v prílohovej obálke súdneho spisu. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od 12.3.2006, vznikol mu od tohto obdobia na príslušenstvo nárok, keďže splnil citované ustanovenie uzavretej zmluvy. Predmetom odvolania navrhovateľa bol aj výrok o náhrade trov konania. Navrhovateľ sa domáha, aby mu za prvostupňové konanie bola priznaná náhrada aj za úkony: pokus o zmier z 8.3.2006, a 2 porady s klientom - z 18.12.2008 v rozsahu 1 hodina a z 30.3.2010 v rozsahu polhodina. Odvolací súd uplatnený úkon - pokus o zmier, vyhodnotil ako nedôvodný, pretože nešlo o úkon v rámci súdneho konania, ktoré bolo začaté dňa 16.3.2006. Ako dôvodný však posúdil nárok na náhradu za 2 porady právnej zástupkyne s klientom, ktoré potvrdil navrhovateľ na pojednávaní pred odvolacím súdom. Súdny spor vo veci trvá viac ako 6 rokov, pričom navrhovateľ sa zdržiava dlhodobo v zahraničí. Preto 2 porady za celé obdobie sa javia ako účelne vynaložené náklady na trovy konania. Za poradu z 18.12.2008 priznal navrhovateľovi náhradu trov v plnej výške - 170,95 € s paušálnou náhradou 5,44 €; a za poradu zo dňa 30.3.2010 v rozsahu jednej polhodiny 85,48 € s paušálom vo výške 7,21 €. V prvostupňovom konaní tak vznikli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v čiastke 1 713,95 € s 20%-tnou DPH vo výške 342,79 €, a za súdny poplatok za žalobu v čiastke 278,83 €. Spolu v sume 2 335,57 €. V prvostupňovom konaní mal navrhovateľ úspech vo výške 20 %. Preto mu odvolací súd priznal alikvotnú časť náhrady trov v čiastke 467,- €. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie navrhovateľa do časti nepriznania náhrady trov konania v plnej výške tarifnej odmeny za účasť právnej zástupkyne na pojednávaniach v dňoch 18.5.2009, 22.9.2009 a 13.4.2010. Navrhovateľ tvrdil, že išlo o pojednávania, na ktorých došlo k prejednaniu veci samej. Zo súdneho spisu však vyplýva, že pojednávania boli odročené pre procesné závady a k prejednaniu veci nedošlo. Prvostupňový súd preto správne priznal za tieto 3 úkony odmenu len vo výške 1 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby v celkovej výške 762,28 €. Navrhovateľ však mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný. Vo vzťahu k nepriznanej istine 1 329 € bol neúspešný a vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania bol úspešný. Odvolací súd preto skúmal či sú splnené podmienky ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. na čiastočnú náhradu trov odvolacieho konania. Výška 6%-tného úroku z omeškania z istiny 3 319,39 € za obdobie od 12.3.2006 do 23.4.2009 predstavuje čiastku približne 600,- €. Úspešná časť odvolania navrhovateľa je tak viac ako o polovicu menšia v porovnaní s neúspešnou časťou odvolania navrhovateľa. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.