Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/124/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507209357 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507209357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: Y.. S. Q., bytom v O., B. XXX/XX, pôvodne podnikajúcej pod obchodným názvom Y.. S. Q. - J. B., s miestom podnikania v O., K.. M.R. B. č. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického č. 30, proti odporcovi: B. G. V., a.s., so sídlom v O., Q. č. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.871,60 eur (56.383,96 Sk), na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. septembra 2009 č.k. 12C/207/2007-55, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) a nahradiť jej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania vo výške XXX,X eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka poskytla lekárenskú starostlivosť poistencom odporcu, za čo vyúčtovala faktúrou č. XXXXX z XX.XX.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX, sumu XXX.XXX,XX Sk. Odporca túto faktúru zaplatil dňa XX.XX.XXXX, a teda v omeškaní bol L. dní. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľke v zmysle § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z. vznikol nárok na poplatok z omeškania vo výške X,X% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje XX.XXX,XX Sk. Na základe rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 02.04.2004 č.k. 18C 37/04-23 jej odporca zaplatil XX.XXX,XX Sk, rozdiel teda predstavuje XX.XXX,XX Sk, navrhovateľka si uplatnila sumu XX.XXX.XX Sk. S poukazom na tieto závery návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) z titulu doplatku poplatku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne. Uviedol, že o nároku navrhovateľky bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 02.04.2004 č.k. 18C 37/04-23, ktorým jej boli priznané úroky z omeškania za omeškanie so zaplatením tej istej faktúry za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Nesúhlasil s posúdením vzťahu ako obchodno-právneho. Rozsudkom č.k. 6Co/6/2010-74 zo dňa 29.04.2010 odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol s odôvodnením, že sankciu za omeškanie so zaplatením faktúry č. XXXXX v podobe úrokov z omeškania za celú dobu omeškania, t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, navrhovateľke právoplatne priznal Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 02.04.2004 č.k. 18C 37/04-23, a preto nárok na poplatok z omeškania za omeškanie so zaplatením tej istej faktúry navrhovateľke nevznikol, keď z § 517 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že veriteľ môže požadovať za omeškanie so zaplatením dlhu buď úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ale nemôže požadovať súčasne aj úroky z omeškania aj poplatok z omeškania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo 169/2010 zo dňa 11.04.2011 na základe dovolania navrhovateľky rozsudok z 29.04.2010 sp. zn. 6Co 6/2010 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nepostupoval v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke neumožnil sa vyjadriť k možnému použitiu iného (doteraz nepoužitého) ustanovenia právneho predpisu, keď vyvodil svoj (iný) záver zo skutočnosti - konkurencie priznaných úrokov z omeškania voči poplatkom z omeškania požadovaných v konaní, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech navrhovateľky. Odvolací súd opätovne preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.a.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do XX.X.XXXX, poisťovňa poskytuje zmluvným zdravotníckym zariadeniam ambulantnej a ústavnej starostlivosti preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti za príslušný kalendárny mesiac vo výške XX% z priemernej mesačnej úhrady určenej za obdobie posledných troch kalendárnych mesiacov podľa účtovnej evidencie, ak priemerná mesačná úhrada za obdobie posledných troch mesiacov prevyšuje XX.XXX Sk. Preddavok je splatný do desiateho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti je povinné zúčtovať poskytnutý preddavok do XX dní a zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti do XX dní odo dňa poskytnutia preddavku. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytuje poisťovňa zdravotníckemu zariadeniu podľa osobitného predpisu do XX dní odo dňa doručenia účtovného dokladu. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do XX.X.XXXX, pri nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške X,X% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. V preskúmavanej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie poplatku z omeškania X,X % za každý deň omeškania, do ktorého sa odporca dostal s úhradou súm fakturovaných mu navrhovateľkou za vydané lieky a liečivá pre jeho poistencov, ktoré nezaplatil vo výške XXX.XXX,XX Sk na základe vystavenej faktúry zo dňa X.X.XXXX v lehote jej splatnosti do X.X.XXXX, ale až dňa XX.XX.XXXX. Svoj nárok na zaplatenie poplatku z omeškania opieral o ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, so zaplatením akej výšky úhrad a za aké obdobie sa dostal odporca do omeškania. Zásadnou otázkou pre rozhodnutie veci bolo posúdenie, či navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie sankcie za omeškanie odporcu s úhradou za vydané lieky a liečivá jeho poistencom, v podobe úroku z omeškanie, ktorý mu však už bol priznaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 18C 37/04-23 zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX Sk (ako úrok z omeškania vo výške XX% ročne zo sumy XXX.XXX,XX Sk od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX), alebo nárok na doplatenie poplatku z omeškania v sume XX.XXX,XX Sk, z celkového nároku, na ktorý jej mal vzniknúť nárok vo výške XX.XXX,XX Sk (ako X,X% denne zo sumy XXX.XXX,XX Sk od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX). K otázke vzniku a výšky sankcie za omeškanie zdravotnej poisťovane s úhradou za vydané lieky a liečivá jej poistencom zaujal zjednocujúce stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4, v ktorom vyslovil právny záver, že hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 38/03-89 zo 17. mája 2004 o nesúlade § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona č. 138/2003 Z.z. s čl. 20 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pred právoplatným skončením konania pred všeobecným súdom (15. júla 2004), v ktorom sa má aplikovať § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z., nastávajú pre všetkých účastníkov tohto konania ex tunc. Stratou účinnosti a následne platnosti § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 38/03-89 zo 17. mája 2004 o nesúlade § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. Ústavou Slovenskej republiky, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 15. júla 2004, sa obnovuje znenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. platné a účinné do nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/2003 Z.z., t.j. do 1. júna 2003. V intenciách týchto záverov možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, a to vo výške X,X% za každý deň omeškania, a to aj za čas omeškania odporkyne v období po X.X.XXXX, kedy síce nadobudol účinnosť zákon č. 138/2003 Z.z. znižujúci výšku poplatku z omeškania na X,XX% za každý deň omeškania, ktorého znenie však na základe vyslovenia jeho protiústavnosti stratilo platnosť aj účinnosť, čím došlo k obnoveniu znenia ustanovenia § 38 ods. 4 zákona platného a účinného pred nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 138/2003 Z.z. dňom 1.6.2003. Nedôvodná je obrana odporcu založená na jeho argumentácii v tom, že ide o duplicitné uplatňovanie nároku, nakoľko na časť svojho nároku na zaplatenie poplatku z omeškania si navrhovateľka započítala sumu XX.XXX,XX Sk, ktorá jej bola už skôr právoplatne priznaná, pričom nie je rozhodujúce, že táto jej bola priznaná; hoci na rovnakom skutkovom základe; z iného právneho titulu - ako úrok z omeškania. Navrhovateľka si teda popri sebe neuplatňuje súčasne dve sankcie za omeškanie odporcu s tým istým plnením, ale len doplatenie poplatku z omeškania, na ktorý jej vznikol nárok. Pokiaľ ide o posúdenie charakteru vzťahu medzi účastníkmi konania, poukazuje odvolací súd na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/42/2009-44 zo dňa 27.5.2009, ktorý vyhodnotil tento ako obchodnoprávny vzťah. Pre priznanie poplatku z omeškania v danej veci však nepovažuje odvolací súd za určujúce posúdenie, či ide o vzťah obchodnoprávny alebo občianskoprávny, keďže odporca v konaní nevzniesol námietku premlčania; z obsahu spisu vyplýva, že neopodstatnenosti premlčania sa dovoláva navrhovateľka vo svojom odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX voči uzneseniu súd prvého stupňa zo dňa 9.12.2008 č.k. 12C 207/2007-33 a venuje sa jej aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v nadväznosti na posúdenie vzťahu účastníkov konania ako obchodnoprávneho so záverom, že uplatnený nárok navrhovateľky nie je premlčaný; odporca však ani v podanom odvolaní kvalifikovanú námietku premlčania navrhovateľkou uplatňovaného nároku nevzniesol, keď uviedol, že „s obsahom odôvodnenia predmetného rozhodnutia v časti týkajúcej sa posúdenia charakteru záväzkového vzťahu, teda či išlo o občiansko-právny alebo obchodno-právny, „s čím súvisí aj trojročná alebo štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu cestou súdu, jednoznačne nesúhlasí a tvrdí, že vzťah navrhovateľa a odporcu bol v čase vzniku záväzku občiansko-právnym vzťahom“. So zreteľom na tieto právne závery sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľke v rozhodnom období (od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX) vznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške X,X% za každý deň omeškania odporcu s úhradou fakturovaných súm za vydané lieky a liečivá jeho poistencom. Nakoľko samotné vyčíslenie celkovej výšky poplatku z omeškania navrhovateľkou nebolo medzi účastníkmi sporné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže nepodala návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.