Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/457/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507209616 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507209616.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ T.. C. K., Z. X/A, K., 2/ M. K., Z. X/A, K., 3/ M.. T. Y., Z. X/A, K., 4/ B. W., Z. X/A, K., 5/ O. V., Z. X/A, K., 6/ Q. V., Z.Á. X/A, K., 7/ T.. M. M., Z. X/ A, K., 8/ B. I., Z. X/A, K., 9/ A. I., Z. X/A, K., 10/ L. O., Z. X/A, K., 11/ M.P. O., Z. X/A, K., 12/ Z. C., Z. X/A, K., 13/ M. O., Z. X/A, K., 14/ P. B., Z. X/A, K., 15/ Q. O., Z. X/A, K., 16/ M. C., Z. X/A, K., 17/ T. C., Z. X/A, K., 18/ T. M., Z. X/A, K., 19/ Z. M., Z. X/A, K., 20/ N. C., Z. X/A, K., 21/ M. L., Z. X/A, K., všetci právne zastúpení JUDr. Evou Rezníčkovou-Hlaváčovou, advokátkou, AK Farská 12, Nitra, proti odporcovi : INMART, a.s., Vranovská 6, Bratislava, IČO: 31 640 591, zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, AK Štúrova 13, Bratislava, o splnenie povinnosti uzatvoriť zmluvy o prevode vlastníctva bytov, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C 122/2007-619 zo dňa 13. augusta 2012 v pomere hlasov 3: 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, v ktorom občianske združenie „Právo na bývanie“ podalo sťažnosť proti Slovenskej republike pre porušenie práv sťažovateľov ako nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných namietajúc, že Slovenská republika viac ako 20 rokov odmietla spravodlivo vyriešiť problém nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných domoch s odkazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zastávajúc názor, že sťažnosť navrhovateľov podaná na Európsky súd pre ľudské práva problematiku prejednávanú v tomto konaní nerieši a výsledky prerokovania sťažnosti nebudú mať podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozhodnutia, argumentujúc, že nie je možné predvídať dôsledky rozhodnutia ESĽP, keďže sťažovatelia sa domáhajú zmeny legislatívy. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenia potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd prejednal vec, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. V súdenej veci z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia sa procesným návrhom domáhajú prerušenia konania o nahradenie prejavu vôle odporcu na zmluvách o prevode vlastníctva k bytom nachádzajúcim sa na Z. F.. Č.. X/A v Bratislave do skončenia konania vedeného na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, v ktorom namietajú právne dôsledky zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Súd prvého stupňa správne a v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodol, keď nevyhovel návrhu navrhovateľov na prerušenie konania, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred ESĽP sa nerieši otázka ktorá môže mať význam pre rozhodnutie všeobecného súdu, t.j. výsledok tohto konania, nemôže relevantne ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu o nahradenia vôle, keďže rozhodnutie ESĽP nebude mať reálny dosah na prebiehajúci spor z dôvodu absencie bezprostredného súvisu so sporom, pretože ho nedeterminuje po stránke právnej. Námietka navrhovateľov uplatnená v odvolaní, že „nie je možné predvídať dôsledky rozhodnutia ESĽP, keďže sťažovatelia sa domáhajú zmeny legislatívy“ je abstraktná, majúca akademický charakter, keď z tejto úvahy nie je jasné, aký konkrétny dosah na prebiehajúce konanie v priamej príčinnej súvislosti má konanie pred ESĽP mať. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000). So zreteľom na kogentnú povahu ustanovení Občianskeho zákonníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti je súd ex offo povinný zisťovať splnenie zákonných predpokladov k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nevynímajúc povinnosť zaoberať sa účelnou obranou odporcu, akou nepochybne námietka nedostatku pasívnej legitimácie a námietka premlčania uplatneného nároku je. Súd v konaní o nahradenie prejavu vôle je preto povinný samostatne vyriešiť ako tzv. predbežnú otázku právnu otázku, či je odporca osobou povinnou k uzatvoreniu zmluvy o prevode bytov podľa lex specialis; zák.č. 182/1993 Z.z. a posúdiť včasnosť uplatneného nároku. Ak nedošlo k uplatneniu nároku v zákonom stanovenej lehote, rovnako ako aj, ak nárok nesmeruje voči legitímnej osobe, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 109 ods. 2 O.s.p., keďže takýmto postupom by nedošlo k zabezpečeniu spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle návrhu navrhovateľov; prvostupňový súd správne postupoval, keď návrh ako nedôvodný zamietol, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysel § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.