Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/66/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507210228 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507210228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu S.. J. C. a členov senátu S.. D. Z. a S.. D. N., v právnej veci navrhovateľa: T., I..W..V.., O. M./XX, N., X.: XX M. M., zastúpeného O. kanceláriou H., J. & N., s.r.o., C. X/A, D., proti odporkyniam: 1/ C. K. W. Á. U. J. V. C. Á., nar. XX.XX.M., bytom D., C. XX, zastúpená S.. N. K., advokátom, N. 9, D., 2/ E. I. E. A. Q. Á. W. V. C. Á., nar. XX.XX.M., bytom R. U., R. X, 3/ W. S. B. W. Í. Č. E. J. V. C. Á., nar. XX.XX.M., bytom H., K. XX, o zaplatenie náhrady škody vo výške X.XXX,XX euro s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu D. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : W. súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uložil : - odporkyni v 1/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.M.,XX euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, - odporkyni v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.M.,XX euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, - odporkyni v 3/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.M.,XX euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, - odporkyniam v X/,X/ a 3/ rade povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu D. V náhradu svedočného v sume XX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej z odporkýň zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporkýň, - odporkyniam v X/, 2/ a 3/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške M.,XX euro k rukám právneho zástupcu navrhovateľa O. kancelárie H., J. & N., s.r.o., C. X/A, D., do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej z odporkýň zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporkýň. W. vo veci samej právne odôvodnil § 189 ods. 1, § 182 ods. 1, 2, 3, § 189 ods. 3, 4, § 191 ods. 1, § 186 ods. 1, § 18X ods. 1, 4 U.. práce, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že odporkyne platne uzavreli s navrhovateľom individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorých zodpovedajú za navrhovateľom uplatnený schodok na zverených hodnotách ( za zásoby tovaru umiestneného v predajni, predajnom stánku, sklade, inventár a tovar do skladu a predajne dodávaný a potvrdený prijatím) v celkovej výške X.M.,XX euro zisteného inventarizáciou vykonanou dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade odporkýň síce nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých pracovníkov, ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti to však nerobí neplatnými, nakoľko každý zo zamestnancov zodpovedá za schodok na hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať. I., že pri nástupe do pracovného pomeru odporkýň nebola urobená zákonom požadovaná inventarizácia, nezbavuje odporkyne zodpovednosti za vzniknutý schodok ani čiastočne, odporkyne nevyužili zákonnú možnosť od dohody odstúpiť ani požiadať o vykonanie inventarizácie, ktoré v zmysle príslušných ustanovení U. práce je potrebné urobiť písomnou formou. R. inventarizácie pri nástupe odporkýň do pracovného pomeru potom reparovala inventarizácia uskutočnená XX.XX.XXXX v čase, kedy pracovali u navrhovateľa ako zamestnankyne všetky tri odporkyne súčasne, pri ktorej nebol zistený žiaden nedostatok v hospodárení na zverených hodnotách. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pri uplatňovaní zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, zákon vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a zásadne sa uhrádza celá skutočná škoda, pričom zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. U. preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, reálnu existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. U. zamestnanca a príčinná súvislosť medzi vznikom schodku na zverených hodnotách a samotným konaním zamestnanca sa pri takejto zodpovednosti predpokladá. H. zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia, napr. ak zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, či svojmu nadriadenému oznamovať chyby ihneď po ich zistení. V konaní sa vykonaným dokazovaním nepreukázali ako dôvodné námietky odporkýň, smerujúce k úvahe o čiastočnom, resp. úplnom zbavení sa zodpovednosti za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v rozhodnom období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Navrhovateľ ako zamestnávateľ vytvoril dostatočné podmienky pre zabezpečenie predajne bezpečnostným systémom, vrátane kamerového systému a zabezpečenie tovaru proti krádeži jeho kódovým označením, čím vylúčil možnosť straty alebo odcudzenia tovaru tretími osobami. T. odporkýň, že prístup k tovaru mali osoby blízke navrhovateľovi, svedecky vyvrátil K.. N. Q., potvrdzujúci svoju prítomnosť v predajni v júli XXXX, v čase pred inventarizáciou, pri ktorej neboli zistené nedostatky v hospodárení so zverenými hodnotami, iné dôkazy v tomto smere odporkyne neprodukovali. T., že navrhovateľ blokoval tovar nemá žiaden vplyv na výsledky inventarizácie, vzniknutý schodok bol zistený na tovare neprechádzajúcom pokladňou, tovar nablokovaný súhlasil so skutočným stavom, zisteným osobami vykonávajúcimi inventarizáciu k XX.XX.M.. Tvrdenie, že navrhovateľ predával neblokovaný tovar a vynášal tovar chýbajúci pri inventarizácii, nepodložili odporkyne žiadnym relevantným dôkazom, svedecká výpoveď člena I. N. O. preukázala len manipuláciu navrhovateľa s tovarom. Súd vyhodnotil vnášanie a vynášanie tovaru z predajne za manipuláciu nevyhnutnú vzhľadom na spôsob zásobovania predajne a potrebnú z hľadiska prípadných reklamácií tovaru zo strany zákazníkov, bez úmyselného zámeru navrhovateľa ovplyvňovať množstvo tovaru v predajni, premiestňovať neblokovaný tovar z predajne, čím absentuje reálny dôvod majiteľa pre takéto konanie. U. majúci uzavreté individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti bez dojednanej doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti, zaradení na pracovisku, kde pracovali s inými takto hmotne zodpovednými zamestnancami, zodpovedajú za vzniknutý schodok na spoločnom pracovisku po preukázaní, že prevzali zverený tovar a schodok vznikol na týchto individuálne prevzatých hodnotách. V. svojím podpisom na príjmovom doklade potvrdili prevzatie a odsúhlasenie nového tovaru pri doplňovaní zásob, fyzicky preberali tovar na predajňu predavačky, navrhovateľ tovar evidoval do počítačového systému. N. výlučného disponovania s konkrétnym tovarom bol potom v danom prípade splnený, keď prístup k prevzatým hodnotám mali výlučne odporkyne ako predavačky, v rozhodujúcom období pracujúce vždy dve v rovnakom pracovnom dni, resp. na rovnakej pracovnej zmene, pravidelne sa striedajúce. Na základe zistených skutkových okolností súd prvého stupňa vyvodil záver, že všetky odporkyne mali rovnaké možnosti prístupu k tovaru a disponovania s tovarom. N. určovaní výšky požadovanej náhrady škody od niekoľkých hmotne zodpovedných zamestnancov v postavení samostatných spoločníkov, vychádzajúc zo zásady delenej zodpovednosti za vzniknutý schodok, súd dospel k záveru, že navrhovateľom rozdelená výška škody v jednej tretine na každú z odporkýň, zodpovedá miere ich zavinenia. N. obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracovali ako zamestnankyne u navrhovateľa len odporkyne, poberajúce rovnakú výšku mzdy, pravidelne sa striedajúce v pracovných zmenách, v rovnakej miere preberajúce zverený tovar, ich počet skutočne odpracovaných dní sa líšil minimálne ( odporkyňa v 1/ rade odpracovala XX dní, odporkyňa v 2/ rade XX dní , odporkyňa v 3/ rade XX dní ) , čím je možné zavinenie vzniknutého schodku vo finančnom vyjadrení vyhodnotiť u každej z odporkýň rovnako. V. ako hmotne zodpovedné zamestnankyne sa nezbavili ani čiastočne svojej zodpovednosti za schodok, reálne zistený inventarizáciou XX.XX.XXXX, pravdivosť výsledkov ktorej bol potvrdený protokolom z inventarizácie a svedeckými výpoveďami osôb inventarizáciu vykonávaných (svedkyne W., O.) a v konaní nebolo preukázané zanedbanie povinnosti organizácie vytvoriť hmotne zodpovedným pracovníkom riadne pracovné podmienky ani znemožnenie so zverenými hodnotami hospodáriť a disponovať s nimi, rovnako nepreukázali, že by schodok vznikol v dôsledku úmyselného konania tretích osôb. W. o priznaných úrokoch z omeškania súd prvého stupňa právne odôvodnil § 517 ods. 1, X V. zákonníka v spojení s nar. vlády SR č. XX/XXXX Z.z., keď za prvý deň omeškania s peňažným plnením posúdil deň nasledujúci po vykonanej inventarizácii, pi ktorej bol zistený schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie. O povinnosti odporkýň zaplatiť náhradu svedočného súd rozhodol podľa §X48 ods. 1 O.s.p.. O priznaných trovách konania vo výške M.,XX euro za zaplatený súdny poplatok za návrh rozhodol súd prvého stupňa podľa § 14X ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p. s prihliadnutím k tomu, že právny zástupca navrhovateľa v zákonnej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil požadované trovy právneho zastúpenia. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 1/ rade žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok neobsahuje zákonom stanovené obsahové náležitosti (§ 157 ods. X O.s.p.). J. súdu prvého stupňa o splnení predpokladu výlučného disponovania s konkrétnym tovarom je nesprávna, keďže rovnaký prístup ku konkrétnemu tovaru mal okrem ostatných odporkýň aj navrhovateľ a tretie osoby zdržujúce sa v predajni so súhlasom navrhovateľa. Vzhľadom na charakter uzatvorenej individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti je nevyhnutné, aby bol predpoklad výlučnej dispozície s konkrétnym tovarom splnený u každej z odporkýň jednotlivo. V čase neprítomnosti odporkyne v 1/ rade na pracovisku ( či už z dôvodu viaczmennej prevádzky alebo z dôvodu pracovnej neschopnosti ) nemala možnosť výlučnej dispozície s konkrétnym tovarom, naopak túto možnosť mali osoby, ktoré boli v tom čase prítomné na pracovisku, t.j. odporkyne v X/, 3/ rade, resp. navrhovateľ. O. použitia inštitútu spoločnej hmotnej zodpovednosti nemožno v konkrétnom prípade nahradiť argumentáciou o údajnej delenej zodpovednosti viacerých zamestnancov s uzavretými individuálnymi hmotnými zodpovednosťami, nakoľko pracovnoprávne predpisy takýto inštitút neupravujú. V prípade, že na pracovisku disponuje s majetkovými hodnotami viacero zamestnancov, možno hmotnú zodpovednosť zabezpečiť buď individuálnou hmotnou zodpovednosťou zamestnancov pri bezpodmienečnom súčasnom zabezpečení možnosti výlučnej dispozície hodnotami zo strany zodpovedného zamestnanca, alebo spoločnou hmotnou zodpovednosťou. V zmysle ustálenej súdnej praxe je základným predpokladom vzniku uzatvorenej individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti skutočnosť, že bol zamestnancovi takýto tovar zverený. U. sa rozumie nielen odovzdanie tovaru zamestnancovi, ale súčasne aj možnosť výlučnej dispozície zamestnanca s týmto tovarom. R. je nevyhnutné, aby zamestnanec takýto tovar mal stále u seba v osobnej opatere, stačí, ak ho má zabezpečený proti zásahu inej osoby. V prejednávanom prípade však k zvereniu tovaru nedošlo, keďže odporkyňa v 1/ rade nemala možnosť výlučne disponovať s konkrétnym tovarom. V. mala za nesprávny i záver súdu o rozdelení výšky škody poukazujúc na § XXX ods.X U.. práce, podľa ktorého má konkrétnu pomernú výšku škody uhradiť každý z hmotne zodpovedných zamestnancov podľa miery zavinenia. Keďže v tomto prípade došlo k uzatvoreniu individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti, je navrhovateľ povinný preukázať, že škodu vo výške X.M.,XX euro spolu s príslušenstvom spôsobila odporkyňa v 1/ rade. U. súdu týkajúce sa rozdelenia náhrady škody podľa v rozhodnutí definovaných objektívnych ukazovateľov sú preto nesprávne a v rozhodnutí absentuje v tomto smere dostatočné odôvodnenie. V. v 1/ rade bola naviac v rozhodujúcom období práceneschopná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom nebola vykonaná inventarizácia a počas jej práceneschopnosti nemohla disponovať s tovarom, s ktorým manipulovali ostatné odporkyne. Navrhovateľ písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a uložiť odporcom v 1/ až 3/ rade povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa okrem samotných odporkýň a navrhovateľa v predajni nezdržiavali žiadne tretie osoby, ktoré by mali prístup k zverenému tovaru, keď zaoberanie sa otázkou zneužitia prístupu k tovaru zo strany samotného navrhovateľa je absurdné. N. ide o tvrdenie odporkyne v 1/ rade o nesplnení a nevytvorení podmienok na výlučnú dispozíciu s tovarom každej odporkyne jednotlivo poukázal na to, že okrem odporkýň nemali žiadne tretie osoby prístup k tovaru, odporkyne ani žiadnym spôsobom nenamietali nedostatky v podmienkach pre výkon hmotnej zodpovednosti, navrhovateľa o uvedených nedostatkoch neinformovali a ani neodstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti. Z ich výpovedí vyplýva, že nemali voči sebe námietky týkajúce sa výkonu práce jednotlivých odporkýň a riadny výkon práce si navzájom kontrolovali. Z uvedeného je potom zrejmé, že samotné odporkyne nepovažovali podmienky na výkon hmotnej zodpovednosti za nedostatočné. Navrhovateľ ďalej uviedol, že svoj nárok nezakladá na inštitúte delenej individuálnej hmotnej zodpovednosti, ale na inštitúte individuálnej hmotnej zodpovednosti. Na základe platných dohôd o hmotnej zodpovednosti by bol oprávnený nárokovať si plnú výšku schodku voči ktorejkoľvek odporkyni. C. uplatneného nároku je výlučne na jeho vôli, nárok si uplatnil voči všetkým odporkyniam, pričom vychádzal výlučne zo svojho dispozičného práva s vlastným nárokom na náhradu škody. S poukazom na § X82 ods. 1 U.. práce podľa ktorého zamestnávateľ môže so zamestnancami súčasne dohodnúť spoločnú hmotnú zodpovednosť vyvodil, že predpokladom pre uzavretie spoločnej hmotnej zodpovednosti je existencia dohody o individuálnej hmotnej zodpovednosti. V konaní bolo preukázané, že na svojej prevádzke zabezpečil odporkyniam nadštandardné podmienky ( viacstupňovú ochranu tovaru ) pre výkon hmotnej zodpovednosti. V odvolaní cit. § 187 ods. X U.. práce sa nevzťahuje na inštitút hmotnej zodpovednosti, ale na prípad, keď škoda vznikla spoločným konaním viacerých zamestnancov - argumentácia odporkyne v 1/ rade o povinnosti navrhovateľa preukazovať výšku škody pripadajúcu na každú z odporkýň je nepodložená a bezdôvodná. I. argumentácia odporkyne v 1/ rade je vnútorne rozporná, keď na jednej strane argumentuje, že navrhovateľ neuplatnil ani individuálnu hmotnú zodpovednosť a ani spoločnú hmotnú zodpovednosť , zároveň však uznáva, že odporkyne sú povinné v zmysle § 182 ods. X U. práce znášať dôkazné bremeno ohľadne zbavenia sa zavinenia ( čo znamená, že zároveň uznáva existenciu individuálnej hmotnej zodpovednosti odporkýň). M. o tom, že navrhovateľ má povinnosť preukázať, že škodu vo výške M.,XX eura s príslušenstvom spôsobila odporkyňa v 1/ rade je nesprávna, keďže v prípade uzatvorenia hmotnej zodpovednosti je povinný preukázať iba výšku škody na zverených hodnotách, ktorá bola v konaní preukázaná. O. bolo možné uznať skutočnosti uvádzané odporkyňou v 1/ rade o jej práceneschopnosti ( od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) ako dôvody vyvinenia, musela by odporkyňa v 1/ rade preukázať, že škoda vznikla práve v období jej práceneschopnosti, t.j. počas deviatich dní z rozhodného obdobia. I. prax síce uznáva práceneschopnosť ako dôvody vyvinenia, avšak musí byť zo strany zamestnanca preukázané, že bol práceneschopný v období, kedy škoda vznikla. V. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § XX2 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne v 1/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § X20 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zaplatenie schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil ( § 157 ods. X O.s.p.). Podľa § X19 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním, v ktorom súd prvého stupňa pri rešpektovaní na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych ustanovení uložil odporkyni v 1/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.M.,XX euro spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka zopakovala i v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § X19 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K námietkam uvedeným v odvolaní odporkyne v 1/ rade udáva, že táto vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. V. súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého stupňa svojim postupom neodňal odvolateľke možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Vo vzťahu k odporkyňou v 1/ rade namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS XXX/ XX). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. U., ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. V. súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. XX ods. X M. Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ X57 ods. X O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. XX ods. 1 M. I. republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne v 1/ rade. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok odporkýň majúcich pre vec podstatný význam a okolnosti medzi účastníkmi sporné ( otázka platnosti uzavretých individuálnych dohôd o hmotnej zodpovednosti a právneho posúdenia vzťahov z nich vyplývajúcich, otázka pomerného rozdelenia schodku zisteného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, otázka posúdenia pracovných podmienok a otázka prípadného sa vyvinenia hmotne zodpovedných zamestnancov ) a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vyporiadal. K doplneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonanými dôkazmi možno konštatovať, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporkyne v X/, 2/ a 3/ rade boli v rozhodnom období (t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) zamestnankyňami navrhovateľa, mali platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a riadne bolo preukázané aj to, že v tejto predajni vznikol schodok na hodnotách, ktoré boli odporkyne povinné vyúčtovať v uplatnenej výške. D. akejkoľvek pochybnosti možno preto uzavrieť, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, o ktoré opieral dôvodnosť jeho návrhu. I. medzi účastníkmi bolo to, či skutkové okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané, sú okolnosťami, pre ktoré sa odporkyne môžu zbaviť celkom alebo sčasti zodpovednosti za vzniknutý schodok. V tomto smere aj odvolací súd dospel k záveru, že odporkyniam, ktoré v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno, sa nepodarilo, hoci súd vykonal všetky nimi navrhované dôkazy, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu, preukázať také skutkové okolnosti, prostredníctvom ktorých by sa mohli zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok. R. totiž nad všetky rozumné pochybnosti, že by prevádzka bola v takých nevyhovujúcich podmienkach, ktoré by im neumožňovali riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a starať sa o ne. A. bolo zistené, že prevádzka v rozhodnom období disponovala zabezpečovacím systémom proti krádeži tovaru, v predajných priestoroch sa nachádzal kamerový systém, priestory v noci zabezpečoval kód a za uvedené obdobie nebolo zaznamenané vniknutie do predajne. Keďže navrhovateľ v konaní riadne preukázal, že v danej prevádzke došlo k vzniku schodku na hodnotách, ktoré boli odporkyniam ako hmotne zodpovedným zamestnankyniam zverené a ktoré boli povinné vyúčtovať a odporkyne nepreukázali žiadne skutkové okolnosti, ktoré by ich mohli zbaviť zodpovednosti za takto vzniknutý schodok, správne ich súd prvého stupňa zaviazal na jeho zaplatenie. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva ani to, že by odporkyne v 1/ až 3/ rade v rozhodnom období zamestnávateľovi oznamovali, resp. signalizovali akúkoľvek závadu v pracovných podmienkach, brániacich im so zverenými hodnotami hospodáriť a starať sa o ne. Vo vzťahu k súdom prvého stupňa určenej výške peňažnej sumy vzniknutého schodku v prípade jednotlivých zodpovedných osôb, reagujúc na odvolacie námietky možno uviesť, že ak nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú sa ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými ( S IV, str. XX). B. znamená, že každá z odporkýň potom zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať. S poukazom na uvedené, pri zohľadnení okolnosti, že individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti mala platne uzavretú každá z troch odporkýň pracujúcich v rozhodnom období na prevádzke navrhovateľa, bol postup súdu prvého stupňa pri pomernom rozdelení zisteného schodku vecne správny. K argumentácii odporkyne v 1/ rade týkajúcej sa použitia ust. § XXX ods. X U.. práce je treba uviesť, že citované ustanovenie sa nevzťahuje na prípady zamestnancov zodpovedajúcich za schodok alebo za stratu predmetov. R., v záujme vyporiadania sa so všetkými odvolacími námietkami odporkyne v 1/ rade odvolací súd upriamuje pozornosť účastníkov na to, že v prípade schodku na hodnotách zverených k vyúčtovaniu nie je povinnosťou zamestnávateľa preukazovať, že zamestnanec schodok zavinil. U. má povinnosť preukázať, že schodok vznikol a že bola so žalovanými hmotne zodpovednými zamestnancami uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti. A. povinnosť zbavenia sa zodpovednosti za schodok je práve na hmotne zodpovednom zamestnancovi, ktorý musí preukázať nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia, ale i príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom škody, t.j. že bez týchto skutočností by schodok nevznikol tak, ako vznikol. Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým priznal navrhovateľovi podľa ust. § X42 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania vo výške M.,XX euro, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. X v spojení s ust. § X42 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ majúci plný úspech v odvolacom konaní, si síce právo na náhradu trov odvolacieho konania v podanom odvolaní uplatnil, avšak v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu požadovanú náhradu trov nevyčíslil ( § 1X1 pods. 1, X O.s.p.). V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. X O.s.p.) a v súlade s ust. § X1 ods. 2 zák.č. XX/XXXX Z.z. v platnom znení o I. a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.