Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/431/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507211883 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507211883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. F. - N. X., so sídlom L. XXX, XXX XX M. M., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošikom, AK - Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi: U. A. T., E..L.., J. C., Y. XX, F., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 34.807,19 (1.048.601,57,- Sk) EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 39C 248/2007-162, zo dňa 18. júna 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18. Júna 2010 č.k. 39C 248/2007-162 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zaplatenie 34.807,19 EUR s príslušenstvom, ktorým si uplatnil navrhovateľ nárok voči odporcovi na zaplatenie žalovanej istiny z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr za lieky a zdravotnícke pomôcky zo strany - Zdravotnej poisťovne T. H. A. T. s vyčíslením sankcie 0,1 % z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr podľa zákona č. 273/1994 Z.z., ktorá bola po zrušení konkurzu vymazaná z obchodného registra dňom 08.08.2007. Túto pohľadávku uplatnil voči odporcovi z dôvodu, že mal za to, že vo veci boli splnené všetky predpoklady pre to, aby pohľadávka, ktorá vznikla a bola zistená zdravotnej poisťovni T. bola uhradená odporcom, ktorý je nástupcom U.X. A. T., verejnoprávnej inštitúcie, na ktorého platobná povinnosť prechádza v plnom rozsahu a zaťažuje ho. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia lekárne X., M.K. M., poskytoval zdravotnícku starostlivosť poistencom zdravotných poisťovní predajom liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých cenu v zmysle osobitného zákona č. 273/1994 Z.z. bola povinná hradiť zdravotná poisťovňa, ktorej poistenec lieky na lekársky predpis odobral. Cena liekov bola zdravotnej poisťovni T.U. H. A. T. účtovaná v období rokov 1998 - 1999 faktúrami a táto cena bola zdravotnou poisťovňou potvrdená vo výške 976.152,11,- SK, z ktorej sumy došlo k úhrade len sumy 695.020,- Sk; neuhradená ostala suma na istine vo výške 281.132,11 Sk. Tým, že si zdravotná poisťovňa svoju platobnú povinnosť splnila len čiastočne, a aj to v omeškaní, vznikol navrhovateľovi zákonný nárok podľa ust. § 38 ods. 4 zák.č. 273/1994 Z.z. na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, ktorú si navrhovateľ vyčíslil vo výške 992.905,50,- Sk. Vzhľadom na zrušenie poisťovne a jej vstup do likvidácie a následne do konkurzu, navrhovateľ si uplatnil v konkurznom konaní istinu 281.132,10 ,-Sk a poplatok z omeškania 992.905,50,- Sk, spolu 1.048.601,57 Sk, kde na prieskumnom pojednávaní bola pohľadávka navrhovateľa uznaná vo výške 1.048.601,57,- Sk, čo predstavuje žalovanú sumu v predmetnom konaní. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/01-1404 zo dňa 14.12.2006, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obo 20/07 zo dňa 22.02.2007 bol zrušený konkurz vyhlásený na úpadcu zdravotnú poisťovňu T. z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov konkurzného konania a odmeny správcu konkurznej podstaty. K zrušeniu poisťovne T. a prevodu jej poistencov do U. došlo rozhodnutím Y. A. L. z 01.07.1999, č. 32315/1999-A. Na základe zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach účinného od 01.12.2005 došlo k transformácii U. A. T., verejnoprávnej inštitúcie na U. A. T., E..L.., ktorá je právnym nástupcom U.. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom konaní nebola sporná výška pohľadávky, ktorá bola riadne zistená správcom konkurznej podstaty, ani skutočnosť, že navrhovateľ neprijal návrh na uzavretie zmluvy spoločnosťou U., E..L.., na základe ktorej mohlo dôjsť k doplateniu pohľadávky navrhovateľa do celej výšky istiny, ale sporovým bola pasívna vecná legitimácia odporcu, prechod záväzkov zrušenej H. A. T.Ť. T. na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu a tým na odporcu, ako právneho nástupcu verejnoprávnej inštitúcie po jej transformácii. Súd prvého stupňa v zmysle ust. § 28, § 29, §31, § 33, §34 zákona č. 273/1994 účinného ku dňu 17.07.1999, § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení zákona č. 233/2001 Z.z. a § 74 ods. 2,3,6,7,8 zákona č. 581/2004 Z.z. dospel k záveru, že na U. neprešiel záväzok uhradiť pohľadávky zrušenej poisťovne T.. U. T., E..L.. sa nestala právnym nástupcom zrušenej zdravotnej poisťovne T. a ani U. A. T., verejnoprávna inštitúcia v čase platnosti zákona č. 273/1994 Z.z. Uvedené dôvodil tým, že U.Á. A. T. sa nestala zo zákona právnym nástupcom zrušenej poisťovne, pretože zdravotná poisťovňa sa zrušila podľa ust. § 34 ods. 1 písm. c/ zákona č. 273/1994 Z.z. bez právneho nástupcu (univerzálna sukcesia) a až za určitých splnených podmienok na ňu mali prejsť záväzky zrušenej poisťovne. Musela byť splnená podmienka, že zostávajúce záväzky a pohľadávky, ktoré zostali, prechádzajú podľa zákona na U. ako verejnoprávnu inštitúciu. Tento prechod záväzkov bolo možné vykonať iba protokolárne, prevzatím dokladov. Čas prechodu záväzkov v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. mal nastať až vtedy, keď by ich nebolo možné uspokojiť z majetku rezortnej poisťovne v likvidácii. To znamená, že prechod týchto záväzkov nastáva až po ukončení likvidácie zrušenej poisťovne a jej zániku, pretože až ukončením likvidácie možno ustáliť, ktoré záväzky a v akom rozsahu zostali neuspokojené. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o osobitný prípad univerzálnej sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou, práva a povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu v rozdielnom časovom odstupe; niektoré dňom zrušenia (prevzatie poistencov), iné až po zániku právneho subjektu (záväzky). Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že k prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne T. (konkurz bol zrušený dňa 22.02.2007) na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu nedošlo do času jej pretransformovania na akciovú spoločnosť, a neboli preto naplnené zákonom stanovené predpoklady na prechod záväzkov. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa §142 ods. 1 O.s.p., odporcovi náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že bol úspešný a mal by právo na náhradu trov konania. Tieto mu však nevznikli, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, riadne a včas odvolanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny a podanie odvolanie dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa závery súdu prvého stupňa sú nesprávne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Akceptáciou týchto záverov by bolo opätovne možné konštatovanie retroaktivity v postupe a výklade právnych noriem súdom a išlo by o postup a výklad rozporný s Ústavou SR. Navrhovateľ poukázal na nesprávnosť záveru súdu, a to, že „navrhovateľ odvíja svoj nárok voči odporcovi z ustanovenia § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. účinného v čase 17.07.1999, podľa ktorého záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne T. zo zákona prešli na U.Ú. A. T., verejnosprávnu inštitúciu.“ Podľa názoru navrhovateľa ide o záver, ktorý nie je úplne presný, keď navrhovateľ je toho názoru, že vo veci boli naplnené podmienky prechodu záväzkov na U. A. T., avšak k ich naplneniu došlo v čase, keď do postavenia U. A. T., ako verejnoprávnej inštitúcie, vstúpil odporca ako univerzálny sukcesor. Skutočnosť, že sa odporca stal univerzálnym nástupcom U. A. T., verejnoprávnej inštitúcie vyvoláva právny následok, v zmysle ktorého sa odporca stal nástupcom aj v časti záväzkov, ktoré mali prejsť na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu okamihom zistenia, že z majetku zrušenej poisťovne ich nie je možné uspokojiť. Navrhovateľ uviedol, že podľa § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. v platnom znení do 17.07.1999, je zrejmý záver, že zo zákona mali prejsť záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne za splnenia určitých podmienok na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu a to, že ich nemožno z majetku zrušenej poisťovne uspokojiť. Uvedený právny následok je daný právnou úpravou platnou a účinnou v čase rozhodovania Y. A. L. vo vzťahu k U. A. T., verejnoprávnej inštitúcii, existuje okamihom prijatia rozhodnutia MZ SR a nemôže byť menený neskôr prijatou právnou úpravou (zákaz retroaktivity). Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že záver súdu prvého stupňa, že na U. A. T., E..L.. neprešiel záväzok uhradiť pohľadávky zrušenej poisťovne T. je absolútne neprijateľný. Dôvodil § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., z ktorej je zrejmé, že odporca sa stal právny nástupcom U., verejnoprávnej inštitúcie, vrátane následkov zrušenia zdravotnej poisťovne T.. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné, aby sa odporca stal univerzálnym nástupcom U. A. T., verejnoprávnej inštitúcie a súčasne, aby odporca tvrdil, že naňho neprešli záväzky zo zrušenej zdravotnej poisťovne T.. Navrhovateľ poznamenal, že v súvislosti s vyššie uvedeným nie je akceptovateľný záver súdu, že záväzky, ktoré na právneho predchodcu odporcu do 01.11.2004 neprešli, nemôže už odporca ani v budúcnosti prevziať. Navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že záväzky neprešli na akciovú spoločnosť nespôsobuje, že po uvedenej transformácii nemôže k takémuto prechodu dôjsť a to práve z dôvodu, že po tejto transformácii sú naplnené podmienky prechodu záväzku (zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku), a teda sú naplnené následky rozhodnutia Y. L.. V tejto súvislosti upozornil aj na nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, ktorý hovorí o nemožnosti prevziať určitý záväzok, avšak v tomto prípade dochádza k prechodu týchto záväzkov a nie k ich prevodu, tzn. nastupuje prechod záväzkov priamo na základe zákona, po splnení zákonom určenej podmienky, bez potreby vykonania akéhokoľvek úkonu. Navrhovateľ dôvodil, že následky rozhodnutí orgánov štátnej správy nemôžu byť posudzované podľa neskoršej právnej úpravy, a tieto účinky musia byť riešené podľa právnej úpravy platnej v čase prijatia rozhodnutia a na uvedenej skutočnosti nič nemení ani neskoršie prípadné zrušenie danej právnej úpravy. Podľa názoru navrhovateľa len takýto postup a výklad právnych predpisov rešpektuje zásadu právneho štátu so všetkými princípmi ako sú predvídateľnosť práva, zákaz spätnej účinnosti, nemožnosť odňať práva nadobudnuté a podobne. Postup súdu, ktorý by v dôsledku zrušenia zákona č. 273/1994 Zb. rozhodol, že došlo aj k zániku následku rozhodnutia orgánu štátnej správy prijatého na jeho základe, by uvedené princípy nerešpektoval a preto je ho možné označiť ako rozporný s Ústavou SR a teda neakceptovateľný. Na základe vyššie uvedenej argumentácie je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca je pasívne legitimovaný, keď následok, ktorý je základom uplatneného nároku bol daný rozhodnou právnou úpravou a vzniknutý následok nemôže byť menený ani z dôvodu zmeny v subjekte vyvolanom univerzálnym nástupníctvom a ani neskôr realizovanou zmenou právnej úpravy. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje navrhovateľ, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V tak, že žalobe vyhovie a odporcu zaviaže k náhrade trov konania. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení v podstate neuvádza žiadne nové skutočnosti. Opätovne poukázal na niektoré závažné skutočnosti. Uviedol, že zákon č. 273/1994 Z.z. ,podľa ktorého si žalobca uplatnil svoje pohľadávky bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2004 bez prechodných ustanovení. T. H. bola zrušená rozhodnutím Y. L. č. 3215/1999-A, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.07.1999. V tomto rozhodnutí sa uvádzalo, že na U. prechádzajú záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom aj poplatky z omeškania. Na základe podnetu generálneho prokurátora bolo predmetné rozhodnutie v časti textu o prechode záväzkov na U. zrušené z dôvodu, že Y. L. svojim rozhodnutím o prechode záväzkov šlo nad rámec svojich kompetencií. Ustanovenie § 34 ods. 3, 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v čase zrušenia T. H. upravovalo likvidáciu zdravotných poisťovní pokiaľ ide o jej záväzky a pohľadávky. Z týchto ustanovení vyplynulo, že U. mohla hradiť záväzky len z vymožených pohľadávok, nie z prostriedkov U.. V opačnom prípade by musela byť táto možnosť dopracovaná do zákona, nakoľko U. ako verejnoprávna inštitúcia mohla konať len v rozsahu danom zákonom č. 273/1994 Z.z., ktorý v § 48 Financovanie všeobecnej poisťovne explicitne ustanovoval, na čo môže U. použiť finančné prostriedky a možnosť úhrady záväzkov inej zdravotnej poisťovne tam ustanovená nebola. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom k úplnej ojedinelosti zrušenia zdravotnej poisťovne rozhodnutím Y. L. podľa zákona č. 273/1994 Z.z. neboli v čase zrušenia zdravotnej poisťovne žiadne skúsenosti s procesom likvidácie zdravotných poisťovní. Poukázal na to, že od roku 1999 a v nasledujúcich rokoch bolo nevyhnutné niekoľkokrát legislatívne dopĺňať proces likvidácie (konkurzu) zrušenej zdravotnej poisťovne až do jej zániku, z dôvodu nedostatočnej legislatívnej úpravy, ktorá vyplýva z nedostatku skúseností v tejto oblasti vzhľadom k špecifiku úhrady záväzkov osobitnej skupine veriteľov, ktorými boli podľa § 34 zák.č. 273/1994 Z.z. zdravotnícke zariadenia oproti ostatným veriteľom podľa všeobecnej platnej úpravy. Uviedol, že až zákon č. 233/2001 Z.z. účinný od 01.07.2001 ustanovil iné zdroje, z ktorých mali byť záväzky T. H. voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhradené, ak nebudú dostatočné zdroje z vymožených pohľadávok. Neskôr bol zákon č. 671/2002 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 273/1994 Z.z. účinný od 01.01.2003 v § 34 ods. 6 doplnený tým, že ak zdroje z vymožených pohľadávok zrušenej poisťovne nestačia na úhradu pohľadávky, uhrádzajú sa zo zdrojov ustanovených zákonom o štátnom rozpočte alebo z iných účelovo určených zdrojov len do výšky istiny. Záväzky zrušenej poisťovne sa uhrádzajú pomerne. Podľa odporcu dôvodom prečo U. neprevzala pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne bola skutočnosť, že tieto pohľadávky neboli identifikované ani likvidátorom a ani správcom konkurznej podstaty. Podľa správcu konkurznej podstaty počet dlžníkov voči T. H. bol cca. 9868 a pohľadávky úpadcu voči jej dlžníkom predstavovali sumu 610.687.737,- Sk. Podľa názoru správcu konkurznej podstaty zákon č. 581/2004 Z.z. umožnil zaradiť pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania do majetku poisťovne. Podľa názoru odporcu, hoci zákon presne neupravil spôsob prechodu záväzkov, čo je chybou zákona, neznamenalo to ale, že bolo akýmkoľvek iným spôsobom možné okrem minimálneho rozsahu údajov, ako napr. spôsob a forma verifikácie záväzkov, forma prechodu záväzkov protokolom o odovzdaní podloženým zodpovedajúcimi dokladmi, tento prechod realizovať. Odporca ďalej uviedol, že U. nemôže byť zaviazaná na plnenie aj v súvislosti s § 28, kde sa uvádzalo, že štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti všeobecnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100% jej platobnej neschopnosti, teda nie nenávratnej finančnej výpomoci. Odporca poukázal na to, že od zrušenia zdravotnej poisťovne T. uplynulo cca. 12 rokov a počas celej doby prebiehalo a stále prebieha tak vo veciach záväzkov, ako aj pohľadávok stovky súdnych sporov. Pohľadávky veriteľov T. boli uspokojované viacerými cestami, a to exekučnými konaniami, súdnymi výkonmi rozhodnutí, oddlžením v rámci trojdohody medzi Y. L., U. a likvidátorom z mimorozpočtových zdrojov, oddlžením prostredníctvom L. T., a najmä cez U., E..L... Dôvodil, že prijatím precedensu, ktorý by zaviazal U. na plnenie by sa opäť otvoril „obchod“ s ďalšími pohľadávkami zrušenej poisťovne voči U., ktoré by U. nemohla odkontrolovať, nemala by na ich úhradu a žiadne finančné prostriedky jej nebudú poskytnuté, či už zo štátneho rozpočtu alebo z účelových zdrojov. Odporca mal za to, že to, že navrhovateľ odmietol uzavrieť zmluvu so štátnou akciovou spoločnosťou U., E..L.., ktorá ho za tým účelom oslovila a trval na úhrade od U., a to aj vrátane príslušenstva pohľadávky (v rozpore so zákonom), je jeho rozhodnutie. Spoločnosť U., E..L.. obdržala finančné prostriedky od štátu na vysporiadanie záväzkov zdravotníckych zariadení, vrátane T. H.. Ďalej uviedol, že akékoľvek uhrádzanie záväzkov zrušenej poisťovne malo nastúpiť až po ich presnej identifikácii, avšak v priebehu času sa živelným uhrádzaním záväzkov zlikvidovala možnosť ich jednoznačnej identifikácie, ako aj identifikácie pôvodných veriteľov a finančného vysporiadania. Na základe vyššie uvedených dôvod žiadal odporca potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danom prípade si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 34.807,19 EUR (1.048.601,57 Sk) s príslušenstvom z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr za lieky a zdravotnícke pomôcky zo strany zdravotnej poisťovni T. H. A. T. s vyčíslením sankcie 0,1% z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr podľa zákona č.273/1994 Z.z., ktorá bola po zrušení konkurzu vymazaná z obchodného registra dňom 08.08.2007.V tomto konaní nebola sporná výška pohľadávky, ktorá bola riadne zistená správcom konkurznej podstaty, ani skutočnosť, že navrhovateľ neprijal návrh na uzavretie zmluvy spoločnosťou U., E..L.., na základe ktorej mohlo dôjsť k doplateniu pohľadávky navrhovateľa do celej výšky istiny. V celom spore bola sporná pasívna legitimácia odporcu, prechod záväzkov zrušenej družstevnej zdravotnej poisťovne T. na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu a tým na odporcu ako právneho nástupcu verejnoprávnej inštitúcie po jej transformácii. Z rozhodnutia Y. A. L., č. 3215/1999 zo dňa 01.07.1999 mal preukázané, že H. A. T. T. bolo zrušená a v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli poistenci zrušenej zdravotnej poisťovne do U. A. T.Ť. a súčasne na ňu prešli aj záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Dňa 17.11.2000 bola uzavretá zmluva o použití účelových finančných prostriedkov medzi Y. A. L. a likvidátorom zdravotnej poisťovne a U. s dodatkom zo dňa 23.01.2001. Z nej vyplynulo, že záväzky sa uspokoja z mimorozpočtových prostriedkov U. A. T.. Záväzky boli uspokojené do výške 71% odsúhlasenej pohľadávky a takýmto spôsobom „pomerne“ v časti 695.020,00,- Sk (oproti uplatňovanej istine 976.152,- Sk) bol uspokojený aj navrhovateľ. Zákonom č. 233/2001 Z.z., platný od 27.06.2001 a účinný od 01.07.2001, bolo zmenené ustanovenie § 34 Zrušenie a zánik rezortnej poisťovne zákona č. 273/1994 Z.z. Mal za preukázané, že rozhodnutím zo dňa 19.12.2001 č.k. M/5068/2001 Y. zrušilo časť rozhodnutia s textom, že „na U. A. T. prechádzajú záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania“ z dôvodu, ministerstvo rozhodlo v rozpore s právnou úpravou, porušením ust. § 34 ods. 3 a 4 zákona č. 273/1994 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že prechod práv a záväzkov upravuje zákon, a to tak, že prechádzajú až po likvidácii a že zákon upravuje spôsob prechodu záväzkov zrušenej poisťovne až do jej zániku. To znamená, že najprv musela prebehnúť likvidácia, a až potom mohli na U. A. T. prejsť záväzky, ktoré nebolo možné uspokojiť v likvidácii. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že za účelom plnenia úlohy vlády oddlžovania rezortu zdravotníctva, z prostriedkov štátu vyčlenených na jeho zabezpečenie, bola založená akciová spoločnosť U., a.s.. Spoločnosť U., E..L.. zaslala navrhovateľovi zmluvu, ktorou by došlo k odkúpeniu pohľadávky v zostatkovej časti istiny, avšak navrhovateľ odmietol túto zmluvu uzavrieť, a tak k postúpeniu a uhradeniu pohľadávky nedošlo. Mal za preukázané, že uspokojenie pohľadávok veriteľov zdravotnej poisťovne T. prebehlo v priebehu rokov 2000 až 2006 z mimorozpočtových finančných prostriedkov prostredníctvom U. A. T., oddlžením prostredníctvom L. T. a prostredníctvom spoločnosti U., E..L.. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7K 70/01-1404, zo dňa 14.12.2006, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR 6Obo 20/07, zo dňa 22.02.2007 rozhodol o zrušení konkurzu a T. H. A. T. bola vymazaná z obchodného registra zo zákona dňom 08.08.2007. K zrušeniu konkurzu a výmazu zdravotnej poisťovne došlo v čase, keď zákon č. 273/1994 Z.z. bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z., ktorý prechod záväzkov neupravuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava, ktorá upravovala vysporiadanie záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne sa viackrát menila v dôsledku nedostatočnej legislatívy a nedostatku skúsenosti s likvidáciou zrušenej zdravotnej poisťovne. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že navrhovateľ eviduje pohľadávku voči zrušenej poisťovni, avšak takisto je nesporné, že na U.Š. A. T., E..L.. neprešli záväzky zo zrušenej zdravotnej poisťovne T.. Na odporcu U. A. T., E..L.. nemohli prejsť záväzky zo zrušenej zdravotnej poisťovne T. z dôvodu, že neboli naplnené zákonom stanovené predpoklady na prechod záväzkov odporcu. Podľa § 34 ods. 1 písm. c/ zákona č. 273/1994 Z.z., účinného od 01.07.2001, Rezortná poisťovňa sa zrušuje rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne. Išlo o zrušenie poisťovne bez právneho nástupcu, teda o univerzálnu sukcesiu, a na U. verejnoprávnu inštitúciu mali zo zákona prejsť za splnenia určitých podmienok, záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne. Čas prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. mal nastať až vtedy, ak ich nie je možné uspokojiť z majetku zrušenej poisťovne. To bolo možné iba vtedy, ak by prebehla likvidácia majetku poisťovne a po jej ukončení. Až ukončením likvidácie by bolo možné ustáliť, ktoré záväzky a pohľadávky a v akom rozsahu zostali neuspokojené. Ako už uviedol súd prvého stupňa, ide o osobitný prípad univerzálnej sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou, práva a povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu v rozdielnom časovom odstupe; niektoré dňom zrušenia (prevzatie poistencov), iné až po zániku právneho subjektu (záväzky). Zostatok neuspokojených záväzkov bolo možné hodnoverne ustáliť len na základe účtovnej závierky vyhotovenej likvidátorom alebo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zrušenej poisťovne, najskôr vydaním rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Nakoľko bol konkurz na zrušenú zdravotnú poisťovňu T. skončený až ku dňu 22.02.2007, k prechodu záväzkov na U.u, a.s. nemohlo dôjsť. Zákon č. 581/2004 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 273/1994 Z.z. prechod záväzkov neupravuje. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ust. § 34 ods. 6 zákona č. 273/1994 Z.z., účinného od 01.01.2003 bolo doplnené tým, že ak zdroje z vymožených pohľadávok zrušenej zdravotnej poisťovne nestačia na úhradu pohľadávky, uhrádzajú sa zo zdrojov ustanovených zákonom o štátnom rozpočte alebo z iných účelovo určených zdrojov len do výšky istiny. Záväzky zrušenej poisťovne sa uhrádzajú pomerne. V tomto ustanovení sa jednoznačne upravovalo, vzhľadom k výkladovým problémom, ako sa má hradiť, teda sa má hradiť iba do výšky istiny a pomerne. Zdravotná poisťovňa T. bola zrušená pred cca. 13 rokmi. Odvolací súd má za preukázané, že počas rokov 2000 až 2006 prebiehalo uspokojovanie pohľadávok veriteľov zrušenej zdravotnej poisťovne T. viacerými spôsobmi, a to exekučnými konaniami, súdnymi výkonmi rozhodnutí, oddlžením v rámci trojdohody medzi Y. A.Í. L., U. A. T. a likvidátorom z mimorozpočtových zdrojov, oddlžením prostredníctvom L. T., a najmä cez spoločnosť U., E..L.. Navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť uspokojenia jeho pohľadávky do výšky istiny spoločnosťou U., E..L.., ktorá na to aj od štátu obdržala finančné prostriedky. Navrhovateľ túto možnosť odmietol a trval na úhrade od U.X. A. T., konal tak na základe jeho slobodného rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že k prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne T. na U. A. T., verejnoprávnu inštitúciu nedošlo do času jej pretransformovania na akciovú spoločnosť, pretože nebolo naplnené Zákonom stanovené predpoklady na prechod záväzkov na právneho predchodcu odporcu. Zákon č. 581/2004 Z.z. (účinný od 01.11.2004) došlo k zrušeniu zák.č. 273/1994 Z.z. Preto je tiež správny záver súdu prvého stupňa o tom, že záväzky, ktoré do 01.11.1994 na právneho predchodcu odporcu neprešli, nemôže žalovaný odporca ani v budúcnosti prevziať. Súd prvého stupňa preto správne návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v celom rozsahu zamietol. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.