Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/476/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507214133 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507214133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: Q. X X., Q..J..H.., B., X. Č.. X, D.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom v Bratislave, Liptovská č. 2/A, proti žalovanému: P.. F. Š. X. T. Z. Í. J. , bytom X., O. Č.. XX, o zaplatenie sumy 557,66 € (16.800,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. septembra 2011, č.k. 11C 175/2007-63, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 52,71 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Rudolfa Adamčíka, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 28.9.2011, č.k. 11C 175/2007-63, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 557,66 € (16.800,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil mu tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 290,34 € rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah, že žalovaný zodpovedá za stratu jemu zverených predmetov (diktafón, digitálny fotoaparát), že strata zverených predmetov vznikla bez zavinenia žalobcu. Žalobca žalovanému zveril dané predmety spolu v hodnote 16.800,-- Sk dňa 14.9.2006 na výkon funkcie krajového redaktora, ktoré používal výlučne sám a mal ich vo svojej osobnej dispozícii. Pri skončení pracovného pomeru žalovaný tieto predmety žalobcovi nevrátil, žalovaný zodpovednosť za stratu zverených predmetov nenamietal. Nezbavil sa zodpovednosti, a to ani čiastočne, pretože bez všetkých pochybností nepreukázal, že strata týchto predmetov vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Obranu žalovaného, že ku strate predmetov došlo krádežou neznámym páchateľom počas krátkodobého bezvedomia, do ktorého upadol dňa 20.9.2006, považoval súd za účelovú, ktorá sama osebe nemohla ho zbaviť zodpovednosti. Z lekárskej správy vyhotovenej dňa 20.9.2006 o 14.52 hod. L.. F.. K. Ď., C.., na D. A. Z. Z. I., bolo zrejmé iba to, že žalovaný mal zdravotné problémy, ktoré lekár uzavrel ako hypertenznú krízu mozgovej formy, bolo mu poskytnuté ošetrenie na lekárskej pohotovosti dňa 19.6.2006, keď pri ceste autom pocítil nevoľnosť a musel odstaviť vozidlo na poľnej ceste. Podľa vyjadrenia žalovaného k odcudzeniu došlo dňa 20.9.2006, čo preukazoval trestným oznámením spísaným dňa 21.9.2006. Ako nevierohodné súd prvého stupňa vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 4.4.2011 v tom, že časť vecí, ktoré mu boli zverené na výkon práce a ktoré mal fyzicky u seba na tomto pojednávaní, boli nájdené orgánmi polície a ktoré bude možné vrátiť až po skončení vyšetrovania, a to v kontexte s písomným vyjadrením Okresného riaditeľstva PZ Šaľa zo dňa 10.8.2011, podľa ktorého dňa 26.2.2007 bolo trestné stíhanie prerušené podľa § 228 ods. l Trestného poriadku, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Súčasne potvrdil, že v spise sa nenachádzal žiadny doklad o nájdení odcudzených vecí, a teda aj ich vrátení poškodenému. Pokiaľ žalovaný pri pracovnej ceste nechal v motorovom vozidle fotoaparát a diktafón zverený mu zamestnávateľom, voľne položený na viditeľnom mieste vo vozidle, tieto nezabezpečil pred možným odcudzením, porušil svoju prevenčnú povinnosť; nepočínal si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu majetku zamestnávateľa, čo tiež zakladá všeobecnú zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Do rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi zverené predmety nevrátil. Súd prvého stupňa rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý sa opakovane bez uvedenia dôvodu neúčasti na pojednávaniach, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nezúčastnil, neospravedlnil sa, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Touto svojou nečinnosťou si sám odňal možnosť konať pred súdom. Pokiaľ sa žalovaný domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 477,-- €, súd takýto nárok žalovaného považoval za jeho obranu, neúspešnú. Nepreukázal dostatočným spôsobom splnenie predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti žalobcu za škodu, za ktorú mu žalobca v sume 477,-- € zodpovedá. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 185, § 186, § 189, § 192 Zákonníka práce, § 97, § 98, § 120 ods. l O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 290,34 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia v sume 256,88 € a zaplatený poplatok z predmetu konania v sume 33,46 €, ktorých výšku a dôvod podrobne v rozsudku odôvodnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že rozsudok je vecne nesprávny, vychádzajúci z nedostatočne zistených skutočností, ale aj zo správne zistených skutočností, ale ignorovaných. Vo veci sú vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne rozhodol. Rozsudok považuje za nezmyselný, nekvalifikovaný a aj proti zdravému rozumu. Namietal aj nesprávne konanie žalobcu v osobe šéfredaktorky, ktorá ho, napriek upozorneniu o zlom zdraví, pod hrozbou okamžitej výpovede, predvolala do B. I. X.. Toto chovanie súd prvého stupňa nepovažoval za dôležité a šéfredaktorku ako svedkyňu nepredvolal. Cestou do Bratislavy utrpel mozgovú príhodu, nasledovala séria infarktov, upadol do bezvedomia, bol okradnutý o veci, ktoré sú v majetku žalobcu. Jednoznačne preukázal, že ku strate zverených predmetov došlo celkom bez jeho zavinenia. Je to dôvod aj na posudzovanie veci z humánnej stránky. Ak toto súd neurobil, ignoroval fakt, že išlo o priame ohrozenie jeho života, pred takým súdom nemôže mať úctu, jeho rozhodnutie obchádzajúce tento právne a medicínsky relevantný fakt pokladá za nekvalifikované, hlúpe a ignorantské. Žiadny novinár neodloží do kufra auta diktafón a fotoaparát. Po zistení krádeže vecí oznámil polícii, tá ale nezistila páchateľa. Celý život je investigatívny novinár, sám páchateľov zistil, predmetné veci sa vrátili nepoškodené späť. Viackrát vyzýval žalobcu na vyriešenie vzájomných záväzkov, tento ale nereagoval a po čase podal na súd žalobu. Na pojednávanie priniesol veci patriace žalobcovi: diktafón s výrobným č. 200114257 a fotoaparát s výrobným č. 61Q052289, avšak právny zástupca ich odmietol prevziať. Napísal žalobcovi aj návrh na zmier, ale doteraz mu neodpovedal. Dlhodobo je práceneschopný, v rámci toho bol aj na pojednávaní. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu zamietne; žiadal náhradu trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K otázke výšky náhrady trov konania, ku spôsobu jej výpočtu sa vôbec nevyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnil s právnymi, ako aj skutkovými, závermi prvostupňového súdu. Žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti, a to ani v časti s použitím ustanovenia § 185 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že strata zverených predmetov vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Z konania žalovaného, z jeho rozporuplných výpovedí, písomných podaní v konfrontácii aj s písomnou odpoveďou Okresného riaditeľstva X. Š. zo dňa 10.8.2011 jednoznačne možno usudzovať, že k údajnej krádeži zverených predmetov vôbec nedošlo a obrana žalovaného je vykonštruovaná a nepodložená. Rozsudok súdu prvého stupňa je správny, úplne a podrobne odôvodnený. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu, v sume 52,71 € (vrátane režijného paušálu v sume 7,41 €, 20 % DPH). Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku (vrátane výroku o náhrade trov konania) vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Nie je sporné, že medzi účastníkmi bol založený pracovnoprávny vzťah, že dané predmety (diktafón, digitálny fotoaparát) spolu v hodnote 16.800,-- Sk dňa 14.9.2006 žalovaný fyzicky prevzal na výkon funkcie krajového redaktora, že ich žalobcovi nevrátil. Niet sporu ani o tom, že žalovaný mal povinnosť sa o zverené predmety starať riadne, predchádzať škodám, strate, zničeniu, poškodeniu, čo nepochybne žalovaný nedodržal, a tak následky svojho správania je povinný znášať sám. Nebolo preukázané, že strata zverených predmetov vnikla úplne alebo sčasti bez zavinenia žalovaného, žeby za stratu daných predmetov zodpovedal úplne alebo sčasti žalobca. Žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom, žeby fyzicky vracal žalobcovi dané predmety pred pojednávacou miestnosťou a tento ich odmietol prijať. Skutočnosti uvádzané žalovaným v priebehu celého konania spočívajúce v tom, že sa mu náhle zhoršil zdravotný stav, že mu v tomto stave predmety boli odcudzené, nemajú pre prejednávanú vec žiaden právny význam. V prípade, žeby sa tak stalo, v adhéznom konaní by sa sám mohol domáhať náhrady škody. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým žalovaný, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Žalobcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 52,71 € (v zmysle vyúčtovania), čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného dňa 2.12.2011 v sume 36,52 €, paušálna suma náhrad v sume 7,41 €, 20 % DPH v sume 8,78 € (§ 1 ods. 1, 3, § 10 ods. l, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov; § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.