Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/356/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507221069 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507221069.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: I.. G. D., S., L.. X. C. XX, J., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Erbenom, Nám. SNP 22, Bratislava, proti odporkyni: T. Y., J. E. XX, J., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Mišurom, Záhradnícka 25, Bratislava, o zaplatenie 1.213,90 eura s prísl., na odvolania navrhovateľa i odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C/246/2008-105, zo dňa 13. júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutých častiach, ktorými bol návrh vo zvyšku zamietnutý a navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania 258,63 eura k rukám jej právneho zástupcu, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 70,63 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 287,13 eura; odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 66,92 eura s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 22.10.2008 do zaplatenia; návrh vo zvyšku zamietol; navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania 258,63 eura k rukám jej právneho zástupcu; rozhodol o vrátení súdneho poplatku 10,59 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 36.570,- Sk (1.213,90 eura) s prísl. titulom odmeny za 5 úkonov právnej služby poskytnutej odporkyni do 4.9.2006, t. j. za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia 19.1.2006, návrh na vydanie predbežného opatrenia z 24.1.2006, návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností z 1.3.2006, vypracovanie a podanie žaloby o zaplatenie zľavy z ceny diela zo 16.3.2006 a doplnenie žaloby z 29.6.2006, za ktoré si uplatnil tarifnú odmenu so základom pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby vo výške zľavy z ceny diela uplatnenej v žalobe. Za výpočtový základ tarifnej odmeny považoval výšku zľavy 219.883,- Sk, z ktorej ustálil sumu 7.150,- Sk ako hodnotu jedného právneho úkonu. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 287,13 eura súd prvého stupňa konanie v tejto časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa navrhovateľovi udelila 19.1.2006 plnú moc na zastupovanie v konaní o náhradu škody a zľavy z ceny diela voči spoločnosti ENCONT PLUS, s.r.o. V konaní nebolo sporné, že k dohode o odmene advokáta nedošlo a nedošlo ani k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej návrh z 1.6.2006 navrhovateľ zaslal odporkyni; odporkyňa zaplatila navrhovateľovi dňa 5.6.2006 preddavok 1.500,- Sk. Listom zo dňa 4.9.2006 odporkyňa navrhovateľovi plnú moc odvolala. Po ukončení právneho zastúpenia navrhovateľ odmenu za poskytnuté úkony právnej služby odporkyni nevyúčtoval ani ju iným spôsobom nevyzval na plnenie, ktoré bolo predmetom návrhu. Zaplatenia žalovanej sumy sa tak domáhal až v predmetnom konaní. Na základe uvedenej plnej moci navrhovateľ ako právny zástupca tak zastupoval odporkyňu v súdnom konaní. Dňa 25.1.2006 podal hromadný návrh na vydanie predbežného opatrenia, kde odporkyňa vystupovala ako navrhovateľ č. 11. Následne 6.3.2006 v mene odporkyne podal na Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu návrh na zápis poznámky; 17.3.2006 podal i v mene odporkyne hromadnú žalobu na zaplatenie zľavy z ceny diela stanovenej znaleckým posudkom; tento návrh podaním z 29.6.2006 špecifikoval tak, že požaduje zľavu z ceny diela vo výške 10 %; takto uplatnený nárok vyčíslil v peňažnom vyjadrení sumou 219.883,- Sk prvýkrát až v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.7.2007. Pokiaľ ide o rozsah poskytnutých právnych služieb, mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia 19.1.2006, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a za žalobu zo 17.3.2006. Uviedol, že prevzatie a príprava zastúpenia je úkonom právnej služby, za ktorý si advokát môže vypočítať z tarifnej hodnoty odmenu v plnej výške, rovnako ako za spísanie podania na súd - žalobu, pretože ide o podanie, ktoré smeruje k meritórnemu rozhodnutiu veci; takýmto úkonom je i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pretože k nemu došlo pred začatím konania vo veci samej. Pokiaľ ide o doplnenie žaloby z 29.6.2006 na výzvu súdu súd prvého stupňa uviedol, že bez takéhoto doplnenia by mohlo dôjsť k zastaveniu konania vo veci samej. Povinnosťou navrhovateľa ako advokáta však bolo podať žalobný návrh tak, aby žalobný petit bol zrozumiteľný, jasný a vykonateľný. Ak tak neurobil a odstraňoval vady návrhu pod hrozbou zastavenia konania, úkon smerujúci k odstráneniu vád návrhu alebo jeho doplneniu súd prvého stupňa nepovažoval za prostriedok účelne vynaložený na právnu pomoc, za ktorý by mu patrila ďalšia odmena; v tom čase už navrhovateľ odporkyňu ani nezastupoval, keďže jeho mandát zanikol 5.9.2006. Návrh na vykonanie poznámky bol adresovaný príslušnému katastrálnemu úradu; nešlo teda o úkon pred súdom, ale o podanie na iný orgán. Navrhovateľ nepreukázal, že disponoval mandátom aj na zastupovanie pred týmto orgánom, keď z udelenej plnej moci táto skutočnosť nevyplýva. Za uvedený úkon preto súd prvého stupňa odmenu nepriznal. Uviedol, že aj v prípade, ak by navrhovateľ na takýto úkon mal mandát, tak návrh na vykonanie poznámky je samostatným úkonom, za ktorý prináleží odmena, pričom hodnotu poznámky nemožno oceniť peniazmi. Na vyznačenie poznámky doručuje príslušnému katastrálnemu úradu uznesenie o nariadení predbežného opatrenia priamo súd; ak takýto návrh podal aj advokát, nejde o účelný prostriedok právnej ochrany. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že od začiatku bolo zrejmé, čoho sa odporkyňa v konaní 21Cb/176/2006 domáha. Pri začatí poskytovania právnej služby išlo o nárok, ktorý v čase podania návrhu bol oceniteľný v peniazoch; konkrétna výška požadovaného peňažného uplatnenia však určená nebola. V návrhu zo 17.3.2006 advokát odporkyne žiadal zľavu z ceny diela určenú znaleckým posudkom, na výzvu súdu ju žiadal vo výške 10 % z ceny bytu; až podaním z 25.9.2006 túto zľavu vyjadril u každého z navrhovateľov aj konkrétnou peňažnou sumou; súčasne oznámil, že jeho mandát na zastupovanie odporkyne skončil pred uplynutím lehoty uvedenej vo výzve, preto úpravu petitu vo vzťahu k odporkyni nevykonal. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil existenciu skutočností predpokladaných § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vychádzal z toho, že medzi navrhovateľom ako advokátom a odporkyňou ako jeho mandantkou došlo na základe plnomocenstva udeleného v písomnej podobe a ústnej dohody k poskytnutiu právnej pomoci bez určenia spôsobu a výšky odmeny advokáta. Pri začatí zastupovania odporkyne nebola vyjadrená hodnota uplatneného práva v peniazoch, aj keď žalobou vo veci samej bol uplatnený nárok na zľavu z ceny diela, t.j. išlo o právo oceniteľné v peniazoch. Za výpočtový základ tarifnej sadzby bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. považovať sumu 16.381,- Sk, kedy odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje 1.260,- Sk. Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viac osôb. Bolo nesporné, že navrhovateľ zastupoval viac osôb, preto od priznanej odmeny je potrebné odčítať 20 %. Súd prvého stupňa teda vychádzal z toho, že pri dohode účastníkov konania o zastupovaní v konaní o určenie zľavy z ceny diela nebola špecifikovaná ani výška zľavy ani samotná cena diela. V prípade ukončenia právneho zastupovania vo veci nebolo možné požadovať zaplatenie tarifnej odmeny z hodnoty veci alebo práva, ktorá zmluvne dohodnutá nebola. Advokátovi nepatrí ani odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou; jeho podanie z 29.6.2006 nemožno preto považovať za ďalší úkon účelne vykonaný, za ktorý by mu patrila odmena (§ 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Odmena za 3 úkony právnej služby, t.j. príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na nariadenie predbežného opatrenia a spísanie žaloby vo veci starej, tak predstavuje sumu 3 x 1.008,- Sk (1.260,- Sk - 252,- Sk, t.j. 20 %), režijný paušál 3 x 164, spolu 3.516,- Sk, t.j. 116,71 eura. Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi zaplatila 5.6.2006 1.500,- Sk, t.j. 49,79 eura, a v tejto časti súd konanie zastavil, odporkyňu zaviazal na zaplatenie 66,92 eura a vo zvyšku návrh ako v nedôvodný zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 veta práva, ods. 2 Obč. zák. a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie pohľadávky považoval deň doručenia platobného rozkazu, t.j. 20.10.2008, z ktorého sa odporkyňa prvýkrát dozvedela, že si navrhovateľ voči nej uplatnil pohľadávku, ako aj jej výšku. Začiatok omeškania preto v zmysle § 563 Obč. zák. ustálil dňom 22.10.2008 a úrokovú sadzbu vo výške 8,5 %. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny 1.213,90 eura. Pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v časti o zaplatenie 287,13 eura (237,34 eura ako 20 % zníženie tarifnej odmeny z dôvodu zastupovania viacerých osôb a 49,79 eura ako odporkyňou zaplatený preddavok). Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v časti späťvzatej istiny, krátený o 6,63 eura. Súd prvého stupňa považoval návrh za dôvodný iba do výšky istiny 116,71 eura, z ktorej odporkyňa pred podaním návrhu zaplatila 49,79 eura. V spore prevažne úspešnej odporkyni preto podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania predstavujúcich 88,97 % z uplatňovaných trov konania (pri pôvodne žalovanej sume 36.570,- Sk a priznanej sumy 2.016,- Sk predstavuje úspech odporkyne 94,48 % oproti úspechu navrhovateľa 5,51 %); t.j. v podrobnej špecifikácii 258,63 eura. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol že súd prvého stupňa mal postupovať v zmysle § 10 ods. 2 vyhl., pretože za tarifnú hodnotu veci sa okrem výšky peňažného plnenia považuje aj cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka s tým, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky alebo záväzku. Podaním žaloby tak navrhovateľ ako právny zástupca vlastníkov bytov uplatnil v ich mene právo, resp. právny nárok na zľavu z ceny diela znehodnoteného vadami. V konaní tak bolo uplatnené právo, ktorého cena bola už pri začatí poskytovania právnych služieb určená aj napriek skutočnosti, že nebola explicitne vyjadrená konkrétna výška požadovaného peňažného plnenia. Táto suma však bola kedykoľvek určiteľná. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok v časti priznania opodstatnenosti jednotlivých úkonov právnych služieb vychádza z nesprávneho právneho ako aj skutkového posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/73/2006 vydal predbežné opatrenie, no nepodnikol včas žiadne kroky smerujúce k vyznačeniu poznámky do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené bol postup navrhovateľa aj s poukazom na § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. správny a vykonaný v prospech odporkyne. Uvedený úkon smeroval k zabezpečeniu jej nároku voči spoločnosti ENCONT PLUS. Ak by navrhovateľ k takémuto úkonu nepristúpil, s najväčšou pravdepodobnosťou by odporkyni ako aj iným osobám vznikla škoda ako dôsledok neopatrného, neúčelného a neprofesionálneho postupu navrhovateľa. Dôkazom správnosti postupu navrhovateľa je to, že Okresný súd Bratislava V podal návrh na zápis poznámky oveľa neskôr ako navrhovateľ. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom skutočnosti, že návrh na vykonanie poznámky bol adresovaný príslušnému katastrálnemu úradu, nešlo teda o úkon pred súdom, ale o písomné podanie na iný orgán a že navrhovateľ nepreukázal disponovanie mandátom aj na zastupovanie pred týmto orgánom. Uviedol, že odporkyňa ho splnomocnila na všetky právne úkony v súvislosti so zastupovaním v konaní o náhradu škody a zľavy z ceny diela a poukázal na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. Nakoľko uvedený návrh smeroval k ochrane predmetu sporu, t.j. k zabezpečeniu nároku odporkyne je zrejmé, že predmetný úkon bezprostredne súvisel so zastupovaním odporkyne v súdnom konaní a preto je možné jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ bol odporkyňou splnomocnený aj na konanie pred katastrálnym úradom. V tomto konaní navyše súdu neprináleží posudzovať splnomocnenie navrhovateľa na tento právny úkon; takéto oprávnenie by prináležalo jedine príslušnej správe katastra; zápisom poznámky však kataster splnomocnenie navrhovateľa uznal. Cieľom zápisu poznámky do katastra bola ochrana záujmov klienta v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z., ktorá sa v konečnom dôsledku ukázala ako potrebná a účelná. Rovnako ako pri ostatných úkonoch právnej služby, aj pri zápise poznámky bolo účelom právnej služby ochrana práva odporkyne - ochrana práva, ktorého hodnota bola určená a z ktorej súd vychádza pri priznaní nároku navrhovateľa na odmenu za ostatné úkony právnej služby. Navrhovateľ zotrval aj na povinnosti odporkyne uhradiť odmenu za doplnenie a zmenu žaloby, keďže tento úkon bol vykonaný výlučne v záujme klienta. Predmetný úkon právnej služby bol však zo strany navrhovateľa uskutočnený výhradne v dôsledku nedostatočnej súčinnosti zo strany odporkyne v čase, kedy jej navrhovateľ poskytoval právnu pomoc, nakoľko zo strany navrhovateľa nebolo možné žalobný návrh v čase jeho podania bez súčinnosti odporkyne špecifikovať tak, aby bol úplný, jasný a zrozumiteľný. Daný úkon bol uskutočnený v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava V, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie návrhu vo veci samej. Navrhovateľ tak aj v prípade tohto úkonu právnej služby postupoval výhradne v záujme účelnej ochrany práv a oprávnených záujmov odporkyne, aby sa konanie z dôvodu nedoplnenia žalobného návrhu nezastavilo. V prípade, ak by navrhovateľ v čase podania návrhu disponoval informáciami a podkladmi nevyhnutne potrebnými na riadne uplatnenie nároku odporkyne, k danému úkonu by nikdy nebolo došlo. Tento neuznaný úkon právnej služby bol teda opodstatnený a nepredstavoval svojvoľný úkon právnej služby, ktorý by bol vykonaný nad nevyhnutný rámec ochrany záujmov odporkyne. Navrhovateľ záverom uviedol, že počas konania odporkyňa predmetný úkon nijakým spôsobom nenamietala. Súd prvého stupňa podľa neho pochybil aj pri výpočte úroku z omeškania, keď prvým dňom, kedy odporkyňa mala teoreticky možnosť dozvedieť sa o nároku navrhovateľa, bol deň podania návrhu na súde. Od tohto dňa preto navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podala odvolanie odporkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 290,70 eura. Uviedla, že zo strany navrhovateľa nebola žiadnym spôsobom, teda ani zaslaním faktúry, vyzývaná na plnenie, ktorej predmetom návrhu vo veci samej. O tom, že si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie pohľadávky voči nej a o jej výške sa tak dozvedela až z platobného rozkazu. Navrhovateľ preto svojim konaním zavinil vznik trov konania. Odporkyňa nebola nikdy vyzývaná na akékoľvek zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľom pozostávajúcej z odmeny za právne služby. Odmena, pokiaľ nebola dohodnutá, je pritom vždy naviazaná na splnenie povinnosti navrhovateľa túto vyčísliť a oznámiť jej výšku klientovi a nie podať na klienta žalobu. Odporkyňa tak svojim správaním nedala dôvod na podanie žaloby proti svojej osobe. Aj v prípade akéhokoľvek jej neúspechu vo veci samej tieto skutočnosti zakladajú jej právo v zmysle § 143 O.s.p. na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa tak mal aplikovať § 143 O.s.p. na povinnosť navrhovateľa nahradiť jej trovy konania. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ opomenul skutočnosť, že to bol on sám, kto prvý kalkuloval sumu úkonu podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., čo je zrejmé zo sprievodného listu a návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 1.6.2006. Bol to teda práve navrhovateľ, ktorý určil tarifnú hodnotu akú nezistiteľnú alebo zistiteľnú len s nepomernými ťažkosťami v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V súlade s § 10 ods. 2 vyhl., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena vecí alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Keďže navrhovateľ sám určil tarifnú hodnotu pri začatí poskytovania právnej služby ako nevyjadriteľnú v peniazoch alebo zistiteľnú len s nepomernými ťažkosťami, nie je podľa nej názoru možné dopočítať priamo žalobou proti klientovi odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhl. zo základu, ktorý nebol určený pri začatí poskytovania právnej služby. Ďalej uviedla, že nikdy nedala žiaden pokyn navrhovateľovi na návrh na vykonanie poznámky do katastra nehnuteľností a nikdy ani nebola o tomto úkone pred ani po jeho vykonaní informovaná; o jeho existencii sa dozvedela až zo žaloby. V každom prípade zo spisu Okresného súdu Bratislava V vyplýva, že tento si svoju povinnosť oznámiť vydanie predbežného opatrenia príslušnej správe katastra splnil. Podstatná je teda skutočnosť, že povinnosť oznámiť vydanie predbežného opatrenia má konajúci súd, ktorý si ju splnil. Úkon navrhovateľa z tohto pohľadu bol nadbytočný a preto nehospodárny a neúčelný. K odmene za doplnenie a zmenu žaloby uviedla, že navrhovateľ nikdy nekonzultoval s ňou nič, čo sa týka zastúpenia a nič od nej ani nepožadoval. Pochybenie v tejto časti nároku je preto výlučne na navrhovateľovi a tento úkon je preto celkom bezdôvodný, nakoľko išlo o odstraňovanie vád podania vypracovaného navrhovateľom. Navrhovateľ neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, okrem tvrdenia, že mu odporkyňa neposkytla súčinnosť. Ak navrhovateľ niečo od odporkyne potreboval, mohol sa na ňu obrátiť a táto by mu súčinnosť poskytla. Nakoľko však navrhovateľ od odporkyne priamo ani sprostredkovane nič nežiadal, nemožno hovoriť o absencii súčinnosti z jej strany. Ku konštatovaniu navrhovateľa, že ako odporkyňa nič nenamietala uviedla, že v súvislosti s úkonom nič nenamietala, pretože o ňom nevedela. V súvislosti s požadovaným úrokom z omeškania uviedla, že nakoľko neexistovalo vyúčtovanie, nemohla sa dostať do omeškania, keďže povinnosti advokáta zodpovedalo právo klienta na vyúčtovanie tak, aby vôbec mohla splniť akúkoľvek svoju povinnosť zaplatiť odmenu za skutočne účelne a hospodárne poskytnuté právne služby. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.6.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako advokát zastupoval na základe plnej moci z 19.1.2006 odporkyňu v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/73/2006 (o nariadenie predbežného opatrenia) a sp. zn. 21Cb/176/2006 (o zaplatenie zľavy z ceny diela), pričom v uvedených konaniach mala odporkyňa procesné postavenie navrhovateľky. Podľa návrhu na začatie konania vo veci samej sa odporkyňa domáhala zaplatenia zľavy z ceny diela stanovenej znaleckým posudkom. Navrhovateľ ako právny zástupca odporkyne (v uvedenej veci navrhovateľky) výšku zľavy z ceny diela a ani cenu diela nešpecifikoval; nebola uvedená konkrétna suma uplatňovaného nároku, pričom hodnota sporu sa mala podľa návrhu na začatie konania určovať v konaní až znaleckým dokazovaním; je teda zrejmé, že pri podaní návrhu nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Na základe výzvy súdu navrhovateľ ako zástupca odporkyne podaním zo dňa 29.6.2006 návrh doplnil tak, že sa domáhal zaplatenia zľavy vo výške 10 % z ceny diela bytu a následne ďalším podaním zo dňa 25.9.2006 oznámil súdu, že navrhovateľke (v tomto konaní odporkyni) vypovedal plnú moc. Tarifná hodnota veci, ktorá je rozhodujúca pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z., sa teda v čase priznaných úkonov právnej služby nedala zistiť. Vzhľadom na to vznikol navrhovateľovi nárok na odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Ak by v konaní 21Cb/176/2006 bolo uplatnené právo, ktorého cena bola už pri začatí poskytovania právnych služieb určená aj napriek skutočnosti, že nebola explicitne vyjadrená konkrétna výška požadovaného peňažného plnenia, pričom táto suma bola kedykoľvek určiteľná, ako uviedol v odvolaní navrhovateľ, otázne je (a to aj vo vzťahu k povinnosti advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou pri dbaní na účelnosť a hospodárnosť poskytnutých služieb), prečo túto sumu explicitne nevyjadril v žalobnom petite a prečo sa súčasne odvolával na nedostatočnú súčinnosť odporkyne (ktorá však preukázaná nebola). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď navrhovateľovi priznal tarifnú odmenu v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a zároveň v zmysle § 13 ods. 3 vyhl. základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 20 % z dôvodu, že v danej veci išlo o zastupovanie viacerých osôb. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k nepriznaniu odmeny za návrh na vykonanie poznámky a za doplnenie návrhu, preto v tejto časti len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa už nezaoberal súd prvého stupňa a ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnej súčinnosti zo strany odporkyne odvolací súd uvádza, že túto navrhovateľ namietal až v odvolacom konaní, pričom ju ničím nepreukázal. Potrebné je však poukázať na skutočnosť, že podľa navrhovateľa mu zrejme nedostatočnú súčinnosť (napriek uplatneniu si odmeny aj za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) poskytovali všetci navrhovatelia v konaní 21Cb/176/2006, keďže navrhovateľ, ktorý ich zastupoval, explicitne nevyjadril žalovanú sumu ani u jedného z 81 navrhovateľov. Ohľadom stanovenia začiatku omeškania pre priznanie úrokov z omeškania súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 563 Obč. zák. a vychádzal z toho, že odporkyňa ako dlžník bola povinná plniť prvý deň po tom, čo ju navrhovateľ ako veriteľ požiadal o plnenie; nakoľko požiadanie odporkyni nedošlo skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať návrh na začatie konania s tým, že zročnosť pohľadávky nastala deň po doručení návrhu odporkyni. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka týkajúca sa teoretickej možnosti odporkyne dozvedieť sa o nároku navrhovateľa v deň podania návrhu na súde. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadom aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pri rozhodnutí o náhrade trov konania s tým, že v predmetnej veci nemožno aplikovať § 143 O.s.p. Po skončení zastúpenia je síce v zmysle čl. 13 advokátskeho poriadku advokát povinný vec s klientom finančne vysporiadať, no nie je upravený spôsob takéhoto vysporiadania. Samotná odporkyňa si musela byť vedomá vzniku pohľadávky voči navrhovateľovi, a to s poukazom jednak na zaplatený preddavok a jednak na § 24 ods. 3 časť za bodkočiarkou zák. č. 586/2003 Z.z. a § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ohľadom skutočnosti, že ak nedôjde k dohode o odmene advokáta, patrí mu tarifná odmena. Odporkyňa navrhovateľovi tarifnú odmenu nezaplatila a preto nemožno skonštatovať, že svojim správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými bol návrh vo zvyšku zamietnutý a navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania 258,63 eura k rukám jej právneho zástupcu, ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. Nakoľko mala v odvolacom konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa uplatnených trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, odvolací súd jej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 70,63 eura predstavujúcej trovy právneho zastúpenia, vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 8.8.2011 (§ 10 ods. 1 - tarifnou hodnotou je 859.85 eura; pôvodne uplatnených 1.213,90 eura - späťvzatých 287,13 eura - priznaných 66,92 eura; § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 51,45 eura, paušálna suma 7,41 eura, spolu 58,86 eura, s DPH 11,77 eura spolu 70,63 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.