Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/259/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507225730 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507225730.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zást. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava proti žalovanému H. M., C. XXXX/XX, A. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, práv. zást. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 19.020,45 eur (573.010,16 Sk) a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 21Cb/32/2009-173 zo dňa 14. decembra 2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 21Cb/32/2009-173 zo dňa 14. decembra 2010 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.543,71 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 13% ročne a sumu 867,69 eur na náhradu trov konania. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca (jeho právny predchodca) sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia 19.020,45 eur (573.010,16 Sk) pozostávajúcej z istiny 12.680,30 eur (382.006,77 Sk) a zmluvnej pokuty 6.340,15 eur (191.003,39 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 12.680,30 eur (382.006,77 Sk) od 4.4.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že pôvodný žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca uzavreli 24.5.2004 leasingovú zmluvu Č.. XXXXX (ďalej len „LZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu, verzia X/XXXX (ďalej len „VZP“). Na základe tejto zmluvy prenajal pôvodný žalobca žalovanému motorové vozidlo Audi A8 4.2 Quattro Tiptronic a žalovaný sa zaviazal platiť splátky podľa splátkového kalendára k LZ. Vozidlo žalovaný prevzal 24.5.2004 a užíval ho od 24.5.2004 do 6.10.2004, kedy mu bol predmet leasingu odobratý pre neplnenie povinnosti riadne a včas platiť leasingové splátky. Žalobca po predčasnom ukončení zmluvy vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému z predmetnej zmluvy vo výške 382.006,77 Sk (12.680,30 eur). Z celkovej vyúčtovanej sumy viažucej sa k jednotlivým nárokom žalobcu mal súd za preukázaný len nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dni od poslednej zaplatenej splátky do dňa skončenia LZ a to 10.365,06 Sk, dorovnanie havarijného poistenia 7.866,-Sk, nárok na 4 dlžné leasingové splátky do predčasného ukončenia LZ v sume 96.756,80 Sk a nárok na náklady súvisiace s odobratím predmetu leasingu, vyhotovenie duplikátu VTP a prepis odobratého predmetu leasingu v sume 21.896,-Sk, spolu 136.883,86 Sk (4.543,71 eur). Oprávnenosť ostatných vyúčtovaných nárokov žalobca súdu nepreukázal. Vyúčtovanú zmluvnú pokutu súd posúdil ako nedôvodnú, pretože táto bola dohodnutá len za dlžnú splátku, ale netýkala sa vyúčtovania pri predčasnom skončení leasingovej zmluvy a naviac svojím obsahom a dosahom je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca aktívnu legitimáciu v spore získal postúpením pohľadávky vo výške žalovanej sumy, a preto zmluvná pokuta predmetom postúpenia nebola, a teda nie je ani aktívne legitimovaný v tejto časti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Právne vec posúdil podľa § 269 a 630 Obch. zák., § 52 a nasl. Obč. zákonníka. S týmto rozhodnutím v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobný návrh zamietol z dôvodu nepreukázania nároku na zmluvnú pokutu 140.644,13 Sk (rozdiel medzi predajom a zostatkovou cenou vozidla) podľa čl. IX VZP, keď podľa jeho názoru v čl. IX., bod 7 VZP má žalovaný (nájomca) povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške všetkých výdavkov spojených s ukončením LZ. Poukázal na kúpnu zmluvu predmetného motorového vozidla s kúpnou cenou 179.000,-Sk, ktorá tvorí rozdiel medzi zostatkovou cenou a predajnou cenou predmetu leasingu. Zaoberal sa zmluvou o postúpení pohľadávok a uviedol, že zmluvná pokuta prešla podľa zmluvy o postúpení i na postupníka a citoval § 524 ods. 2 Obč. zákonníka. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania nároku a uviedol, že keďže zmluva zanikla odstúpením od zmluvy, mal by žalobca len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšej časti vyjadrenia sa zaoberal tým, k akým úkonom je vedľajší účastník v konaní oprávnený. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v rozsahu odvolania (t. j. v zamietajúcej časti výroku) podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. nariadením pojednávania na deň 22.2.2012, ktoré však v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka musel odročiť na deň 4.4.2012 z dôvodu, že občiansky súdny poriadok ukladá súdu povinnosť zaslať účastníkovi (i vedľajšiemu) návrh na začatie konania s prílohami. Po vykonanom prejednaní veci odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že v zmysle § 524 ods. 2 Obč. zák. spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo na neho i právo na zmluvnú pokutu. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvom pohľadávky nie je zmluvná pokuta, pretože táto skutočnosť nevyplýva ani z taxatívneho výpočtu príslušenstva a nie je ani právom spojeným s pohľadávkou. Zmluvná pokuta ako stanovuje § 544 Obč. zák. je spôsob zabezpečenia záväzku, je to dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak nesplní záväzok vyplývajúci zo zabezpečovacej zmluvy. Jedná sa o samostatný peňažný záväzok za porušenie určitej zmluvnej povinnosti. Pôvodný žalobca postúpil postupníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 14. decembra 2009 pohľadávku voči žalovanému v sume 12.680,30 eur, ktorej predmetom nebola zmluvná pokuta. Postúpená bola len pohľadávka vyčíslená bez zmluvnej pokuty. Nejednalo sa teda, ako správne uviedol súd prvého stupňa o postúpenie práv z predčasne ukončenej LZ v celku, ale len o postúpenie konkrétnej sumy vyčíslenej vo vyúčtovaní zo dňa 7.3.2006 a to ku dňu 6.10.2004. Odvolanie žalobcu v časti zamietnutého nároku v časti o zaplatenie, v sume 4.668,53 eur, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca ich oprávnenosť nepreukázal právne relevantnými dôkazmi a v podrobnostiach odkazuje na precízne odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku. Tvrdenie vedľajšieho účastníka uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je správne. Žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu predčasného ukončenia LZ, na základe ktorej prenajal pôvodný žalobca žalovanému motorové vozidlo Audi 8. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie bolo podané len v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom nie je dôvodná. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote, a teda ku dňu podania žaloby (23.8.2007) vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy (6.10.2004) už márne uplynula dvojročná premlčacia doba. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že vyúčtovanie vymáhaného nároku bolo žalovanému doručené v súlade so zmluvou dňa 3.4.2006 a žaloba bola podaná 23.8.2007, teda v lehote a naviac, ako je horeuvedené, predmetom konania nie je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, a preto ich náhradu mu odvolací súd nepriznal. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy konania prislúchajú i vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane toho, kto mal úspech v konaní. Odvolací súd však s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a to najmä na tú skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania, nepovažoval jeho trovy za účelne vynaložené. Taktiež fakt, že vedľajší účastník je združením so sídlom v Prešove a obaja účastníci konania majú sídlo, resp. adresu v Bratislave a konanie prebiehalo pred súdom prvého stupňa ako i odvolacím súdom v Bratislave, svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka so sídlom v Prešove bol len formálnou záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli i v Bratislave. Vedľajšiemu účastníkovi preto náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 150 O. s. p. nepriznal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že námietku žalobcu, ktorú vzniesol v odvolacom konaní voči pripusteniu vedľajšieho účastníka do konania, v písomnom podaní zo dňa 28.3.2012 nepovažoval za dôvodnú preto, že vstúpil do konania na základe zákonného zmocnenia podľa § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. a taktiež z dôvodu, že na pojednávaní konanom 22.2.2012 nemal námietky voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.