Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508200112 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508200112.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. X. R. E. T. D. X. Á. , O.. XX.X.XXXX, V. V., T. X, 2/ C. X. R. E. T. R. , O.. X.X.XXXX, V. V., V. XX, obaja zastúpení: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti odporcom: 1/. Š. F. W. G. W. N. M. Ý., O.. XX.X.XXXX, V. Z., X.. N. XX, 2/ R. F. W. G. W. N. M. Á., O.. XX.X.XXXX, V. Z., X.. N. XX, 3/ L. V. W. E. Z. Ó. M. D. X. Á., O.. XX.XX.XXXX, V. V., Z. XX, 4/ L. F. K. R. V. D. X. Á., O.. XX.X.XXXX, V. V., T. XX, zastúpená: JUDr. Ondrej Škodler, advokát, Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, 5/ Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, o určenie neplatnosti dohôd o prevode členských práv a povinností k bytu, zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a určenie vlastníctva k bytu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 24C/1/2008-229 zo dňa 18.10.2010
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 24C/1/2008-229 zo dňa 18.10.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 4/ k rukám právneho zástupcu 77,29 euro na náhradu trov odvolacieho konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporcom v 1/, 2/, 3/ a 5/ súd n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Navrhovateľov 1/ a 2/ zaviazal nahradiť odporkyni 4/ trovy právneho zastúpenia vo výške 478,55€, na účet právneho zástupcu a odporcom v 1/, 2/, 3/ a 5/ rade nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným dňa 20.4.2007 sa navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností, uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcami 1/ a 2/ dňa 6.7.2006, je neplatná. Uznesením zo dňa 12.8.2010, č.k. 24C/1/2008-212, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2010 v časti výroku o trovách konania dňa 7.10.2010, súd pripustil zmenu žalobného návrhu nasledovného znenia:
„1. Určuje sa, že dohoda o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve Petržalka, dotýkajúca sa 4-izbového bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava, členské číslo 2435, uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcami v prvom a druhom rade zo dňa 6.7.2006, je neplatná.
2. Dohoda o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve Petržalka, dotýkajúca sa 4- izbového bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava, členské číslo 2435, uzavretá medzi odporcami v prvom a druhom rade a odporcom v treťom rade zo dňa 15.10.2006, je neplatná.
3. Dohoda o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve Petržalka, dotýkajúca sa 4- izbového bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava, členské číslo 2435, uzavretá medzi odporcom v treťom rade a odporcom v štvrtom rade, je neplatná.
4. Zmluva o prevode vlastníctva 4-izbového bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava, členské číslo 2435, uzavretá medzi odporcom v piatom rade ako predávajúcim a odporcom v štvrtom rade ako kupujúcim, vklad povolený Správou katastra Hlavného mesta SR Bratislava dňa 28.5.2007 pod V-6341/07, právne účinky vkladu ku dňu 7.3.2007, je neplatná.
5. Navrhovateľka v prvom rade je užívateľkou bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava; navrhovatelia v prvom a v druhom rade sú členmi Bytového družstva Petržalka.
6. Bytové družstvo Petržalka je vlastníkom bytu č. 41, 4. poschodie, Gwerkovej 8, Bratislava, LV č. 2515 pre kat. územie Petržalka, Bratislava.
7. Odporcovia v prvom až štvrtom rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Navrhovatelia svoj nárok zdôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ bola viac rokov členkou Bytového družstva Petržalka a užívateľkou 4-izbového družstevného bytu č. 41, nachádzajúceho sa na Gwerkovej ulici č. 8 v Bratislave, ktorý obývala spolu s manželom a deťmi. V júli 2006 potrebovala peniaze, prostredníctvom známych sa jej ozvali odporcovia 1/ a 2/ a ponúkli jej pôžičku. Dňa 6.7.2006 uzavreli zmluvu o úvere, podľa ktorej poskytli odporcovia 1/ a 2/ navrhovateľke úver vo výške 250.000,-Sk, ktorý mala splatiť do troch mesiacov, s navýšením o 37.500,-Sk, celkovo mala splatiť 287.500,-Sk do 6.10.2006 podľa splátkového kalendára. Odporcovia 1/ a 2/ si vyhradili ako záruku splácania úveru prevod členských práv a povinností v bytovom družstve, o čom dňa 6.7.2006 uzavreli dohodu. Splátky podľa zmluvy o úvere riadne splácala. Po dvoch splátkach odporcovia 1/ a 2/ poslali bezpečnostnú službu, ktorá ich z bytu vyhodila dňa 10.10.2006 na ulicu a odvtedy celá rodina bývajú improvizovane. Navrhovateľka 1/ bola presvedčená, že podpisom dohody o prevode členských práv a povinností nestráca nárok na byt, v dotazníku boli naďalej uvedení spolu s deťmi ako užívatelia bytu. Odporcovia 1/ a 2/ ju oklamali pri uzatváraní zmluvy tým, že jej tvrdili, že v byte bude naďalej bývať a onedlho ju z bytu vysťahovali. Podľa dátumu uzavretia dohody o prevode je zrejmé, že dohoda bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere z toho istého dňa. Za rozpor s dobrými mravmi považujú, že odporcovia 1/ a 2/ poskytli úver 250.000,-Sk a ako protihodnotu zobrali byt v hodnote 2,7 mil. Sk. Ide o úžernícke konanie. Zmluva o úvere je neplatná vzhľadom na výšku navŕšenia, keď štvrťročné navŕšenie z poskytnutého úveru predstavuje 37.500,-Sk, prepočítané na rok to činí 150.000,-Sk, t.j. 60% z poskytnutého úveru, pričom podľa záverov súdnej praxe, sú prípustné úroky pri poskytovaní pôžičky iba do výšky 40%.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav:
Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 6.7.2006 odporcovia v prvom a druhom rade ako veritelia poskytli navrhovateľke v prvom rade ako dlžníkovi úver vo výške 250.000,-Sk, ktorý činí s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 287.500,-Sk, z dohodnutého navŕšenia predstavuje 50% úrok a zvyšných 50% zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so spojenou administratívou. Podľa článku II zmluvy je splatnosť úveru do 6.10.2006, dlžník je povinný splatiť úver s príslušenstvom v lehotách splatnosti v zmysle splátkového kalendára na uvedený bankový účet veriteľa. Podľa splátkového kalendára má dlžník splatiť úver v štyroch splátkach dňa 6.7.2006 vo výške 12.500,-Sk, 6.8.2006 vo výške 12.500,-Sk, dňa 6.9.2006 vo výške 12.500,-Sk a dňa 6.10.2006 vo výške 250.000,-Sk.
Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 6.7.2006 navrhovatelia ako prevádzajúci previedli na odporcov v prvom a druhom rade ako nadobúdateľov svoje členské práva a povinnosti v Bytovom družstve Petržalka k bytu č. 41, 4. poschodie na Gwerkovej ulici č. 8 v Bratislave, členské
číslo 2435. Pravosť podpisov účastníkov zmluvného vzťahu bola notársky overená. Podľa dotazníka na prihlásenie zmeny počtu osôb pre nájomcu bytu zo dňa 6.7.2006, podpísanom odporcami v prvom a druhom rade ako nájomcami bytu, v byte budú bývať M. X.Á., U. F., U. F. a G. X.. Bytové družstvo Petržalka dohodu o prevode členských práv a povinností prevzalo dňa 6.7.2006 pod číslom spisu 9074/ OSD/06.
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.2.2007, č. 19918/07 Bytové družstvo Petržalka ako predávajúci previedol svoje vlastníctvo k bytu č. 41 na 4. poschodí bytového domu na Gwerkovej, súpisné číslo 1534, orient.č. vchodu 8, zapísaného na LV č. 2515, kat. územie Petržalka, vedeného ako stavba na parc.č. 745,744,743, pozostávajúceho zo štyroch obytných miestností a príslušenstva na odporkyňu v štvrtom rade ako nadobúdateľa. Vklad do katastra nehnuteľností bol v prospech odporkyne v štvrtom rade zapísaný 28.5.2007 pod č. V 6341/07, právne účinky nastali od 7.3.2007.
Právny zástupca navrhovateľov dohodu o prevode členských práv a povinností zo 6.7.2006 považoval za absolútne neplatnú z dôvodov, že vôľa účastníkov viedla k tomu, že prevod bude mať len zabezpečovací charakter, navrhovateľka nemala záujem trvalo previesť svoje práva a povinnosti k bytu na odporcov v prvom a druhom rade natrvalo; odporcovia v prvom a druhom rade poskytli úver vo výške 250.000,-Sk, získali byt za 2,5 mil. Sk, jedná sa o rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na nepomer týchto dvoch plnení; na základe zmluvy o úvere získala navrhovateľka 250.000,-Sk, za tri mesiace mala zaplatiť 287.500,-Sk, pri prepočítaní ide o ročný úrok vo výške 60%, ktorý nezodpovedá praxou ustálenej miere úrokov 40%, výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi; doba splácania úveru nebola vyčerpaná v zmysle dohody zmluvných strán, odporcovia v prvom a druhom rade vyhodili navrhovateľku s deťmi z bytu.
Odporkyňa 1/ uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Celú záležitosť vybavoval syn, zmluvu o úvere aj dohodu o prevode členských práv a povinností spolu s manželom, odporcom 2/ podpísali v dobrej viere, bez špekulatívneho dôvodu a snahy uviesť navrhovateľku do omylu. Peniaze, ktoré navrhovateľke požičali, patrili synovi.
Odporkyňa 3/ s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že predala svoj byt na Trnavskej za 2,6 mil. Sk. V ponuke Avíza našla predmetný byt za 2,2mil. Sk cez realitnú kanceláriu. Dňa 15.10.2006 podpísala zmluvu o prevode členských práv a povinností k bytu, ktoré prešli z odporcov v prvom a druhom rade na jej osobu. Pred podpisom zašla spolu so synom prevádzajúcich pozrieť byt v doobedňajších hodinách, kedy v byte nikto nebol a keďže videla menovku navrhovateľky prišla ešte raz vo večerných hodinách. V byte sa nachádzala navrhovateľka s dcérou, balili veci, a navrhovateľka povedala, že sa idú sťahovať do bytu v Trnave, lebo majú dlžobu na byte a aj tak by im ho zobrali. Na otázku, či je všetko v poriadku, odpovedali obe kladne. Uviedli, že s bytom nie je žiaden problém, môže ho odkúpiť. Po podpísaní dohody o prevedení členských práv a povinností sa začiatkom novembra 2006 do bytu nasťahovala, no nevedela si v Petržalke zvyknúť a preto vo februári 2007 previedla svoje členské práva a povinnosti k bytu na odporkyňu 4/, ktorá jej za byt zaplatila 2,8 mil. Sk.
Odporkyňa 4/ uviedla, že byt na Gwerkovej 8 našla cez ponuku realitnej kancelárie. Po obhliadke bytu sa dohodli na podmienkach prevodu a dohodu podpísali na družstve vo februári 2007. Odporkyni 3/ zaplatila 2.8 mil. Sk. Navrhovateľov ani odporcov 1/ a 2/ nepozná. V roku 2007 odkúpila byt od družstva do výlučného osobného vlastníctva. Po vstupe do súdneho konania zisťovala u susedov, za akých okolností navrhovateľka odišla z bytu. Susedia povedali, že sa normálne rozlúčila s tým, že byt predala a ide bývať do Trnavy.
Odporca 5/ skonštatoval, že družstvo pri prevode členských práv k bytu na odporcom 1/ a 2/ zachovalo štandardný postup, nemá vedomosť o žiadnych problémoch, predstavenstvo zobralo prevod na vedomie. Pôvodnú dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu družstvo podpísalo s navrhovateľkou 1/ dňa 1.12.1986 pri spoločnom nájme manžela, navrhovateľa 2/. V čase prevodu členských práv na odporcov 1/ a 2/ navrhovatelia dostali výpoveď nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného, ktorú osobne obaja prevzali 7.6.2006 a výpovedná lehota plynula do 30.9.2006. Dňa 6.7.2006 do pokladne družstva zaplatil p. Selecký celkovo 98.736,-Sk, z toho nedoplatok na nájomnom predstavoval 69.269,-Sk, zostatok bol poplatok z omeškania. Súd dňa 5.6.2009 vydal platobný rozkaz sp.zn. 27Ro/394/09, ktorým uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť BD Petržalka 835,46€ ako nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu č. 41 na Gwerkovej 8 za obdobie od 1.1.2006 do 31.7.2006. Navrhovateľ 2/ sa nikdy nestal členom družstva, navrhovateľka 1/ získala nájom k bytu počas predchádzajúceho manželstva a navrhovateľ 2/ sa stal len užívateľom bytu ako manžel. Podpis pri prevode členských práv k bytu družstvo vyžaduje
aj v prípade nečlena družstva, v danom prípade dohodu o prevode zobralo družstvo na vedomie, dohoda bola doložená s overenými podpismi. Išlo o dobrovoľný právny úkon, družstvo nemalo dôvod na neprevedenie bytu, a nemalo vedomosť o zmluve o úvere. Veci nie je možné vrátiť späť, nesúhlasí, aby družstvo bolo určené ako vlastník bytu. Odporkyňa 4/ byt riadne odkúpila do osobného vlastníctva, a tento právny úkon je platný. S podaným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.
Svedkyňa U. F. uviedla, že bývala s mamou (navrhovateľkou 1/) v predmetnom byte a mala vedomosť o pôžičke vo výške 250.000,-Sk. Mali finančné problémy, podlžnosti na byte okolo 100.000,-Sk, chceli vyplatiť spotrebné pôžičky. Dohodnuté mesačné splátky splácala ona takým spôsobom, že zavolala Seleckému ml., že idú zaplatiť splátku a následne peniaze zaplatili na účet. Zaplatili dve splátky, keď mali zaplatiť tretiu, Selecký povedal, že platiť netreba, čo nezdôvodnil, preto splátku nezaplatili. Pán Selecký k nim prišiel a oznámil, že sa majú vysťahovať. O pár dní prišli cudzí chlapi a povedali, že sa majú vysťahovať, lebo inak im pomôžu Rusi. Sama pri tom nebola, vie to od mamy. Fyzicky z bytu odišli 9.10.2006, náhradný byt v Trnave vybavil Selecký, rovnako vybavil auto na sťahovanie. Nevysťahovali sa dobrovoľne, prišli Rómovia, ktorí im pomáhali baliť veci. Od mamy mala vedomosť, že na poskytnutie pôžičky bola podmienka o prevode členských práv k bytu, sama nebola pri podpisovaní zmluvy.
Svedkyňa L.. W. X. uviedla, že býva v byte oproti bytu č. 41, s navrhovateľkou sa poznali zbežne, nemá vedomosť, za akých okolností z domu odišla ani čo tou predchádzalo, nezaregistrovala sťahovanie z bytu.
Svedkyňa PhDr. K. Č., bývajúca v byte na jednej chodbe ako byt č. 41, nemala vedomosť o okolnostiach odchodu navrhovateľky, od ďalšej susedy sa dozvedela že odišli do Trnavy, nepostrehla žiadne sťahovanie ani problémy, v tom čase sa zdržiavala pre chorobu doma.
Svedok Š. F., syn odporcov 1/ a 2/ vypovedal, že s deťmi navrhovateľky ho skontaktovala už nežijúca spoločná známa s tým, že potrebujú požičať peniaze kvôli dlhom na byte. S navrhovateľkou riešili dve veci, požičanie peňazí vo výške 250.000,-Sk a záchranu bytu, pretože mali výpoveď nájmu a družstvo nemalo záujem obnoviť nájomnú zmluvu. Na družstve sa dohodli, že za navrhovateľku vyplatia dlžoby a členské práva k bytu budú prevedené na jeho rodičov. Ústna dohoda bola, že rodina navrhovateľky zostane v byte bývať a platiť mesačné nájomné a keď splatia úver po nejakom čase prevedú rodičia členské práva k bytu znova na navrhovateľku. Zmluva o úvere nebola podmienená prevodom členských práv k bytu, len pre prípad nesplatenia úveru požičaná suma mala predstavovať cenu za byt, spolu so zaplateným nedoplatkom. Navrhovateľka nedodržala splátkový kalendár, peniaze na účet poslala len raz, tvrdila, že si zoberie úver na splatenie nášho úveru, neplatila nájomné, pri prevode členských práv na odporkyňu 3/ bol nedoplatok na nájomnom, ktorý zaplatil. Žiadosť o riešenie bytovej veci vyšla od navrhovateľky, zmluvu o úvere podpísala dobrovoľne. Keď prestali splácať úver, navrhol, že vybaví pre nich byt v Trnave, kde zaplatil nájomné na šesť mesiacov, vybavil aj sťahovanie a ľudí, ktorí odnášali veci do auta. Odchod bol dobrovoľný, rovnako dobrovoľné bolo sťahovanie, navrhovateľka sa s dcérou sami pobalili. Navrhovateľke poskytol na základe zmluvy o úvere 250.000,-Sk, zaplatil podlžnosti na nájomnom na družstve, zaplatil celé sťahovanie, šesť mesiacov nájomné za byt v Trnave a nedoplatok na nájomnom pri prevode členských práv na odporkyňu v treťom rade, celková suma poskytnutá navrhovateľke mohla byť do 500.000,-Sk. Úver navrhovateľka nesplatila doteraz.
Podľa príjmového pokladničného dokladu č. P2062297 zo dňa 6.7.2006 prijalo Bytové družstvo Petržalka od navrhovateľky v prvom rade sumu 69.280,50 Sk ako nedoplatok na nájomnom. V poznámke sa uvádza, že nedoplatok zaplatil Štefan Selecký.
Podľa príjmového dokladu zo 6.7.2006, predloženého svedkom Seleckým, BD Petržalka prijalo od navrhovateľky ako nedoplatok na nájomnom čiastky 1.438,50 Sk a 38.938,50 Sk, ktoré podľa poznámky zaplatil Štefan Selecký. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.9.2006 svedok uhradil nedoplatok na nájomnom BD Petržalka vo výške 10.680,-Sk.
Súd poukázal na ustanovenia §§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka (OZ) o neplatnosti právnych úkonov. Konštatoval, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali absolútnej neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností k bytu, ktorú uzavreli s odporcami 1/ a 2/ poukazujúc na predchádzajúce uzavretie zmluvy o úvere, uzavretej v rozpore s dobrými mravmi pre nepomer plnení - výšky poskytnutého úveru a skutočnej hodnoty bytu. Rozpor s dobrými mravmi videli aj v časti výšky ročného úroku, dôvodiac plnením podmienky dodržania splátkového kalendára podľa zmluvy o úvere a
neoprávneného vyhodenia navrhovateľky 1/ a ostatných bývajúcich osôb z bytu. Za uvedenie do omylu zo strany odporcov 1/ a 2/ pokladali, že ich vôľa viedla k tomu, že prevod členských práv a povinností k bytu bude mať len zabezpečovací charakter vo vzťahu k zmluve o úvere, bez trvalého záujmu o prevod. Pre absolútnu neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností k bytu zo 6.7.2006 považovali za neplatné následné právne úkony, ktorých neplatnosť považovali za vyriešenie prejudiciálnej otázky vo vzťahu k určeniu vlastníctva k bytu v prospech odporcu 5/ a určenie, že navrhovateľka 1/ je užívateľkou bytu a obaja navrhovatelia členmi bytového družstva. Zmluva o úvere (správne zmluva o pôžičke) a dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu, obe zo 6.7.2006, sú dva právne úkony, ktoré je nutné posudzovať samostatne. Navrhovatelia sa síce v konaní nedomáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere, no dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu pokladali za zabezpečovací právny úkon vo vzťahu k zmluve o úvere, pri ktorej poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, preto sa súd zaoberal aj platnosťou zmluvy o úvere. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide, okrem ďalších možností, v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom, teda keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. V danom prípade nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi poukazovanie na nepomer medzi výškou úveru 250.000,-Sk a skutočnou hodnotou nehnuteľnosti cca 2,5 mil. Sk. Uvedené finančné hodnoty sa nevzťahujú na rovnaký zmluvný vzťah, ani na zmluvné vzťahy vzájomne súvisiace, keďže navrhovatelia neboli v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov vlastníkmi bytu. Navrhovateľka 1/ bola nájomníčkou bytu a členkou družstva, navrhovateľ 2/ užíval byt titulom príbuzenského pomeru ako manžel. Dohodnutá výška úrokov pri poskytnutí 250.000,-Sk formou požičania zodpovedá úrokovej sadzbe akceptovanej súdnu praxou. Právnym zástupcom navrhovateľov namietaný 60%-tný ročný úrok vychádzal z nesprávnej interpretácie zmluvne dohodnutých podmienok. V článku I, bod 1 sa veritelia s dlžníkom dohodli na navŕšení pohľadávky o 37.500,-Sk, z čoho 50% predstavuje úrok a zvyšných 50% zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a spojenou administratívou, teda dohodnutý úrok vo výške 18.750,-Sk za tri mesiace predstavuje 75.000,-Sk za rok, čo pri výške požičanej sumy znamená 33% ročný úrok, úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. Za nepreukázané mal súd dodržovanie splátkového kalendára, dohodnutého medzi navrhovateľkou 1/ a odporcami 1/ a 2/ pri splácaní poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a jej tvrdenie o zaplatení dvoch splátok spochybnil svedok Selecký tvrdiaci, že zaplatená bola len jedna splátka. Samotná navrhovateľka nepredložila žiaden relevantný doklad o zaplatení akejkoľvek splátky. V zmluve je uvedená povinnosť dlžníka splatiť úver na účet veriteľa, uvádza sa jeho bankové spojenie, číslo účtu aj príslušný variabilný symbol, teda konkrétny spôsob platenia na bankový účet veriteľa, ktorý možno pri faktickom plnení preukázať. Ako účelové súd vyhodnotil tvrdenie svedkyne F., že vyhoveli pokynu svedka F., aby splátky neplatili, keď povinnosť dlžníka bola uvedená v zmluve.
Dohodou o prevode členských práv a povinností k bytu zo dňa 6.7.2006 navrhovateľka 1/ riešila svoju vzniknutú situáciu po tom ako jej bytové družstvo dalo výpoveď z nájmu bytu pre neplnenie povinností nájomcu - neplatenie nájomného po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Výpovedná lehota mala uplynúť koncom septembra 2006, pričom predĺženia výpovednej lehoty preukázaním ocitnutia sa v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ani určenia neplatnosti výpovede sa navrhovateľka nedomáhala. Nepriaznivú finančnú situáciu riešila požičaním peňazí formou zmluvy o úvere napriek skutočnosti, že v byte bývali ďalšie dospelé zárobkovo schopné osoby. Pre výšku nedoplatku na platbách nájomného a oslabený nájom plynutím výpovednej lehoty nemalo bytové družstvo dôvod obnoviť navrhovateľke po skončení výpovednej lehoty nájom bytu. Pri prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu družstvo neskúma dôvody prevodu, samotný prevod zoberie len na vedomie. Navrhovateľka nemohla byť pri podpisovaní dohody v omyle, mala vedomosť o dlžobe na nájomnom, aj o výpovedi nájmu bytu, ktorú osobne prevzala, a prevodom práv a povinností k bytu na odporcov 1/ a 2/ sledovala príležitosť ďalej v byte bývať na základe ústnej dohody s novými nájomcami a finančné záležitosti riešiť až následne. Prejav vôle previesť členské práva k bytu bol zo strany navrhovateľov právnym úkonom slobodným a vážnym, čo potvrdzujú notársky overené podpisy účastníkov. Za absurdné súd považoval tvrdenie navrhovateľa 2/, že si myslel, že svojím podpisom prevádza členské práva na manželku. V dohode sú jasne špecifikované osoby prevádzajúce aj osoby nadobúdajúce členské práva a povinnosti, a to niekoľkokrát, vrátane miesta určeného na vlastnoručné podpisy. Svedeckými výpoveďami mal súd za preukázané, že odchod navrhovateľky a jej dcéry z bytu bol dobrovoľný.
Súd ďalej poukázal na ustanovenie §553 ods. 1,2 OZ, platného a účinného do 31.12.2007, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere a dohody o prevode členských práv a povinností k bytu, o zabezpečovacom prevode práva a o obligatórnej podmienke, že zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzavrieť písomne. Zabezpečovacia funkcia spočíva v nevýhode dočasnej straty prevedeného práva pôsobiacej na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie, predmetom prevodu môže byť akékoľvek právo. Sporná zmluva o úvere a dohoda o prevode členských práv a povinností boli uzavreté v rovnaký deň. Vzhľadom na časovú súvislosť (uzavretie zmlúv v rovnaký deň), poradie (zmluva o úvere bola uzavretá ako prvá), formu a obsah zmlúv, totožnosť účastníkov, aktívnu spoluúčasť svedka Seleckého pri obidvoch úkonoch, súd dohodu o prevode považoval za zmluvu o zabezpečovacom prevode práva vo vzťahu ku zmluve o úvere. Zabezpečovacím prevodom práva dochádza podmienečne k zmene nositeľa práva, v danom prípade navrhovateľky ako nositeľa členských práv a povinností k bytu. Z hľadiska súdnej praxe zabezpečenie záväzku sa spravidla využíva pri prevode vlastníckeho práva, zákon však nevylučuje uvedený inštitút použiť ako zabezpečovací spôsob na zaistenie splnenia finančného záväzku aj prevodom iných ako vlastníckych práv dlžníka na veriteľa. Iniciatíva požičať si peniaze vyšla od navrhovateľky 1/, pričom v zmluve o úvere sú jasne stanovené podmienky splácania. Navrhovatelia nepreukázali, že by zmluva o úvere a dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu neboli uzavreté vážne. Naopak, podpísaním obidvoch zmlúv navrhovatelia chceli spôsobiť právne následky s tým súvisiace, t. j, zabezpečiť poskytnutie úveru pre prípad jeho nevrátenia. Rovnako nebolo preukázané, že by navrhovatelia pri uzatváraní spomenutých právnych úkonov trpeli rozumovou slabosťou. Právne úkony urobili slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom s poukazom na finančné pomery navrhovateľky 1/, si táto musela byť vedomá skutočnosti, že úver s príslušenstvom môže splniť len veľmi obtiažne. Každý účastník vstupujúci do zmluvných vzťahov s inými si musí byť vedomý toho, že dohodnuté podmienky zmlúv sa musia plniť, a to aj v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.
Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali neplatnosti právnych úkonov z dôvodu, že právny úkon- dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu je nevyvážený vzhľadom na to, že hodnota zábezpeky niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky, a išlo o právny úkon uzavretý v rozpore s dobrými mravmi, pri posúdení tohto právneho úkonu je potrebné vychádzať z dvoch podstatných skutočností. Prvou je právny vzťah navrhovateľov k predmetnému bytu, ktorého ani jeden neboli v čase uskutočnenie právneho úkonu prevodu vlastníkmi a navrhovateľ 2/ nebol ani nájomcom a členom bytového družstva. Druhou je účel, ktorý sa mal dosiahnuť. V prípade napadnutej dohody išlo o zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretú v zmysle ustanovenia §553 OZ, podľa ktorého je zmluva o zabezpečení záväzkov prevodom práva právny úkon možný a dovolený, podľa zákona musí mať písomnú formu. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že účelom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva je dosiahnutie právnej istoty veriteľa, že dôjde ku splneniu záväzku. Za situácie, ak dôjde k uzavretiu zmluvy, ktorá sa časom ukáže ako nevýhodná pre niektorú zo zmluvných strán, samotná skutočnosť, že zmluva je nevýhodná pre niektorú zmluvnú stranu, nemôže zakladať absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Uzavretie nevýhodnej zmluvy nie je možné považovať ani za zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka v prvom rade nedodržala splátkový kalendár, ani v čase rozhodnutia súdu odporcami 1/ a 2/ poskytnuté finančné prostriedky nevrátila a nesplatila zabezpečený dlh v celom rozsahu. Nemôže sa preto úspešne a dôvodne domáhať určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností k bytu a následne uzavretých právnych úkonov.
Podanú žalobu súd prvého stupňa vyhodnotil aj z hľadiska splnenia podmienok ustanovenia §80 písm. c/ O.s.p., či je daný naliehavý právny záujem na navrhovaných určovacích petitoch. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V prípade žaloby o určenie práva dlžníka k nehnuteľnosti, prevedeného zabezpečovacím prevodom na veriteľa, súd ako predbežnú otázku skúma platnosť zmluvy o pôžičke, resp. úvere a zabezpečení záväzku prevodom práva, v danom prípade dohody o prevode členských práv a povinností k bytu, a následne uzavreté zmluvné vzťahy. Súd súlad právnych úkonov s dobrými mravmi posudzoval komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, nielen na osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknuté, prihliadajúc na všetky rozhodujúce okolnosti, nezávislé od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Navrhovatelia sa žalobou domáhali určenia, že odporca 5/ je vlastníkom predmetného bytu, navrhovateľka 1/ užívateľkou bytu a obaja navrhovatelia členmi bytového družstva. Podľa názoru súdu naliehavý právny záujem navrhovateľov na tomto určení nebol preukázaný z viacerých dôvodov.
Navrhovateľka nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že je užívateľkou bytu, nakoľko právny inštitút užívacieho práva bytu bol prekonaný terajším inštitútom nájmu bytu. Navrhovaným určením by sa právne postavenie navrhovateľky nestalo istým a neohrozeným, keďže za danej právnej úpravy zákon termín užívacieho práva k bytu nepozná. Zmenu užívacieho práva bytu na nájom bytu nemožno považovať len za terminologickú zmenu. Nájom bytu je v porovnaní s právom osobného užívania bytu odlišným právnym inštitútom. V návrhovom konaní súd bez návrhu účastníka nemôže vo svojom rozhodnutí prejaviť zmenu právnej úpravy úpravou znenia navrhovaného petitu. Na určení, že navrhovateľ 2/ je členom bytového družstva nie je daný naliehavý právny záujem z dôvodu, že navrhovateľ 2/ nikdy členom družstva nebol, teda právo byť členom družstva v minulosti nemal a v byte býval titulom príbuzenského pomeru. Nemôže sa preto domáhať určenia práva väčšieho rozsahu ako mal pôvodne. Taktiež absentuje danosť naliehavého právneho záujmu na určení, že odporca 5/ je vlastníkom bytu, a to z pozície samotného odporcu 5/, ktorý s uvedeným určením nesúhlasil. Vlastnícke právo k bytu previedol v dobrej viere na odporkyňu 4/ a prinavrátenie do pôvodného stavu pokladal za neprípustné a neprijateľné. Vlastnícke právo družstva k bytu nebolo viazané na napadnuté zmluvy. Družstvo byt vlastnilo predtým ako boli zmluvné vzťahy realizované až do času, kedy previedlo vlastnícke právo na odporkyňu 4/. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú ani do budúcnosti, rozhodujúci stav je stav v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia (rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/91/2006). Uvedený právny záver je potrebné aplikovať nielen vo vzťahu k určeniu existencii vlastníckeho práva, ale aj vo vzťahu k existencii iného práva, akým je nájomný vzťah k družstevnému bytu a členstvo v bytovom družstve. Uzavreté zmluvné vzťahy, vrátane zmluvy o úvere, súd vyhodnotil ako právne úkony platné, uzavreté v zmysle príslušných ustanovení zákona, ktorý neobchádzajú ani sa nepriečia dobrým mravom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešní odporcovia 1/,2/,3/ a 5/ si neuplatnili náhradu trov konania. Odporkyni 4/ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia poskytnutú právnu pomoc vo výške 478,55 euro.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 8. 12. 2010. Namietli správnosť právneho názoru prvostupňového súdu že navrhovatelia nemajú právny záujem na určovacích petitoch podľa § 80 písm. c) O.s.p., a to aj s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/91/2006. Podľa tohto rozhodnutia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Citovaný rozsudok Najvyššieho súdu bolo vynesený dňa 18. 6. 2007 pred novelizáciou katastrálneho zákona a preto je na daný prípad nepoužiteľný. S účinnosťou od 15. 10. 2008 platí dikcia novelizovaného znenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Touto zmenou zákona je citované rozhodnutie Najvyššieho súdu prekonané. Poukázali na judikát, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Postavenie navrhovateľov je v danom prípade právne neisté, keďže bez určenia súdu ich existenčné právo na bývanie (nájom či užívanie bytu s prípadným právom prevodu bytu do ich vlastníctva, vrátane doterajšieho členského práva v bytovom družstve) je ohrozené a len bez odstránenia stavu právnej neistoty možno usporiadať právne vzťahy do právneho stavu pred neplatnosťou namietaných právnych úkonov. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva. Navrhovatelia dostatočne osvedčili naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie neisté. Súd 1. stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľka nemôže mať naliehavý právny záujem na určenie, že je užívateľkou bytu, pretože právny inštitút užívacieho práva bytu bol prekonaný terajším inštitútom nájmu bytu. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 685 resp. v § 700 ods. 3 upravuje nájom bytu, avšak Občiansky zákonník pozná aj inštitút užívacieho práva, ktorý je odvodený od vlastníckeho práva v § 123 Občianskeho zákonníka (vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho práva držať, užívať...). Navyše v prechodných ustanoveniach po novelizácii Občianskeho zákonníka novelou č. 509/1991 Z.z. sa v zmysle § 871 ods. 1 OZ právo osobného užívania bytu vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Doterajší pojem osobné užívanie bytu sa chápe legislatívne ako terminus technicus pre nájom bytu. Z tohto hľadiska súd navrhovaný petit nesprávne právne posúdil a nebolo potrebné upravovať žalobný petit ako uvádza v napadnutom rozsudku súd 1. stupňa. Súd nesprávne právne vyhodnotil, že dohoda o prevode členských práva a povinnosti k bytu, ktorá mala tvoriť zabezpečenie záväzku z titulu zmluvy o úvere, nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 3 OZ v spojitosti s § 39 OZ. Súd vyhodnotil, že zmluva predstavovala navýšenie o 33 %-tný ročný úrok, teda nepriečiaci sa dobrým mravom, hoci navrhovateľom bol namietaný 60 %-tné ročné navýšenie istiny. Súd do navýšenia započítal len samotnú sumu výslovne uvedenú ako úrok s tým, že nezarátal do tejto sumy tvoriace až 50 % z celkového navýšenia takzvané náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Administratívne náklady sa tiež majú započítať do tzv. ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) aj v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V opačnom prípade by dochádzalo k obchádzaniu zákona, kedy by si veriteľ s dlžníkom mohli dohodnúť 0 %-tné alebo minimálne úroky, avšak 100 % by predstavovali takzvané administratívne náklady alebo poplatky. Navrhovatelia taktiež nesúhlasia s interpretáciou súdu pokiaľ ide o ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka, platného a účinného do 31. 12. 2007, ktoré upravuje inštitút zabezpečenia záväzku prevodom práva. Aj podľa vtedy platnej právnej úpravy realizácia zabezpečenia záväzku prevodom práva musela byť realizovaná tak, že veriteľ predmet zabezpečenia prevedie buď formou dobrovoľnej dražby, prípadne nútenej dražby, alebo formou predaja tretej osobe za výslovne dohodnutých podmienok medzi veriteľom a dlžníkom, ale s tým, že výťažok z takéhoto predaja po odpočítaní nákladov spojených s dražbou a zvyškom dlhovanej istiny s príslušenstvom vráti dlžníkovi ako takzvaný prebytok. Ani podľa vtedy platnej úpravy sa nemohlo stať, žeby si zabezpečený veriteľ ponechal predmet zábezpeky do svojho výlučného vlastníctva. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo ho zmenil tak, že žalobe navrhovateľov vyhovie a prizná im aj náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca 5/ podaním doručeným súdu dňa 26. 1. 2011. Prvostupňový súd konštatoval, že dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 6. 7. 2006 navrhovatelia ako prevádzajúci svoje previedli práva a povinnosti na odporcov 1/ a 2/ ako nadobúdateľov bytu číslo 41 na Gwerkovej ulici 8. Pravosť podpisov zmluvného vzťahu bola notársky overená. Odporca 5/ dohodu o prevode členských práv prevzal dňa 6. 7. 2006 a zaevidoval nového nájomcu. Prevod bol uskutočnený v zmysle právnych predpisov a smerníc odporcu 5/ s tým, že k prevodu neboli potrebné žiadne podmienky ani zo strany prevádzajúcich a ani zo strany nadobúdateľov. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný. Navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že navrhovateľka i naďalej užívateľkou bytu a obaja navrhovatelia členmi bytového družstva. Súd správne určil, že uzavreté zmluvné vzťahy vrátane zmluvy o úvere sú platné a uzavreté v zmysle príslušných ustanovení zákona. Preto žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
K odvolaniu sa vyjadrila aj odporkyňa 4/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27. 1. 2011. Právny názor prvostupňového súdu v tom smere, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení je správny, nakoľko existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú a ani do budúcnosti, ale rozhodujúci je stav v dobe vyhlásenia rozsudku. Je neprípustné, aby súd určil za neplatné zmluvy, ktoré v minulosti zanikli dôvodu solúcie (splnenie právneho záväzku). Nie je daný právny záujem na určení neplatnosti dohôd o prevode členských práv, ktoré navrhovatelia žiadajú návrh vyhlásiť za neplatné. Aj v prípade, ak by súd dospel k názoru, že zmluvy o prevode členských práv sú neplatnými právnymi úkonmi, takéto rozhodnutie nemôže mať žiaden vplyv na platnosť zmluvy o prevode vlastníctva, nakoľko vlastníctvo odporcu 5/ ako predávajúceho nevznikla na základe sporných zmlúv o prevode členských práv. Odporca 5/ bol vlastníkom bytu pred vznikom členstva navrhovateľky v bytovom družstve a vlastníctvo bytu previedol platnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu na odporcu 4/. Takýto úkon neodporoval žiadnemu právnemu predpisu, pretože odporca 5/ konal plne v súlade so zákonom, keď byt previedol na odporcu 4/, ktorý bol v tomto čase platným členom bytového družstva a nájomcom bytu. Navrhovateľ v súdnom konaní musí preukázať v skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok toho, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. V danom prípade sa navrhovatelia domáhajú, aby súd určil, že navrhovateľka 1 /je užívateľkou sporného bytu a navrhovatelia v 1/ a 2/ sú členmi Bytového družstva Petržalka. Návrh na vyslovenie neplatnosti troch dohôd o prevode členských práv a povinnosti, a vyslovenie neplatnosti zmluvy zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa má riešiť iba ako predbežná otázka vo vzťahu k návrhu na určenie práva navrhovateľky 1/ na užívanie bytu a práva navrhovateľov členstva v družstve.
Preto aj z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. Za nesprávny odporca 4/ považuje aj názor navrhovateľov vyjadrený v odvolaní k otázke významu pojmov "užívanie bytu" a „nájom bytu“. Poukázal na rozhodnutie publikované pod číslom Rč 27/1993, podľa ktorého zmenu práva spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom bytu, nemožno považovať len za terminologickú zmenu. Nájom bytu je v porovnaní s právom osobného užívania bytu odlišným právnym inštitútom. Súd preto bez návrhu účastníka konania nemôže vo svojom rozhodnutí prejaviť uvedenú zmenu právnej úpravy úpravou znenia výroku rozhodnutia v konaní. Súd 1. stupňa preto správne návrh v tejto časti zamietol a navrhovateľka 1/nemôže mať právny záujem na určenie užívania sporného bytu. K požadovanému určovaciemu petitu, aby navrhovatelia v 1/ a 2/ boli určení ako členovia bytového družstva, odporca 4/ uviedol, že navrhovateľ 2/ nikdy nebol členom bytového družstva, bola ním iba navrhovateľka 1/. Súd preto nemôže v žiadnom prípade rozhodnúť o spoločnom členstve družstva v družstve oboch navrhovateľov a nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Domáha sa preto, aby odvolací súd navrhovateľmi napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súčasne žiada, aby súd zaviazal navrhovateľov nahradiť odporcovi 4/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 77,29 euro.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.
K dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí odvolací súd vzhľadom na obsah odvolacích námietok navrhovateľov dodáva nasledovné:
Je správny záver prvostupňového súdu, že namietať absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 6.7.2006 je vo vzťahu k porovnávaniu hodnoty poskytnutého úveru a hodnoty nájomného bytu nedôvodné. Navrhovatelia v čase uzavretia úverovej zmluvy a zmluvy o prevode členských práv k bytu boli len užívateľmi tohto bytu a navrhovateľka 1/ členkou bytového družstva (odporcu v 5. rade). V tomto čase navrhovatelia už dostali výpoveď z nájmu bytu podaním zo dňa 7.6.2006 pre neplatenie za služby spojené s užívaním bytu a nájomného. Uzavretím spornej úverovej zmluvy si navrhovatelia riešili situáciu na záchranu nájmu bytu, pričom bez uzavretia tejto zmluvy by veľmi pravdepodobne došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Navrhovatelia neboli vlastníkmi bytu a ich postavenie ako nájomníkov bytu bolo značne oslabené. Preto platnosť zmluvy o úvere nemožno zakladať na hypotetickom porovnávaní ceny bytu a výšky požičaných finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je podstatným aj fakt, že okrem požičaných finančných prostriedkov svedok Štefan Selecký, syn odporcov v 1/ a 2/, uhradil za navrhovateľov bytovému družstvu celkovú čiastku 98 736,- Sk, čo je nutné tiež započítať do hodnoty sumy za prevod členských práv v prípade, ak sa zmluvný vzťah účastníkov konania posúdil ako zmluva o zabezpečovacom prevode práva spísaná na dvoch samostatných listinách (zmluve o úvere a dohode o prevode členských práv). V súvislosti s výškou dohodnutých zmluvných úrokov poskytnutého úveru (pôžičky), možno považovať odvolacie námietky za dôvodné v tom zmysle, že ak sa istina úveru za 3 mesiace mala navýšiť o 37.500,- Sk z titulu zmluvných úrokov a tzv. administratívnych nákladov, je potrebné prihliadať na celé dohodnuté navýšenie, ktoré predstavuje tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a podľa toho posudzovať dohodnutú výšku zmluvných úrokov. Takto dohodnuté úroky boli skutočne neprimerane vysoké, avšak nemá to vplyv na neplatnosť celej zmluvy, ale len jej časti týkajúcej sa zmluvných úrokov v zmysle § 41 OZ.
Pri posudzovaní oboch sporných právnych úkonov ako celku, t.j. ako zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, je podstatná aj skutočnosť, že navrhovatelia neuhradili ani časť požičanej istiny pôžičky (bez ohľadu na dohodnuté príslušenstvo), a to nielen v lehote splatnosti, ale ani v priebehu súdneho konania. Syn odporcov v 1. a 2. rade navyše okrem úhrady záväzkov voči bytovému družstvu zabezpečil pre odporcov aj náhradný nájomný byt v Trnave a zabezpečil ich presťahovanie, čo navrhovatelia nespochybnili. Keďže navrhovatelia dobrovoľne prevzali na seba záväzok z úverovej zmluvy a previedli svoje členské práva k bytu na odporcov v 1. a 2. rade (ako sami tvrdia) pod podmienkou, že sa spätne prevedú na nich ak vyrovnajú svoje záväzky zo zmluvy o úvere, nemôžu sa domáhať neplatnosti
dohody o prevode členských práv, keď si nesplnili ani základné záväzky z úverovej zmluvy a prijali zaplatenie svojich záväzkov voči bytovému družstvu od syna odporcov. Vyváženosť týchto práv a záväzkov nemožno vyhodnotiť ako právny úkon, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd považuje za správne námietky odporkyne v 4/ k uplatnenému určovaciemu petitu, že navrhovateľka 1/ sa nemôže domáhať určenia, že je užívateľkou spornej nehnuteľnosti za situácie, kedy inštitút osobného užívania bytu zanikol a bol nahradený nájmom bytu. Súd bez návrhu nemá oprávnenie meniť navrhovaný žalobný petit, pretože ide o dva samostatné právne inštitúty. Správne sú aj námietky odporcu 5/, že neobstojí žalobný petit na určenie, že navrhovateľ 2/ je členom bytového družstva, keďže členom družstva nebol ani pred uzavretím sporných právnych úkonov. Tieto skutočnosti sú však len okrajové vzhľadom na to, že odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľka1/ platne previedla svoje členské práva v bytovom družstve k spornej nehnuteľnosti na odporcov v 1/ a 2/, od platnosti ktorej sa odvodzuje platnosť všetkých následných dohôd o prevode členských práv a zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na odporkyňu 4/.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Odporcovia boli proti navrhovateľom úspešní aj v odvolacom konaní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia v 1/, 2/, 3/ a 5/ si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Odporca 4/ si uplatnil nárok na náhradu trov za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov. Odvolací súd mu preto priznal náhradu trov v požadovanej čiastke 77,29 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (odmena za 1 úkon vo výške 1/13 výpočtového základu t.j. 57,- euro, s paušálnou náhradou 7,41 euro a 20 %-tnou DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.