Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/311/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508200495 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508200495.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: T.Š. P., P. XXXX, Q. A. S., zastúpený: JUDr. Štefan Abelovský, advokát, Šoltésovej 2, Bratislava, proti odporcovi: O. G., Š. XX, W., zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, o zaplatenie 16 596,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-70 zo dňa 12.04.2010, o odvolaní svedkyne T. O. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-32 zo dňa 23.03.2009, a o odvolaní svedka F. F. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-54 zo dňa 25.01.2010 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-70 zo dňa 12.04.2010 p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na náhradu trov odvolacieho konania 393,06 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. I. II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-32 zo dňa 23.03.2009 z r u š u j e. III. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 6C/76/2008-54 zo dňa 25.01.2010 z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : K bodu I. : Napadnutým rozsudkom súd žalobu navrhovateľa zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu na náhradu trov konania čiastku 1558,52 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 17.01.2008 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 500 000,- Sk ( 16 596,95 eur ) s 8,8% úrokom z omeškania od 28.02.1998 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca prevzal dňa 16.08.1995 od navrhovateľa finančnú čiastku 500 000,- Sk a o prevzatí sumy podpísal aj pokladničný doklad č. 001/1995. Dňa 16.02.1998 účastníci uzavreli dohodu o vrátení finančných prostriedkov do 27.02.1998, avšak odporca peniaze doposiaľ navrhovateľovi nevrátil. Poskytnutie peňazí navrhovateľ odôvodnil tým, že ich poskytol odporcovi za účelom, aby mu vybavil úver. Keďže mu úver nevybavil a peniaze nevrátil, podal na neho aj trestné oznámenie za podvod. V prípade, ak by odporca úver vybavil pre firmu navrhovateľa, pôžičku by vrátiť nemusel. V priebehu trestného konania voči odporcovi dňa 16.02.1998 účastníci spísali dohodu o vrátení finančných prostriedkov do 27.02.1998. Trestné stíhanie voči odporcovi bolo zastavené z dôvodu, že potom už navrhovateľ netrval na tom, aby sa ďalej viedlo, keďže odporca prejavil snahu peniaze vráti. Peniaze mu však odporca nikdy nevrátil. Žalobu na súd nepodal skôr z dôvodu, že stále veril odporcovi, že peniaze vráti. Neskôr zmenil svoju výpoveď tak, že odporcovi požičal finančné prostriedky pre jeho potrebu a nejednalo sa o úplatok na vybavenie úveru a ani inej zmluvy, dohodli sa na pôžičke. Peniaze si navrhovateľ sám požičal od priateľa U. O., ktorému peniaze vrátil, respektíve pri vrátení pôžičky mal prísť o celý dom. Odporca ho donútil si peniaze požičať, čo mu môžu dosvedčiť označení svedkovia. Keďže sám navrhovateľ nemal ako peniaze vrátiť pánovi O., v exekúcii prišiel o dom. Odporca žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že navrhovateľovi finančné prostriedky vrátil aj s úrokom vo výške 700 000 eur. V roku 1995 prevzal od navrhovateľa čiastku 500 000,- Sk, avšak nie ako pôžičku ale mal tieto peniaze pre navrhovateľa investovať v Čechách prostredníctvom spoločnosti Českomoravský kapitál so sídlom pri Brne. Pre túto spoločnosť navrhovateľ v tomto čase pracoval. Pod nátlakom navrhovateľa mu vrátil nielen sumu 500 000,- Sk, ale aj navyše sumu 200 000,- Sk. Peniaze odovzdal navrhovateľovi v jeho dome, pričom do Vranova nad Topľou ho k domu navrhovateľa priviedol jeho brat F. G.. Celé sa to udialo v jeseni 1999 a pri odovzdávaní peňazí bola prítomná aj manželka navrhovateľa a nejaký neznámy pán. Navrhovateľ mu odmietol vydať potvrdenie o splatení čiastky 700 000,- Sk, pričom odporca dal ako zálohu svoj družstevný byt pre prípad, žeby peniaze nemohol vrátiť. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov T. O., F. G. a F. F.. Pripojil na oboznámenie trestný spis Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou č. OUV:354/VV-1997, ako aj súdny spis tunajšieho súdu sp. zn. 9C 294/2005 vo veci, v ktorej sa mal. dcéra navrhovateľa domáhala voči Bytovému družstvu Petržalka uzatvorenia zmluvy o prevode členských práv k bytu, v užívaní odporcu, avšak bola neúspešná pretože bola ešte maloletá. Súd sa oboznámil aj s výdavkovým dokladom, z ktorého je zrejmé, že výdavkový doklad č. 001/95 zo dňa 16.09.1995 má opravený dátum na 16.08.1995, a na základe neho mala byť vyplatená navrhovateľom odporcovi suma 500 000,- Sk. Podľa pripojenej dohody o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 16.02.1998 sa odporca zaviazal vrátiť sumu 500 000,- Sk do 27.02.1998. Na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k názoru, že medzi účastníkmi došlo k odovzdaniu a prijatiu sumy 500 000,- Sk. Navrhovateľ spočiatku uvádzal, že odporcovi poskytol peniaze, ktoré patrili spoločnosti MŠM, s.r.o., za účelom vybavenia úveru od inej finančnej spoločnosti, pre ktorú pracoval odporca. Neskôr tvrdil, že došlo medzi účastníkmi k pôžičke medzi občanmi. Takisto rozporné tvrdenia uvádzal aj v trestnom konaní, ktoré bolo vedené vo Vranove nad Topľou. Pri odstraňovaní týchto rozporov v trestnom konaní a aj pred súdom prvého stupňa neskôr ustálil, že sa malo jednať iba o pôžičku medzi občanmi a táto bola aj vrátená. Z toho dôvodu bolo trestné stíhanie zastavené. V neprospech navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že v trestnom konaní uviedol, že odporca peniaze ako pôžičku fyzických osôb vrátil. Súdu sa tak javí návrh navrhovateľa ako zmätočný, pretože aj v priebehu konania menil svoju výpoveď v tom, na aký účel boli peniaze použité. Svedecká výpoveď svedkyne O. a F. F. bola neefektívna z dôvodu, že k sporným skutočnostiam sa vyjadriť nevedeli a potvrdili iba skutočnosti, ktoré v konaní sporné neboli. Súd nemal dôvod neveriť svedeckej výpovedi F. G., brata odporcu, pokiaľ ide o okolnosti za ktorých mal odporca vrátiť peniaze navrhovateľovi. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania s výsluchmi svedkov H., O. a F. P., pretože títo neboli prítomní pri vrátení peňazí a takisto ich výpovede by boli v tomto smere neefektívne. Vrátenie peňazí potvrdil jednak svedok F. G. a takisto je táto skutočnosť zrejmá zo spisu Okresného úradu vyšetrovania, kde bolo vedené trestné stíhanie voči odporcovi. V tomto konaní sám odporca priznal, že navrhovateľovi peniaze vrátil a navrhovateľ v tomto konaní potvrdil, že odporca mu peniaze vrátil a nemá voči nemu žiadne podlžnosti. Súd preto žalobu navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Dohodu zo dňa 16.02.1998 súd vyhodnotil ako uznanie dlhu zo strany odporcu, z ktorého dôvodu by nárok navrhovateľa nebol premlčaný. Žalobu zamietol preto výlučne z dôvodu, že dlžná suma bola navrhovateľovi vrátená. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal náhradu trov za štyri úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v hodnote jedného úkonu 320,34 eur, k tomu režijný paušál a súčasne aj 19% DPH, všetko spolu v sume 1558,52 eur. Rozsudok napadol odvolaním v zákonnej lehote navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.06.2010. Rozhodnutie považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom práve odporca nepreukázal, žeby vrátil peniaze. Je nelogické, aby vrátil peniaze bez potvrdenia, aj keď uvádza, že navrhovateľ mu ho odmietol vydať. Samotná skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí cestoval veľkú vzdialenosť je nevierohodná, pretože tieto mohol odovzdať aj iným spôsobom, napríklad prevodom cez účet alebo poštovou poukážkou. Pokiaľ ide o trestné konanie, účastníci potvrdili, že odporca si vysporiada dlh v zmysle uzatvorenej dohody zo dňa 16.02.1998 a preto bolo aj trestné konanie ukončené. Odporca na pojednávaní uviedol, že peniaze bol osobne vrátiť na jeseň 1999, čo je v rozpore s tým, čo uvádzal v trestnom konaní. Súd prvého stupňa tak síce správne zistil skutkový stav, avšak jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, a nerozhodol vo veci správne. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobe navrhovateľa vyhovel. Alternatívne rozhodnúť tak, že napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 29.7.2010. Poukázal na to, že odvolanie je postavené na tvrdení navrhovateľa, že súd správne zistil skutkový stav, avšak odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Predovšetkým vykonaným dokazovaním poukazuje na rozpory, ktoré ničím navrhovateľ vo svojich tvrdeniach nepodložil. Navyše po poučení podľa § 120 ods. 4 nenavrhol navrhovateľ vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. V priebehu konania navrhol len vypočutie svedkov, ktorí boli vypočutí už v trestnom konaní, pričom odporca navrhol aj pripojenie trestného spisu a spisu Okresného súdu Bratislava V spis. zn. 9C/294/2005. Z týchto dôkazov vyplývajú rozpory, ktoré robia žalobný návrh navrhovateľa zmätočným tak ako na to poukazoval v odôvodnení prvostupňový súd. Navrhovateľ najprv tvrdil, že suma 500 000,- Sk mala byť vkladom obchodnej spoločnosti MŠM s.r.o. do kapitálovej spoločnosti, potom že sa jednalo o pôžičku medzi občanmi a napokon, ak by sa bol vybavil úver pre spoločnosť MŠM s.r.o., potom odporca by túto sumu nemusel vrátiť. Ide teda celkovo o tri právne tituly. Jednak zmluva o kapitalizácii, ďalej zmluva o pôžičke a nakoniec mandátna zmluva. Navrhovateľ nevedel vysvetliť súdu k akému zmluvnému typu medzi účastníkmi konania došlo Nepochybné je však to, že trestné oznámenie bolo podané konateľom spoločnosti MŠM, s.r.o., a malo dôjsť ku škode na majetku tejto spoločnosti, pričom je irelevantné pre toto konanie z akého zdroja finančné prostriedky pochádzali. Preto odporca v prvostupňovom konaní namietal aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore, keďže navrhovateľom by mala byť potom spoločnosť MŠM, s.r.o., a nie navrhovateľ. Nelogickým sa zdá aj vysvetlenie navrhovateľovi, že pánovi O. za pôžičku v hodnote 500 000,- Sk vrátil sumu 3 500 000,- Sk ako to tvrdil na pojednávaní. Napokon sám navrhovateľ pred orgánmi činnými v trestnom konaní napriek poučeniu o trestnoprávnych následkoch výslovne potvrdil, že 500 000,- Sk mu odporca vrátil a nemá voči nemu žiadne ďalšie nároky na náhradu škody. Odporca vo svojej výpovedi zo dňa 06.03.1998 potvrdil len to, že dlh je vyrovnaný a nie sú žiadne podlžnosti. Napokon odporca predložil súdu aj súpis rozhodných dátumov a skutočností, ktoré sú podstatné pre predmet konania, z ktorého je zrejmé v akom chronologickom poradí sa jednotlivé skutočnosti udiali. Z prehľadu vyplýva, že dňa 15.04.1997 podal navrhovateľ na odporcu trestné oznámenie, dňa 16.02.1998 bola podpísaná dohoda o vrátení finančných prostriedkov, dňa 03.03.1998 nasledovala zmluva o prevode členských práv k družstevnému bytu odporcu na mal. dcéru navrhovateľa, a 23.03.1998 bolo zastavené trestné stíhanie. Je nelogické správanie navrhovateľa, ktorý podal trestné oznámenie na odporcu, pričom v tomto konaní tvrdil, že v danom čase už boli peňažné prostriedky vrátené. Jeho konanie sa dá vysvetliť len tak, že sa uspokojil tým, že na navrhovateľa, respektíve na jeho dcéru boli zmluvne prevedené práva k družstevnému bytu, čo aj v tom čase predstavovalo niekoľkonásobne vyššiu protihodnotu pôžičky. Potom je aj logické konanie odporcu, že sám navštívil navrhovateľa v jeho bydlisku, kde mu na jeseň v roku 1999 odovzdal hodnotu 500 000,- Sk plus 200 000,- Sk ako protihodnotu toho, aby bola zmluva o prevode členských práv k družstevnému bytu odporcu zrušená. On sám aj so svojou rodinou nemal kde bývať a na uvedenej adrese býva dodnes. Peňažné prostriedky na vrátenie pôžičky si odporca požičal od svojho brata, ktorý to potvrdil. Pri prevzatí sumy 700 000,- Sk bola navyše prítomná aj manželka navrhovateľa a neznámy pán, ktorý sa mu vyhrážal. Potvrdenie o zaplatení sumy mu nedali a predložili mu ďalší dlžobný úpis na 1 500 000,- Sk. Tento odporca odmietol prevziať a žiadal, aby bola zmluva o prevode členských práv k družstevnému bytu zrušená. To vysvetľuje, prečo odporca nevrátil peniaze prevodom na účet alebo poštovou poukážkou. Ďalším nelogickým konaním navrhovateľa je to, že po roku 1999 nekontaktoval a nežiadal odporcu o vrátenie peňažných prostriedkov. Jeho ďalším krokom vo veci bolo až podanie určovacej žaloby dcéry navrhovateľa v roku 2005 o povinnosti bytového družstva Petržalka uzavrieť zmluvu o prevode bytu a nebytových priestorov v užívaní odporcu. Navrhovateľ nevysvetlil ani to, prečo podal návrh na začatie konania v tejto veci. Dôvodom by mohli byť ziskuchtivé pohnútky navrhovateľa, predovšetkým vyplývajúce z predpokladu, že v tomto období už bude skartovaný trestný spis vzťahujúci sa k predmetu sporu. Odporca má za to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu dohody podľa § 642 alebo § 774 Občianskeho zákonníka, nakoľko odmena sprostredkovateľovi vzniká až uzavretím zmluvy o úvere. Zastávajú názor, že v danom prípade sa mohlo jednať skôr o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo preukázané, že by sa plnilo s odvolaním na konkrétny právny dôvod. Na vec by sa potom vzťahovali ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy správne, jeho rozsudok je dostatočne zrozumiteľný a vyporiadal sa so všetkými dôkazmi, ktoré z konania vyplynuli. Preto žiadajú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony, vyjadrenie sa k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní v celkovej výške 779,57 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Navrhovateľ bol v spore zaťažený dôkazným bremenom o jeho tvrdeniach, že poskytnutú sumu 500 000,- Sk mu odporca nevrátil. Z vykonaného dokazovania vyplývajú správne závery súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nedokázal vierohodne zdôvodniť ani právny titul, ani popísať okolnosti a dôvody, pre ktoré peniaze odporcovi poskytol. Tým spochybnil aj vlastnú aktívnu legitimáciu v spore. Napriek neexistencii listinného dôkazu o vrátení peňazí, sám navrhovateľ svojou výpoveďou v trestnom konaní pod hrozbou následkov krivej výpovede potvrdil, že peniaze mu odporca v celosti vrátil. Spôsob vrátenia pôžičky odporcom je logicky vysvetliteľný snahou odporcu zabrániť prevodu jeho členských práv k bytu na dcéru navrhovateľa. V neposlednom rade v prospech odporcu svedčí aj skutočnosť, že hoci pôžička mala byť splatená odporcom do 27.2.1998 a trestné stíhanie bolo zastavené 3.3.1998 z dôvodu splatenia pôžičky, navrhovateľ sa domáhal svojho nároku žalobou podanou až 17.1.2008, teda takmer po 10 rokoch. Odvolací súd preto odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. Odporca bol voči navrhovateľovi úspešný aj v odvolacom konaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - podanie vyjadrenia k odvolaniu, vo výške odmeny 393,06 Eur, ktorá pozostáva zo základnej odmeny v sume 320,34 Eur, z režijného paušálu 7,21 Eur a 20%tnej DPH v sume 65,51 Eur. Odporca si v podanom vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony - podanie vyjadrenia a účasť na odvolacom pojednávaní. Keďže odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, priznal odporcovi náhradu len za jeden úkon. K výroku pod bodom II. : Napadnutým uznesením súd uložil svedkyni T. O. poriadkovú pokutu vo výške 300,- eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že svedkyňa sa nedostavila na pojednávanie dňa 23.03.2009, hoci mala riadne doručené predvolanie a svoju účasť neospravedlnila. Uznesenie napadla svedkyňa odvolaním v zákonnej lehote, podaním zo dňa 24.04.2009. Poukázala na to, že ako svedkyňu ju navrhol vypočuť odporca, ktorý jej povedal, že pojednávanie nariadené na deň 23.03.2009 sa neuskutoční, pretože si zvolil nového právneho zástupcu a požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom prípravy. Svedkyňa preto v dobrej viere na toto pojednávanie nešla. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.03.2009 vyplýva, že sa dostavil právny zástupca navrhovateľa, pričom nie je zistiteľné, prečo sa nedostavil odporca. V zápisnici je ďalej uvedené, že sa svedkyňa T. O. neospravedlnila. V spise na č.l. 26 je založené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu z 19.03.2009, teda z obdobia pred dňom pojednávania, z ktorého vyplýva, že prevzal právne zastúpenie odporcu a žiada odročiť pojednávanie za účelom prípravy. Toto pojednávanie bolo preto odročené a na ďalšie pojednávanie dňa 18.05.2009 sa svedkyňa dostavila a vypovedala pred súdom. Z takto zisteného skutkového stavu mal odvolací súd preukázanú obranu svedkyne. Poriadková pokuta je opatrením súdu pre prípady, kedy niekto hrubo sťažuje postup konania, čo predpokladá jeho prinajmenej nepriamy úmysel spôsobiť takýto následok. Svedkyňa sa nedostavila na pojednávanie súdu v domnienke, že toto bude odročené pre procesné prekážky na strane odporcu, k čomu skutočne aj došlo. Na ďalšie pojednávanie sa riadne dostavila a vypovedala ako svedok. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie ako rozhodnutie, ktoré nemalo byť vydané. K výroku pod bodom III. : Napadnutým uznesením súd uložil svedkovi F. F. pokutu vo výške 100 eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na pojednávanie nariadené dňa 25.01.2010 sa svedok nedostavil, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 07.12.2009 a svoju účasť neospravedlnil. Uznesenie napadol odvolaním svedok F. F. a uviedol, že nekonal v úmysle neprísť na pojednávanie. V čase odchodu na pojednávanie mu navrhovateľ, s ktorým mal ísť spoločne autom, povedal, že nemôže ísť zo zdravotných dôvodov. Navrhovateľ mu ďalej uviedol, že jeho právny zástupca ich oboch na pojednávaní ospravedlní. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.01.2010 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil len navrhovateľa z dôvodu, že ho odmietli uvoľniť zo zamestnania. K neúčasti svedka F. sa nevyjadril. Na pojednávaní bol vypočutý svedok F. G. a následne bolo odročené za účelom zabezpečenia účasti navrhovateľa a svedka F. F.. Na ďalší termín pojednávania dňa 12.04.2010 sa svedok riadne dostavil. Aj v tomto prípade odvolací súd vyhodnotil, že svedok nekonal spôsobom, ktorý je možno hodnotiť ako hrubé sťaženie postupu súdu. Pojednávanie nariadené na deň 25.1.2010 bolo skutočne odročené z dôvodu na strane navrhovateľa tak, ako to uviedol svedok v odvolacích námietkach. Aj on sa na pojednávanie nedostavil v domnienke, že bude odročené a jeho účasť nie je potrebná. Na ďalší termín pojednávania sa rovnako ako svedkyňa O. dostavil a vypovedal ako svedok. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil aj toto napadnuté uznesenie ako rozhodnutie, ktoré nemalo byť vydané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.