KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 8. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/46/2011 z 27. 8. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2012, sp. zn. 16Co/46/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1508207123.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/46/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508207123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508207123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajksý súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr.
Edity Szabovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka,
a.s., IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát,
Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: K. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. O. X, X., adresa na doručovanie:
L..C..X. XX, U., o zaplatenie 158.635,01 Sk (5.265,72 eur) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 40C/104/2010-78 zo dňa 10.6.2011

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.6.2011, č.k.
40C/104/2010-78 v napadnutých častiach mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5
209,29 Eur, s úrokom z úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3 165,70 Eur od 23.1.2008 až do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 3 165,70 Eur od 23.1.2008 do zaplatenia,
úrokom 15 % ročne zo sumy zo sumy 894,67 Eur od 23.1.2008 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 20 % zo sumy 69,59 Eur od 1.1.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania
vo výške 991,- Eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 185,62 Eur na náhradu trov odvolacieho konania k
rukám právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 4.535,35 eur spolu s úrokom z
úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.165,70 eur od 23.01.2008 až do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 3.165,70 eur od 23.01.2008 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
6 % ročne zo sumy 894,67 eur od 23.01.2008 až do zaplatenia a debetným úrokom vo výške 20 % ročne
zo sumy 69,59 eur od 01.01.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v sume 713,53 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
28.03.2008 domáhal proti odporcovi zaplatenia 158.635,01 Sk (5.265,72 eur) ako vyčíslený dlh
vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.08.2005,
ktorej podmienky odporca nedodržal. Žalovaná istina pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške
95.369,73,- Sk, z vyčísleného úroku z úveru do 22.01.2008 vo výške 26.711,02 Sk, z vyčísleného úroku
z omeškania do 22.01.2008 vo výške 32.515,73 Sk a nezaplatených poplatkov vo výške 1.942,- Sk.
Súčasne žiadal priznať od 23.1.2008 úrok z úveru 12,5 % ročne zo sumy 95.369,73 Sk a úrok za
omeškanie s peňažnými povinnosťami v sadzbe 15% ročne. Ďalej si uplatnil nárok na zaplatenie čiastky
2.096,53 Sk, ako vyčíslený dlh titulom debetného zostatku na osobnom účte odporcu k 31.12.2007 zo



zmluvy o osobnom účte, uzavretej medzi účastníkmi rovnako dňa 23.08.2005. Za omeškanie s touto
peňažnou povinnosťou si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania 20% ročne od 1.1.2008.

Odporca sa k veci nevyjadril a súdne zásielky nepreberal.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Československá obchodná banka , a.s, pobočka zahraničnej banky
v SR uzavrel dňa 23.08.2005 s odporcom zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
POHODA, v zmysle ktorej sa banka zaviazala zriadiť odporcovi bežný účet č. 4002608157/7500 a
odporca sa zaviazal čerpať z neho peňažné prostriedky len do výšky voľných prostriedkov na účte, resp.
do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Pre prípad zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte sa dohodli na úročení vzniknutého debetného zostatku debetnou
úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB. Bankové služby poskytované podľa tejto zmluvy účastníkov
mali byť spoplatňované podľa sadzobníka. Za obdobie od 24.2.2007 do 31.12.2007 evidoval navrhovateľ
debetný zostatok na účte vo výške 2.096,53,-Sk. Žiadna zo strán sporu nepredložila súdu doklad o
skončení tohto zmluvného vzťahu. Jeho ukončenie formou výpovede bolo dohodnuté v článku V bod 1
zmluvy. Debetná úroková sadzba stanovená navrhovateľom ako úroková sadzba sankčného charakteru
za zmluvne nedohodnuté čerpanie peňažných prostriedkov na účte bola v rozhodnom čase stanovená
na 20% ročne.

Právny predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 23.08.2005 s odporcom súčasne aj zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100.000,-
Sk , úročené pevnou úrokovou sadzbou 12,5 % ročne, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 7,87
% p.a. a so splatnosťou v 36. mesačných anuitných splátkach po 3.346 Sk, splatných vždy 23. deň
v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 23.9.2005 a posledná dňa 23.08.2008. Súčasne sa dohodli,
na výške úroku z omeškania v sadzbe 15 % ročne, zo všetkých peňažných záväzkov, ktoré neboli
zaplatené v termíne splatnosti (čl. VI zmluvy). Úver bol poistený , pričom poistenou osobou z neho bol
odporca. Výška mesačného poistného bola v čl. VII ods. 6 úverovej zmluvy dohodnutá sumou 84,- Sk
a jej zročnosť sa zhodovala so zročnosťou splátok. Banka bola oprávnená splatné sumy vyplývajúce
z tohto zmluvného vzťahu inkasovať z účtu odporcu č. 4002608157/7500. V čl. IV úverovej zmluvy si
zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 30,- Sk, ktorý mal byť odporcovi účtovaný
spolu s každou splátkou úveru.

Odporca zmluvne dohodnuté podmienky spotrebiteľského úveru nedodržal. Na istinu úveru uhradil iba
sumu vo výške 4.630,27 Sk. Dňom 23.2.2006 vyhlásil veriteľ celú pohľadávku za splatnú. Predmetná
skutočnosť bola odporcovi oznámená písomne na korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve. Poštová
zásielka bola vrátená navrhovateľovi ako neprevzatá, z dôvodu neznámeho adresáta. Titulom záväzkov
odporcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere si navrhovateľ vyúčtoval úrok z úveru: v sadzbe 12,5 %
ročne, ktorý za obdobie do 22.1.2008 po vyčíslení predstavuje 26.711,02 Sk. Súčasne si vyúčtoval aj
úrok z omeškania v sadzbe 15 % ročne , do 22.1.2008 po vyčíslení vo výške 32.515,73,- Sk.

Dňom 1.1.2008 vznikla Československá obchodná banka, a. s, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti
Československej obchodnej banky, a. s, pobočky zahraničnej banky, vzniknuté do 31. 12.2007.
Predmetné skutočnosti boli zaregistrované Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I, v oddiely
Sa, vložka č. 4314/B.

Zistený skutkový stav súd hodnotil podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnej dobe vzniku zmluvných
vzťahov a to podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení
zákona č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka vzťahujúcich sa k zmluve o úvere a k zmluve o bežnom účte, podľa Smernice Rady 87/102/
EHS a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade zmluvy o
úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ďalej len ObZ). Ide o označenie pre
absolútny záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov
tohto záväzkového vzťahu a medzi takého záväzky patrí aj zmluva o úvere (§ 497 a nasl. OBZ). Súd



poukázal na ustanovenia §§ 709 ods. 1 a 2, 710 ObZ; § 4 ods. 2 písm a), ods. 5, a § 8 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase.

Súd konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi celkovo sumu 5.265,72 eur (158.635,01
Sk), ktorá pozostáva zo sumy 2.096,53,- Sk titulom debetného zostatku na bežnom účete a sumy
156.538,48,- Sk titulom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Zo sumy 156.538,48,- Sk čiastka
95.369,73,- Sk predstavuje nezaplatenú časť úveru, 26.711,02 Sk úrok z úveru, 32.515,73,- Sk úrok z
omeškania a 1.942,- Sk nezaplatené poplatky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ s odporcom platne uzavrel zmluvu
o bežnom účte a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podmienky platnosti týchto zmluvných vzťahov sú
upravené v Obchodnom zákonníku v ustanovení § 709 a nasledujúcich, v zmluve o bežnom účte
a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy boli uzavreté písomne a obsahujú
všetky predpísané náležitosti. Okrem týchto si účastníci dohodli aj ďalšie náležitosti a to v zmluve o
spotrebiteľskom úvere výšku úrokov z omeškania.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval aj úhradu debetného zostatku na jeho bežnom účte vyčíslenú
k 31.12.2007 sumou 69,59 eur (2.096,53,- Sk). Časový vznik dlhu, debetného zostatku, ktorý vykazuje
navrhovateľ odporcovi na bežnom účte je zrejmý z prehľadu pohybov na tomto účte. Súd nárok
navrhovateľa na zaplatenie debetného zostatku na jeho bežnom účte považoval za dôvodný a
preukázaný, a v tejto časti návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Rovnako súd návrhu vyhovel aj v časti
príslušenstva k debetnému zostatku, ktoré spočíva z dohodnutej debetnej úrokovej sadzby vo výške
20% ročne z dlžnej sumy odo dňa 01.01.2008 až do zaplatenia.

Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie
neuhradenej istiny úveru vo výške 3.165,70 eur (95.369,73,- Sk). Vzhľadom na pasivitu odporcu
považoval súd tvrdenie navrhovateľa o vyplatení úverovej sumy 100.000,-Sk a o nesplácaní dlhu
odporcom od počiatku jeho čerpania (okrem dvoch splátok spolu vo výške 4.630,27 Sk), za preukázané.
Z úverového limitu odporca dlhuje navrhovateľovi časť vo výške 95.369,73 Sk (100.000 - 4.630,27), t.j.
3.165,70 eur po prepočte platným konverzným kurzom.

Čo sa týka uplatnených v návrhu bližšie nešpecifikovaných poplatkov vo výške 1.942,- Sk, súd nemal
z predložených dôkazov preukázanú dôvodnosť takéhoto nároku. Z príslušných ustanovení úverovej
zmluvy vyplýva, že odporca sa zaviazal navrhovateľovi uhrádzať počas trvania úverového vzťahu
mesačne poplatky, splatné spolu so splátkami úveru a to vo výške 84,- Sk za poistenie úveru a 30,-
Sk za správu úveru, ktorého výška vyplýva aj z jeho sadzobníka, ktorý súdu predložil. Okrem týchto
dohodnutých poplatkov, ktoré však boli čiastočne pokryté platbami odporcu (navrhovateľ titulom platieb
poplatkov účtovne eviduje zo strany odporcu platby vo výške 328,- Sk a 114,- Sk). Nie je zrejmé, z
akých ďalších položiek má týmto titulom uplatnená suma pozostávať, a teda či je vyčíslená správne a
dôvodne, v súlade so zmluvou. Súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. zásadne nemôže vykonať iné dôkazy,
než tie, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Navrhovateľa súd prostredníctvom jeho
právneho zástupcu o dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučil. Preto vyhovel len časti
preukázaného, dôvodne uplatneného poplatku titulom povinnosti úhrady poplatku za poistenie úveru a
správu úveru, vychádzajúc z ich splatnosti 5 krát spolu s riadnou splátkou a 6 krát so splátkou splatného
úveru (6 x 30 + 6 x 84 = 684,- Sk), po odrátaní uhradenej sumy titulom poplatkov vo výške 442,- Sk.
Titulom poplatkov teda súd navrhovateľovi priznal sumu vo výške 242,- Sk (684 - 442), t.j. 8,03 eur. Vo
zvyšku návrh v tejto časti žaloby voči odporcovi zamietol.

Medzi účastníkmi boli riadne podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. dohodnuté podmienky
splácania úveru a jeho úročenie pevnou sadzbou 12,5 %ročne. Za obdobie od 23.9.2005 do 22.1.2009
úrok z úveru predstavuje vo vyčíslení 26.711,02,- Sk, t.j. 886,64 eur. Vyčíslenie úroku z úveru navrhovateľ
súdu riadne, detailne po mesiacoch rozpísal v prehľadnej tabuľke. Predmetný úrok je premietnutý už
do mesačnej splátky úveru 3.346,- Sk a vo vyčíslení predstavuje sumu rovnajúcu sa rozdielu celej
splátky a časti pripadajúcej na úver (teda pri prvých dvoch splátkach 3.346,- Sk mínus 2.304,33 a mínus
2.325,93, čo je 1.041,67 a 1.020,07; a pri nasledujúcich 27 splátkach mínus 2.352,57 čo je 993,43 Sk).
Za uplatnené obdobie od 23.09.2005 , kedy bola zročná prvá splátka do 22.1.2008, úrok predstavuje



sumu 28.884,35 Sk (1.041,67 + 1.020,07 + 27 x 993,43 Sk), z ktorej si navrhovateľ odpočítal účtovne
evidovanú úhradu 2.061,74 Sk z októbra 2005 a 111,59 Sk z novembra 2005. Uplatnil si tak úrok z úveru
26.711,03 Sk (28.884,35 - 2.061,74 - 111,59 Sk). Vyúčtovanie tohto nároku navrhovateľa zodpovedá
výpočtu súdu a preto sa s ním stotožnil aj v tejto časti návrhu, a to vrátane nároku navrhovateľa na ďalší
úrok z úveru z dlžnej istiny 3.165,70 eur (95.369,73 Sk), ktorý vo vyčíslení nebol súčasťou žalovanej
sumy, odo dňa 23.1.2008 až do jej zaplatenia.

Prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 ObZ ,v znení účinnom v čase vzniku zmluvného
vzťahu účastníkov konania, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Tým, že odporca dlh, resp. jednotlivé splátky úveru nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania
a je povinný platiť úrok z omeškania. V čl. VI zmluvy o úvere si účastníci pre prípad omeškania, resp.
nedodržania termínov a výšky splátok dohodli platenie úroku z omeškania 15 % ročne z dlžnej sumy.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva bola uzavretá 23.08.2005, t.j. po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. V tejto
súvislosti súd poukázal na § 879f Občianskeho zákonníka, a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. na ochranu
spotrebiteľa.

V zmysle výkladu ustanovenia § 23a zákona na ochranu spotrebiteľa, právny charakter spotrebiteľskej
zmluvy má aj zmluva účastníkov o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch má odporca vo vzájomnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom postavenie
spotrebiteľa. Dojednanie účastníkov v článku VI zmluvy o úvere, v ktorom si účastníci dojednali platenie
úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo súm, ktoré je klient povinný zaplatiť a z peňažných záväzkov
vyplývajúcich z tejto zmluvy, ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti, súd teda
posudzoval s ohľadom na právny status odporcu ako spotrebiteľa. Odporcovi bola predformulovaná
úverová zmluva predložená navrhovateľom, pričom nemal možnosť zmeniť jej obsah. Napriek tomu, že
takéto dojednanie malo právnu oporu v zákone, považoval ho súd za podmienku vyvolávajúcu nepomer
medzi právami a povinnosťami účastníkov v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Navyše s poukazom
na ust.§ 54 Občianskeho zákonníka je možné toto ustanovenie považovať aj za zmluvnú podmienku,
ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník v §
517 ods. 2 odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne (podľa § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z
omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu). Preto aj keď sa posudzovaný právny vzťah riadi Obchodným
zákonníkom, ktorý zmluvným stranám umožňuje sa na výške úroku z omeškania dohodnúť, nie je
možné v spotrebiteľskej zmluve takéto dojednanie uplatniť v neprospech spotrebiteľa. Odporcu preto
súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania len vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Od 1.3.2005 do 28.2.2006, do ktorého obdobia spadá
začiatok omeškania odporcu s plnením jeho peňažných záväzkov vyplývajúcich z posudzovanej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, bola základná úroková sadzba NBS stanovená na 3% a teda jej dvojnásobok
predstavoval 6%. Takáto úroková sadzba sa v zmysle občianskoprávnych predpisov použije pre celú
dobu omeškania.

Navrhovateľ v návrhu požadoval úrok z omeškania v dohodnutej výške 15% ročne z dlžnej sumy od
23.9.2005 od 22.01.2008, vyčíslený sumou 1.079,32 eur (32 515,73,- Sk). Na rozdiel od navrhovateľa,
ktorého vyčíslenie úroku z omeškania nebolo jednoznačne preskúmateľné, súd vo svojich výpočtoch
za obdobie od 23.9.2005 do 23.2.2006, t.j. do zosplatnenia, počítal úrok z omeškania zvlášť z každej
mesačnej splátky po 3.346,- Sk (spolu 5 splátok zročných vždy k 23.dňu kalendárneho mesiaca) a
následne po zosplatnení dlhu, t.j. od 24.02.2006 vychádzal zo zosplatneného celého dlhu 95.369,73



Sk, v súlade s návrhom do 22.1.2008. Prvá splátka úveru 3.346,-Sk (navrhovateľ účtovne vykazuje
jej úhradu spolu s druhou splátkou dňa 23.10.2005) sa stala splatnou dňa 23.9.2005. Za obdobie od
24.9.2005 do 23.10.2005, t.j. za 30 dní omeškania pri úrokovej sadzbe 6 % prináleží navrhovateľovi úrok
z omeškania vo výške 16,50 Sk ( 6 % :365 x 30 x 3.346:100).

Druhá splátka, splatná dňa 23.10.2005 bola zaplatená riadne a včas, takže odporca sa nedostal s jej
úhradou do omeškania. Tretia neuhradená splátka 3 346,- Sk sa stala splatnou dňa 23.11.2005. Za
uplatnené obdobie od 24.11.2005 do 22.1.2008, teda spolu za omeškanie 790 dní, pri úrokovej sadzbe
6 % prináleží navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 434,52 Sk ( 6% : 365 x 790 x 3.346:100).Štvrtá
neuhradená splátka 3 346,- Sk sa stala splatnou dňa 23.12.2005. Za uplatnené obdobie od 24.12.2005
do 22.1.2008, teda spolu za omeškanie 760 dní, pri úrokovej sadzbe 6 % prináleží navrhovateľovi úrok
z omeškania vo výške 418,02 Sk ( 6% : 365 x 760 x 3.346:100). Piata neuhradená splátka 3 346,-
Sk sa stala splatnou dňa 23.1.2006. Za uplatnené obdobie od 24.1.2006 do 22.1.2008, teda spolu za
omeškanie 729 dní, pri úrokovej sadzbe 6 % prináleží navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 400,97,-
Sk ( 6% : 365 x 729 x 3.346:100).

Dňa 23.2.2006 vyhlásil navrhovateľ celú svoju pohľadávku za splatnú a teda odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti patrí navrhovateľovi úrok z omeškania už z celej zosplatnenej sumy dlhu teda z 95.369,73,-
Sk. Za uplatnené obdobie od 24.02.2006 do 22.1.2008, t.j. za 698 dní omeškania pri úrokovej sadzbe
6 % po vyčíslení zodpovedá úrok z omeškania sume 10.942,70 Sk (6% : 365 x 698 x 95.369,73 :
100). S poukazom na toto vyčíslenie priznal súd navrhovateľovi za uplatnené obdobie od 24.09.2005
do 22.1.2008 úrok z omeškania v celkovej vyčíslenej výške 12.212,71,- Sk (16,50 + 434,52 + 418,02 +
400,97 + 10.942,70), t.j. 405,39 eur. Spolu navrhovateľovi priznal istinu 4.535,35 eur (69,59 eur titulom
debetného zostatku na bežnom účte + 3.165,70 eur titulom nesplatenej istiny úveru + 886,64 eur titulom
úroku z úveru do 22.1.2008 + 405,39 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania do 22.01.2008 + 8,03
eur titulom poplatkov). Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa v časti uplatnenej istiny zamietnutý.

Súčasne súd navrhovateľovi s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie priznal aj ďalší úrok z
omeškania zo sumy 3.165,70 eur od 23.1.2008 v sadzbe 6 % ročne, platnej k prvému dňu omeškania,
ktorým bol deň nasledujúci po jeho zosplatnení, až do jej zaplatenia, a v rovnakej sadzbe tiež zo sumy
dlžného úroku z úveru a priznaných poplatkov, spolu vo výške 894, 67 eur (886,64 + 8,03), v súlade s
návrhom od 23.1.2008, do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 86%,
pri úspechu odporcu v rozsahu 14%, priznal súd náhradu trov konania vo výške 72% zo zaplateného
súdneho poplatku 315,87 eur (9.516,-Sk), čo je 227,43 eur, ako aj z trov právneho zastúpenia. Právny
zástupca si uplatnil náhradu za štyri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia - 4.2.2008,
2. písomné podanie protistrane - pokus o zmier - 5.2.2008, 3. návrh na vydanie platobného rozkazu
27.3.2008 a 4. účasť na pojednávaní dňa 20.5.2011). Vzhľadom na to, že právny zástupca doručenie
alebo doručovanie písomnej predžalobnej výzvy na plnenie z 5.2.2008 (posledný pokus o zmier), teda
faktický výkon tohto úkonu súdu nepreukázal, nebola mu za takýto úkon náhrada priznaná. Vychádzajú
z ust. § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. by v prípade 100 % - ného
úspechu navrhovateľa v konaní vzniklo jeho právnemu zástupcovi právo na odmenu za 3 úkony právnej
služby spolu vo výške 675,13 eur (180,93 eur x 3 + 6,31 x 2 + 7,21 + DPH). Úspechu v rozsahu 72%
teda zodpovedá suma 486,10 eur. Celkovo je teda odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhrade
trov konania sumu 713,53 eur.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, do zamietajúcej časti návrhu. Na výzvu
odvolacieho súdu odvolanie doplnil podaním z 2.10.2012. Poukázal na to, že do 31.12.2007 sa
ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách podľa §§ 52 až 54 OZ nevzťahovalo na zmluvu o úvere
upravenej v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
o úvere s odporcom bola uzavretá dňa 23.8.2005, pričom odporca sa dostal do omeškania s plnením
peňažného záväzku dňa 24.2.2006. Podľa novelizovaného ustanovenia § 52 OZ a nasl. sa neposudzujú



nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a ani platnosť úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§879jOZ). Zmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. ObZ je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, a účastníci sa od
neho nemôžu odchýliť (§ 263ods. 1 ObZ). Ak je účastníkom zmluvy spotrebiteľ, je potrebná aplikácia
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je zákonom lex specialis. Každá
úverová zmluva uzavretá so spotrebiteľom musí obsahovať náležitosti v súlade s týmto zákonom. Výška
úrokov z takejto zmluvy sa však riadi § 369 ods. 1 ObZ, a nie nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Aj podľa
prechodného ustanovenia § 768f ObZ ustanovenia účinné od 15.1.2009 sa nevzťahujú na omeškanie,
ktoré vzniklo pred 15.1.2009. V predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá výška úrokov z omeškania
na 15 % ročne. Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 9Co 81/2010 zo
dňa 10.2.2011. Požadovaný 15 %-tný úrok z omeškania je preto dôvodný v celom rozsahu. Navrhovateľ
súhlasí s napadnutým rozsudkom v časti priznanej istiny vo výške 3 165,70 Eur, priznaných úrokov
z úveru vo výške 886,64 Eur, priznaného debetného zostatku na bežnom účte vo výške 69,59 Eur a
poplatkov v čiastke 8,03 Eur. Nesúhlasí však s rozhodnutím vo výške priznaných úrokov z omeškania.
Žiada, aby bol odporca zaviazaný uhradiť istinu 5 209,29 Eur spolu s 15 %-tným úrokom z istiny 3 165.70
Eur a z istiny 894,67 Eur od 23.1.2008 až do zaplatenia.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie podľa § 214 ods.
1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Po nariadení pojednávania odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý neprevzal
predvolanie na adrese, ktorú uviedol na doručovanie listinných zásielok. Zástupca navrhovateľa zotrval
na podanom odvolaní v celom rozsahu.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 5 265,71 Eur s príslušenstvom, z ktorej mu
súd priznal istinu 4 535,35 Eur s príslušenstvom. V podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal priznania
istiny 5 209,29 Eur s príslušenstvom. Rozdiel v uplatnenej istine návrhom na začatie konania a v
podanom odvolaní spočíva v tom, že navrhovateľ súhlasil s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej mu priznal
nižšiu sumu poplatkov na bežnom účte ( z uplatnenej sumy 64,46 Eur priznal len 8,03 Eur). Odvolanie
tak smerovalo len do časti rozsudku, v ktorej mu súd nepriznal uplatnený 15 %-tný úrok z omeškania.
Úrok bol sčasti vyčíslený z istiny 3 165,70 Eur od 24.9.2005 do 22.1.2008 na sumu 1 079,32 Eur, z
ktorej súd priznal len čiastku 405,39 Eur. Rozdiel tak činí sumu 673,94 Eur. Navrhovateľ ďalej žiadal z
tejto istiny zaplatiť 15 %-tný úrok od 23.1.2008, a rovnaký úrok od 23.1.2008 aj zo sumy dlžného úroku
z úveru a priznaných poplatkov vo výške 894,67 Eur ( 886,64 + 8,03 Eur).

Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd pri posudzovaní dôvodnosti výšky uplatneného
úroku z omeškania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Je správna odvolacia námietka
navrhovateľa, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ sa až do novely
Občianskeho zákonníka, účinnej od 1.1.2008, nevzťahovali na zmluvy, ktoré boli ako absolútne
záväzkové vzťahy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Podľa prechodného ustanovenia § 879j OZ
sa vznik právnych vzťahov ako aj nároky z nich vniknuté pred 1.1.2008 posudzujú podľa doterajších
predpisov. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách do 31.12.2007 boli aplikovateľné len na odplatné
zmluvy upravené Občianskym zákonníkom. Predmetom sporu sú nároky zo zmluvy uzavretej podľa
Obchodného zákonníka, pričom výška úroku z omeškania je upravená v ustanovení § 369, ktoré
umožňuje stranám dohodnúť si výšku úroku. Výška je limitovaná len tým, že nesmie byť v rozpore
s obchodnými zvyklosťami. V rozhodnom období, ak by sa výška úroku z omeškania odvíjala od
úrokov podľa sadzby Národnej banky Slovenska, bol by úrok z omeškania vo výške 13 %. Ak si
strany dohodli úrok z omeškania vo výške 15 %, nemožno konštatovať, že takýto úrok je v rozpore s
obchodnými zvyklosťami. Ako lex specialis sa vzťahoval na tento druh zmlúv aj zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý však neupravoval výšku úroku z omeškania, ale len niektoré náležitosti
zmlúv o úvere. Na úrok z omeškania sa tak vzťahovala výlučne právna úprava Obchodného zákonníka.



Vzhľadom na to odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. v napadnutých
častiach a priznal navrhovateľovi 15 %-tný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Navrhovateľ tak je úspešný v prvostupňovom aj odvolacom konaní v celom rozsahu. Odvolací súd preto
zmenil výrok okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi podľa § 142
ods.1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania za súdny poplatok v čiastke 315,87 Eur a za 3 úkony
právneho zastúpenia v čiastke 675,13 Eur tak, ako boli vyčíslené v napadnutom rozsudku. Spolu mu
priznal náhradu v sume 991,- Eur.

Za odvolacie konanie navrhovateľovi priznal náhradu za uhradený súdny poplatok 19,50 Eur a za
poskytnutú právnu pomoc. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony

(podanie odvolania, účasť na odročenom pojednávaní dňa 28.8.2012 a účasť na pojednávaní 2.10.2012)
z tarifného základu 673,94 Eur, ktorý bol predmetom odvolacieho konania, v hodnote odmeny za jeden
úkon podľa § 10 ods. 1 zák. č. 655/2004 Z.z. vo výške 51,45 Eur, pričom za odročené pojednávanie
bola priznaná odmena vo výške 1, t.j. 12,86 Eur. Ďalej súd priznal k úkonom právnej služby paušálnu
náhradu 1 krát 7,41 Eur a 2 krát 7,63 Eur; a 20%-tnú DPH. Spolu v čiastke 185,62 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 40C/104/2010

    zmenené