Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/541/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508208738 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508208738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : Kláštorná s.r.o., so sídlom Kláštor pod Znievom, Staničná ul. č. 499, zastúpenej Mgr. Marekom Sakálom, advokátom, Bratislava, Tobrucká ul. č. 7, proti odporkyni : SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Panónska cesta č. 9, zastúpenej JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Bratislava, Liptovská ul. č. 2/A, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie peňažného zadosťučinenia, na odvolanie navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/14/2008-375 zo dňa 27. septembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť do 8 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku uverejniť na svoje náklady a na rovnakom mieste a rovnakou veľkosťou písma, aké boli použité v článku s titulkom „Nezodpovedný ?“ a s nadtitulom „U. v reklame odporúča minerálku nevhodnú pre srdciarov“ uverejnený dňa 14. 9. 2006 v denníku „Plus jeden deň“ ospravedlnenie tohto znenia: „SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. vydavateľ denníka Plus jeden deň sa ospravedlňuje spoločnosti Kláštorná, s.r.o. za uverejnenie článku s titulkom „Nezodpovedný ?“ s nadtitulom „U. v reklame odporúča minerálku nevhodnú pre srdciarov“ uverejneného dňa 14. 9. 2006 na druhej strane denníka Plus jeden deň a zároveň za uverejnenie avíza na tento článok uvedenom na prvej strane denníka Plus jeden deň z tohto istého dňa v znení „Nezodpovedný U.: Propaguje minerálku nebezpečnú pre srdciarov !“. Uverejnené tvrdenia týkajúce sa minerálnej vody sú nepravdivé a nemali sme k nim relevantné dôkazy. Spoločnosti Kláštorná s.r.o. sa ospravedlňujeme za poškodenie jej dobrej povesti. Zároveň rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke peňažné zadosťučinenie vo výške 16.600 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol, teda zamietol návrh navrhovateľky v časti požadovaného peňažného zadosťučinenia vo výške 647.278,38 eur. Ďalej súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania k rukám advokáta Mgr. Mareka Sakála sumu 20.844,74 eur a štátu na účet Okresného súdu Bratislava V náhradu trov konania v sume 854,96 eur. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, že odporkyňa je vydavateľom denníka Plus jeden deň, v ktorého čísle z 14. 9. 2006 bol uverejnený článok s názvom „Nezodpovedný ?“ a s nadtitulom „U. v reklame odporúča minerálku nevhodnú pre srdciarov“ s avízom na tento článok uvedenom na prvej strane tohto čísla denníka v znení „Nezodpovedný U.: Propaguje minerálku nebezpečnú pre srdciarov !“ (ďalej len článok). Vydanie článku bolo reklamované v televíziách Markíza a JOJ, dňa 13. 9. 2006 odvysielaním upútavky naň. Článok uvádza, že minerálku, ktorú tak vehementne vychvaľoval v reklame kardiochirurg N. U., by ľudia chorí na srdce, nemali piť. Jej obsah sodíka by ich totiž časom mohol priviesť priamo pod jeho chirurgický nôž . Táto informácia je adresovaná ľuďom, ktorí majú problémy s vysokým krvným tlakom. Dôvodom je vysvetlenie Z.. G. Š., že zvýšený krvný tlak je pre srdciarov nebezpečný, môže spôsobiť infarkt a preto lekári príjem sodíka, ktorý krvný tlak zvyšuje, ľuďom kardiakom zakazujú. Táto minerálka obsahuje v každom litri 70 mg sodíka, pričom na trhu sú pre srdciarov aj menej škodlivé. Tie obsahujú sodík neraz iba okolo dvoch či troch miligramov. Ďalej zistil, že v rozhodnom období zverejnenia článku vysielala televízia Markíza reklamný spot s vystúpením kardiológa profesora Z.. N. U., v ktorom tento prednáša: „Pohyb a správny pitný režim sú pre naše zdravie nevyhnutné. Je preto dôležité zvoliť si nápoj, ktorý je osviežujúci a zároveň pozitívne vplýva na naše zdravie. Pre mňa je takýmto nápojom minerálna voda Kláštorná, ktorú roky pravidelne pijem a odporúčam ju každému, kto si chce udržať pevné zdravie a dobrú kondíciu. Kláštorná „Pijem ju na zdravie.“ Týmto záverom odporkyňa otvára text sporného článku. Uvádza v ňom aj reakciu profesora Z.. N. U., prečo na túto reklamu pristúpil. Ako šéflekár v Slovane (športový klub) si dal urobiť rozbor minerálok a táto vyšla ako najlepšia. Z posudku Ústavu preventívnej a klinickej medicíny pri Slovenskej zdravotníckej univerzite vypracovaného M.. Z.. P. E. dňa 12. 4. 2006, ktorý vychádzal z protokolov o skúškach vody, bolo súdom prvého stupňa zistené, že množstvo sodíka 61,5 mg/l ju zaraďuje medzi minerálne vody s jeho nižším obsahom, čo je výhodné z hľadiska osôb s kardiovaskulárnymi chorobami, najmä vysokým krvným tlakom. Obsahom horčíka plní ochrannú úlohu u srdcovocievnych ochorení. Obchodná spoločnosť INGEO- ENVILAB, s.r.o. vypracovala dňa 31. 3. 2006 analýzu prírodného zdroja minerálnej vody Kláštorná, analyzovala ju z jej spotrebného balenia a obsah sodíka určila hodnotou 61,5 mg na 1 liter. Nasledujúca analýza bola vykonaná k 25. 9. 2006 a obsah sodíka bol určený hodnotou 62,5 mg na 1 liter. Podľa predlohy k tlači etikety v roku 2005 obsah sodíka v minerálnej vode Kláštorná bol 64,5 mg/l. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že tvrdenia uvedené v avíze na prvej strane denníka Plus jeden deň zo dňa 14. 9. 2006 - „Nezodpovedný U.: Propaguje minerálku nebezpečnú pre srdciarov !“ a v tomto čísle “ Nezodpovedný ? U. v reklame odporúča minerálku nevhodnú pre srdciarov“ nie sú pravdivé. Odporkyňa kategorickým tvrdením - nebezpečná pre srdciarov, keď slovo nebezpečný významovo znamená - evokuje hroziace zlo, ohrozenie a nevhodná pre srdciarov, keď slovo nevhodná znamená - evokuje nesprávnosť, neprípustnosť priamo zasiahla do dobrej povesti navrhovateľky a vyvolala stav znižujúci jej hodnotu v značnej miere, keďže k zásahu došlo tlačou, celoštátne distribuovaným časopisom vychádzajúcim vo vysokom náklade, ktorý má veľkú čítanosť. Išlo teda o verejný spôsob zásahu, kde sa predpokladá široký neurčitý okruh pôsobenia. K vyvineniu smerujúce tvrdenie odporkyne, že minerálnu vodu v článku a v avíze naň na prednej strane nepomenovala s poukazom na preukázaný skutkový stav podľa názoru súdu prvého stupňa právne, neobstojí. Časová súvislosť vysielania masovej reklamy propagujúcej minerálnu vodu Kláštorná prostredníctvom profesora Z.. N. U. v televízii Markíza (z prehľadu jej odvysielania je zrejmé, že začala 23. 6. 2006 a pokračovala pravidelne až do 29. 10. 2006) s uverejnením článku 14. 9. 2006, ako reakcie práve na túto reklamu vo vzťahu k osobe profesora Z.. N. U., jednoznačne minerálnu vodu Kláštorná identifikuje. Súd prvého stupňa mal za to, že pravidelná vysielanosť reklamného spotu odporkyne v televízii Markíza musela vyvolať stav všeobecne známej skutočnosti, že profesor Z.. N. U. propaguje práve minerálnu vodu Kláštorná. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že odporkyňa tvrdenie o nebezpečnosti a nevhodnosti minerálnej vody navrhovateľky pre srdciarov postavila na hodnotiacom úsudku jedného lekára Z.. G. Š., pričom správu na takéto kategorické tvrdenie, pri označení za nebezpečná, použila aj výkričník, korešponduje podľa názoru súdu prvého stupňa povinnosť hlbšej analýzy, podloženia predmetného tvrdenia, minimálne posudkom orgánu štátnej správy vo veciach kontroly potravín. Odporkyňa nedala priestor ani na vyjadrenie sa navrhovateľke, nemala k dispozícii okrem vyjadrenia Z.. G. Š. žiaden iný doklad. Informácia o obsahu sodíka uvedená v článku je podľa súdu prvého stupňa zavádzajúca, odporkyňa operovala hodnotou 70 mg/l, ktorú vyvrátila navrhovateľka odbornou analýzou minerálnej vody z 20.3.2006 vypracovanou skúšobným akreditovaným laboratóriom s uvedením obsahu 61,5 mg/l a aj obsahom etikiet s dátum vyhotovenia od 9. 5.2005 do 1.2.2008, kde sa uvádza hodnota sodíka najviac 64,5 mg/l. Dôkaz opaku (teda 70 mg/l) odporkyňa nepredložila. Keďže odporkyňa v konaní operovala odborným posúdením Z.. G. Š. a navrhovateľka odborným nutričným skríningom minerálnej vody Kláštorná, súd prvého stupňa vhodnosť konzumácie minerálnej vody Kláštorná s ohľadom na množstvo sodíka v nej, osobami s ochorením srdca, ako aj osobami trpiacimi vysokým krvným tlakom verifikoval znaleckým posudkom, pričom nebezpečnosť a nevhodnosť minerálnej vody Kláštorná u označených osôb súdnym T. Z.. G. Č. potvrdená nebola. Uviedol, že jej konzumácia nepredstavuje pre túto skupinu osôb riziko z hľadiska ich zhoršenia zdravotného stavu. To isté skonštatoval v odbornom vyjadrení aj lekár profesor Z.. Z. S.. Skutočnosť, že konzumácia minerálnej vody dosycovanej s CO2 a to akejkoľvek vody, nie len minerálky Kláštorná, nie je vhodná pre osoby so srdcovocievnymi chorobami, v konaní pred súdom prvého stupňa nebola sporná. Samotný článok žalovanej nerozlišuje dosycovanú a nedosycovanú verziu minerálnej vody a pokiaľ v dokazovaní chcela odporkyňa preukazovať rozdielne účinky týchto dvoch verzií na srdcovými chorobami trpiacich ľudí, alebo ľudí trpiacich vysokým krvným tlakom, tak rozsah takéhoto dokazovania považoval súd prvého stupňa za nadbytočný, pretože odporkyňa škodlivosť minerálnej vody, ktorú v texte prezentuje, odvíja výlučne od obsahu sodíka v jej zložení a nie od dosycovania s CO2. Pokiaľ odporkyňa namietala, že zo znaleckého posudku nie je zrejmé, čo je obsahom dietetických odporúčaní pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, konkrétne u pacientov s arteriálnou hypertenziou, diabetem a hypercholesterolémiou alebo ostatnými dyslipedémiami a žiadala v tejto súvislosti o doplnenie dokazovania o posudky dvoch odborníkov, autorít z oblasti kardiológie, tak podľa názoru súdu prvého stupňa navrhnutá časť dokazovania presahuje už v kontexte celého záveru znaleckého posudku, rozsah dokazovania tohto sporu. Znalec jednoznačne skonštatoval, že konzumácia minerálnej vody Kláštorná pri úhrade vodných strát nepredstavuje u osôb trpiacich chorobami srdca, či hypertenziou riziko z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu a preto tento dôkaz súd prvého stupňa už nevykonal. V bode 2 záveru doplnenia znaleckého posudku z 27. 2. 2011 znalec konštatuje, že pacienti s arteriálnou hypertenziou, diabetem a hypercholesterolémiou alebo ostatnými dyslipedémiami majú dostať špeciálne diétne doporučenia. Ide tu už o kategorizáciu srdcových ochorení, pričom článok žalovanej vyhodnocuje minerálnu vodu ako nebezpečnú, ako nevhodnú, paušálne pre osoby choré na srdce a paušálne pre osoby, ktoré majú problémy s vysokým krvným tlakom bez rozdielov. Dôkaz analýzou dietetických odporúčaní u špeciálne konkretizovaných ochorení presahuje rámec dokazovania o škodlivosti minerálnej vody navrhovateľky, keď hranicu škodlivosti nastavila samotná odporkyňa paušálnym určením okruhu osôb, pre ktoré je nevhodná a nebezpečná - osoby choré na srdce a tie ktoré majú problémy s vysokým krvným tlakom. Podľa názoru súdu prvého stupňa dôkazy vykonané v konaní a to znalecký posudok, odborný posudok profesora Z.. Z. S. spolu s listinným dôkazom - nutričným skríningom jednoznačne vyvracajú tvrdenie odporkyne o nebezpečnosti a o nevhodnosti minerálnej vody Kláštorná pre srdciarov. Týmto tvrdením odporkyňa zasiahla do dobrej povesti navrhovateľky, a preto jej súd prvého stupňa uložil povinnosť vykonania morálneho zadosťučinenia uverejnením ospravedlnenia. Do znenia ospravedlnenia súd prvého stupňa čiastočne zasiahol a nevyhovel mu v plnom navrhnutom znení. Odporkyňa v nadpise článku a ani v avíze naň minerálku nepomenovala, jej názov bol odvoditeľný v tom čase zo všeobecne známej informácie sprostredkovanej verejnosti reklamou kampaňou navrhovateľky. Zohľadniac túto nepriamu formu zásahu do dobrej povesti navrhovateľky, vyňal súd prvého stupňa s ňou formulovaného a navrhnutého ospravedlnenia pomenovanie minerálnej vody, keď zmysel ospravedlnenia je zachovaný, pretože pomenovanie minerálnej vody je odvoditeľné od jeho adresáta - navrhovateľky. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec podľa ustanovenia § 19b ods 1. Obč. zák. a dospel k záveru, že tvrdenie o nebezpečnosti minerálky Kláštorná pre srdciarov ako aj tvrdenie o jej nevhodnosti pre srdciarov, sú jednoznačne u spotrebiteľa, ktorým nie sú len osoby s ochorením srdca spôsobilé vyvolať obavu a strach z konzumácie takejto minerálky a tým postaviť do negatívneho svetla aj jej výrobcu, znevážiť jeho obchodný a spoločenský rešpekt. Zásah do dobrej povesti navrhovateľky bol vykonaný tlačou, novinami - denníkom s vysokou čítanosťou. Išlo teda o verejný spôsob zásahu, kde sa predpokladá široký neurčitý okruh pôsobenia. Súd prvého stupňa preto nepovažoval za postačujúce zadosťučinenie len vo forme ospravedlnenia, ale podľa § 19b ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľke aj peňažné zadosťučinenia. Pri určovaní výšky zadosťučinenia v peniazoch súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je podnikateľským subjektom v konkurenčnom prostredí viacerých výrobcov minerálnych vôd. Základné imanie tejto spoločnosti je podľa výpisu z obchodného registra 6.638.785 eur. V čase uverejnenia článku viedla rozsiahlu finančne náročnú reklamnú kampaň na propagáciu jej obchodného mena a jej minerálnej vody. Realizovala ju zmluvne prostredníctvom spoločnosti Effectivity, s.r.o. a H.O.M.E production, s.r.o. Podľa faktúr vystavených týmito spoločnosťami ich odmena presahovala 2.000.000,- Sk. Nie je v nej zahrnutá cena odvysielanej reklamy v televízii Markíza. Dňa 1. 6. 2006 v súvislosti s reklamnou kampaňou uzavrela mandátnu zmluvu s P.. A. N., ktorý jej za osobitnú odmenu mal kompletne riadiť spoločnosť. Navrhovateľka tvrdila, že článok mal nepriaznivý vplyv v jej obchodnopartnerskom prostredí. Z listín adresovaných jej obchodnou spoločnosťou KOMPOS Prešov, s.r.o. z 19. 9. 2006 a obchodnou spoločnosťou KARMEN veľkoobchod potravín, s.r.o. bolo súdom prvého stupňa zistené, že ju dôrazne dopytovali o vysvetlenie k informáciám prezentovaným sporným článkom a pre prípad nezdokladovania zdravotnej nezávadnosti minerálky žiadali ukončenie zmluvného vzťahu o jej distribúcii. Ako priamy dopad uverejneného článku na výrobný, obchodný chod spoločnosti navrhovateľka uviedla pokles výroby a predaja, čo dokumentovala grafickým tabuľkovým vyjadrením s porovnávaním ich vývoja pri predaji po mesiacoch v rokoch 2006, 2007, 2008 a pri výrobe za obdobie od júna do októbra 2006. Tvrdila, že od augusta roka 2006 zamestnala 39 zamestnancov v pracovnej pozícii obchod a marketing s cieľom posilnenia predaja, pričom k júlu 2006 ich na tomto pracovnom zaradení zamestnávala 24. Po publikovaní článku odporkyňou a spochybnení serióznosti navrhovateľky sa ich primárnou úlohou stala vysvetľovacia kampaň k vyvracaniu v článku publikovaných informácii. Tieto tvrdenia však jednoznačne nepreukázala. Navrhovateľka predložila doklady, ktorých vierohodnosť súd prvého stupňa nespochybnil, ale podľa názoru prvostupňového súdu nepreukazujú priamu súvislosť poklesu obchodnej, výrobnej bilancie s uverejnením článku, respektíve jeho určujúci podiel na tomto poklese. Z grafického znázornenia predaja minerálky za rok 2006 je zrejmý jeho prepad pri porovnaní mesiacov august, september a október, pri kulminácii v mesiaci august nad 1 000 000 ks predaných produktov, následný pokles pod 600 000 ks produktov v septembri a pod 400 000 ks v októbri. Je to vážny argument, podporený ešte aj skutočnosťou, zistenia porovnateľných priemerných mesačných teplôt vzduchu na Slovensku v auguste 15,8°C a v septembri 14,7°C, v októbri 9,7°C oznámených súdu 3. 1. 2011 Slovenským hydrometeorologickým ústavom SAV, vychádzajúc zo známej skutočnosti, že obdobie letných mesiacov, letné teploty podporujú predaj minerálnych vôd, respektíve ich konzumáciu. Silu uvedeného argumentu o poklese predaja však zoslabuje z toho istého grafického vyjadrenia zistiteľná skutočnosť zjavného poklesu predaja produktov navrhovateľky z mesiaca august, kde predaj kulminuje, v mesiacoch september a október aj v nasledujúcich rokov 2007 a 2008, teda v čase už etablovania minerálky navrhovateľky na obchodnom trhu. Práve táto okolnosť spochybňuje navrhovateľkou tvrdenú jednoznačnosť priameho súvisu publikovania článku v septembri 2006 a poklesu obchodnej, výrobnej bilancie. V kontexte vyhodnotenia tohto dôkazu pri zohľadnení právneho stavu veci, že nárok na primerané peňažné zadosťučinenie nie je nárokom na náhradu škody, ktorá je samostatne popri nárokoch podľa § 19b ods. 2, 3 OZ uplatniteľná, nevykonal súd prvého stupňa ani navrhovateľkou navrhnutý dôkaz vyčíslenia výnosov navrhovateľky za predaj minerálnej vody Kláštorná v roku 2006 podľa jednotlivých kalendárnych mesiacov. Navrhovateľka predáva jej produkty, hlavne minerálnu vodu Kláštorná (vyrába aj energetický nápoj) prostredníctvom sprostredkovateľov. Toto tvrdenie doložila zmluvou o sprostredkovaní služieb a sprostredkovaní obchodu uzavretú so spoločnosťou Západoslovenské žriedla, a.s. z 1. 8. 2006. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že sprostredkovateľ je odmeňovaný percentuálnym podielom z fakturovaného obratu predaného tovaru navrhovateľky za každý jednotlivý mesiac. Za mesiac august 2006 si vyčíslila spoločnosť Západoslovenské žriedla. a.s. odmenu 6.369,- Sk + DPH, za mesiac september 2006 bola odmena 11.761,- Sk + DPH a v mesiaci október 2006 bola odmena 26.2781,- Sk + DPH, teda postupne narastala. Aj táto skutočnosť - nárast odmeny z predaja minerálky u sprostredkovateľa, podporuje záver, že rozsah podielu neoprávneného zásahu odporkyne do osobnostných práv navrhovateľky publikovaním sporného článku vo vzťahu k poklesu jej podnikateľskej výroby a predaja ako možného následku je nezmerateľný. Zo strany odporkyne publikovanie nepravdivých informácii o minerálke navrhovateľky, o jej nebezpečnosti a nevhodnosti pre srdciarov, aj keď ju to nevyviňuje, bolo jednorazové a necielené voči jej osobe. Zohľadniac všetky vyššie uvedené okolnosti považoval súd za primeranú peňažnú satisfakciu 16.600 eur a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť ju navrhovateľke v tejto výške, vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľke vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku 503.000,- Sk, čo je 16.696,54 eur a právnym zastúpením 4.148,20 eur. Advokátovi navrhovateľky bola z uplatnených úkonov priznaná náhrada za tie úkony právnej služby, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelné uplatňovanie a bránenie práva žalobkyne proti žalovanej vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za úkon prevzatie a príprava zastúpenia z 28. 9. 2006, písomné podanie na súd - žaloba z 27. 9. 2007, za účasť na pojednávaniach v dňoch 25. 8. 2008 - nemeritórne, 27. 10. 2008, 19. 1. 2009, 11. 10. 2010, 24. 1. 2011, 27. 9. 2011, za písomné podanie vo veci samej z 30. 1. 2009, z 30. 6. 2010 a z 18. 5. 2011. Ďalej rozhodol, že za úkon právnej služby v roku 2006 patrí advokátovi odmena 363,29 Eur (336,94 Eur + 20,91 Eur + 5,44 Eur), za úkon v roku 2007 patrí advokátovi odmena po 365,59 Eur (336,94 Eur + 22,75 Eur + 5,90 Eur), za 2 úkony v roku 2008 patrí odmena po 459,43 Eur (336,94 Eur + 24,31 Eur + 6,30 Eur = 367,55 Eur = 1 úkon, za nemeritórne pojednávanie patrí len štvrtina odmeny § 14 ods. 5 cit. vyhl. = 91,88 Eur), za dva úkony v roku 2009 patrí odmena po 741,26 Eur (336,94 Eur + 26,74 Eur + 6,95 Eur/x 2), za dva úkony v roku 2010 patrí odmena po 882,71 Eur (336,94 Eur + 26,74 Eur + 7,21 Eur + 19 % DPH/x 2) a za tri úkony v roku 2011 patrí odmena po 1 335,92 Eur (336,94 Eur + 26,74 Eur + 7,41 Eur + 20 % DPH/x 3). Trovy právneho zastúpenia sú spolu 4.148,20 Eur. Štát z rozpočtových prostriedkov zaplatil trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli pokryté preddavkom spolu v sume 854,96 eur a na ich náhradu súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporkyňu, ako neúspešnú účastníčku konania. Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote vo vyhovujúcich častiach a v časti náhrady trov konania odvolaním odporkyňa, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nezistil riadne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje odvolanie odôvodnila ďalej tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež má inú vadu - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odporkyňa sa domnievala, že zverejnený článok a výrok obsiahnutý v odkaze na článok na titulnej strane denníka sú oprávnenou kritikou nevhodnej reklamy. Nevhodnosť reklamy nachádzala odporkyňa v tom, že osoby trpiace kardiovaskulárnymi ochoreniami, na základe tejto reklamy môžu nadobudnúť dojem, že konzumácia minerálnej vody Kláštorná je pre ne zdravá, tak ako sa o nej zmieňuje v reklame známy odborník, kardiológ. Poukázala na skutočnosť, že minerálna voda Kláštorná je s ohľadom na obsah sodíka nevhodná a nebezpečná pre osoby s kardiovaskulárnymi ochoreniami. V odvolaní následne uviedla, že žiadala prvostupňový súd, aby uložil súdnemu znalcovi zodpovedanie otázok smerujúcich k zisteniu čo je obsahom dietetických odporúčaní, avšak súdny znalec Z.. G. Č. ani v doplnku k svojmu znaleckému posudku nezodpovedal na otázku, čo je obsahom diétnych odporúčaní pre osoby s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Odporkyňa žiadala doplnenie dokazovania odborným stanoviskom niektorej z navrhnutých autorít, nakoľko má poznatky o tom, že v rámci dietetických odporúčaní sa týmto osobám prísne zakazuje konzumácia minerálnych vôd s obsahom sodíka. Prvostupňový súd však vykonanie tohto dôkazu odmietol. Dôkaz odborným posudkom na zistenie, čo je obsahom diétnych odporúčaní však v tomto konaní doposiaľ vykonaný nebol, pričom podľa odporkyne práve toto dokazovanie malo byť zamerané na zistenie rozhodných skutočností. Takýto postup súdu považuje odporkyňa za odopretie práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nakoľko súd prvého stupňa nezistil obsah diétnych odporúčaní pre srdciarov vo vzťahu k obsahu sodíka k minerálnej vode Kláštorná, odporkyňa považuje rozsudok za predčasný a vecne nesprávny. Podľa názoru odporkyne, pokiaľ sa znalec v posudku odvoláva na to, že konzumácia danej minerálnej vody nie je pre „srdciarov“ riziková, pretože tieto sa riadia osobitnými diétnymi odporúčaniami, potom je možné sa domnievať, že pokiaľ by sa takýmito odporúčaniami neriadili, konzumácia minerálnej vody Kláštorná by rizikovou bola. Preto je potrebné zistiť, čo je jej obsahom, ako skutočnosť rozhodujúca pre zistenie, či je konzumácia minerálnej vody Kláštorná nevhodná alebo nebezpečná pre srdciarov. Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd nesprávne považuje odchýlku v tvrdení svedkyne, že minerálna voda Kláštorná obsahuje 70 mg sodíka na liter od obsahu 64,5 mg/l uvedeného na etikete za právne významnú. Podľa názoru odporkyne je však právne významná skutočnosť, že navrhovateľka použila na reklamu svojho produktu práve osobu, ktorá je známym odborníkom v oblasti kardiológie, ktorá vzbudzuje zvýšenú mieru dôvery v zdravé účinky propagovanej minerálky aj na osoby s ochoreniami srdca, keďže v znení reklamy nebolo žiadne upozornenie, že minerálka nie je vhodná pre srdciarov. Odporkyňa zastávala názor, že nemožno poskytovať ochranu pôvodcovi klamlivej reklamy a na druhej strane nemožno poprieť právo odporkyne na slobodné vyjadrenie názoru, kritiky, hodnotenia, zakotvené v článku 26 Ústavy SR. Na základe vyššie uvedeného odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a rozhodnutie vo veci, alebo aby žalobu v plnom rozsahu zamietol a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov odporkyne. Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnom stanovenej lehote odvolaním aj navrhovateľka, v časti v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, ktorá sa v plnom rozsahu stotožnila s právnym posúdením konania odporkyne prvostupňovým súdom. Uviedla, že vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že publikované tvrdenia odporkyne sú nepravdivé a predstavujú neoprávnené zásahy do dobrej povesti navrhovateľky v zmysle § 19b Obč. zák, a preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa týkajúceho sa uloženej povinnosti uverejniť ospravedlnenie navrhovateľka súhlasila. Zastávala názor, že jej súd prvého stupňa v nadväznosti na zistené poškodenie dobrého mena taktiež správne priznal nárok na peňažné zadosťučinenie, avšak jeho výška je neprimerane nízka a nezohľadňuje dopad zásahu, rozsah následkov, ktoré v dôsledku protiprávneho konania odporkyne nastali poškodením dobrého mena navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu s výrokom rozhodnutia, ktorým prvostupňový súd návrh navrhovateľky na zaplatenie časti požadovaného peňažného zadosťučinenia vo výške 647.278,38 eur zamietol, navrhovateľka nesúhlasila. Podľa navrhovateľky súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jej argumentáciu týkajúcu sa uplatňovaného nároku na peňažné zadosťučinenie. Zároveň náležite neposúdil mieru závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a dostatočne nezvážil okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Navrhovateľka sa nestotožnila s odôvodnením prvostupňového súdu, že predložené doklady nepreukazujú priamu súvislosť poklesu predaja s uverejnením nepravdivých údajov odporkyňou, keď pokles predaja v septembri 2006 bol spôsobený práve neoprávneným zásahom odporkyne do práv navrhovateľky. Súd prvého stupňa nezohľadnil a neskúmal dôvody nárastu provízie sprostredkovateľa. V náraste provízie bol zohľadnený enormný nárast práce i sprostredkovateľa spôsobený zásahom odporkyne, ako aj snaha o sanáciu stavu i náklady navrhovateľky. Po zásahu odporkyne a z toho vyplývajúcich dôsledkov neboli naplnené predstavy a plány navrhovateľky a pokiaľ ide o nákup vstupov, tieto náklady spôsobili umŕtvenie kapitálu navrhovateľky. Následne argumentovala tým, že reklamná kampaň v roku 2006 bežala od júna, ale v dôsledku publikovania sporného článku odporkyňou, musela byť predčasne v septembri 2006 ukončená, a to z dôvodu záujmu predchádzania škodám a nereálnej návratnosti. Uviedla, že požadovala priznať peňažné zadosťučinenie vo výške 663.878,38 eur, ktoré malo za cieľ kryť značnú nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľka utrpela, pri zohľadnení všetkých aspektov, ktoré prvostupňový súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Priznaná výška peňažného zadosťučinenia vo výške 16.600 eur sa navrhovateľke javí ako symbolická, nezohľadňujúca jej samotnú zákonom danú podstatu ako ani dôkazy predložené v konaní. Uplatnený nárok odôvodňovala tým, že v dôsledku neoprávneného zásahu odporkyne do jej práv došlo k rapídnemu poklesu predaja produktov navrhovateľky. Ďalej tým, že navrhovateľka po neoprávnenom zásahu odporkyne zastavila reklamnú kampaň, ktorá už nemohla priniesť očakávaný efekt, pričom celkové náklady na reklamnú kampaň boli vo výške 80.000 eur. Pokiaľ ide o počet pracovníkov uviedla, že vzhľadom na pozitívny rast predaja v lete 2006, v auguste 2006 tento počet v obchode a marketingu zvýšila takmer na dvojnásobok, čím sa jej zvýšili mzdové náklady. V závere odvolania podotkla, že odporkyňou zverejnené nepravdivé tvrdenia sa dostali do povedomia širokej verejnosti, v dôsledku čoho bol dopad negatívneho pôsobenia nepravdivých tvrdení značný. Odporkyňa svojím neoprávneným zásahom ohrozila spoločenské postavenie navrhovateľky, ktoré sa navonok prejavilo v spochybnení kreditu navrhovateľky a nezávadnosti minerálnej vody Kláštorná a v odklone od produktov navrhovateľky zo strany obchodných partnerov a spotrebiteľov. Navrhovateľke trvalo dlho získať povesť serióznosti späť. Na získanie pôvodného postavenia vynaložila úsilie a náklady na asanáciu spôsobeného stavu, čím značne znížila vlastnou činnosťou škodu spôsobenú odporkyňou, pričom tieto kroky nie je možné finančne vyčísliť. Neoprávnený zásah odporkyne sa teda prejavil jednak v materiálnej sfére, ako aj vo sfére nemateriálnej. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku zmenil tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke peňažné zadosťučinenie vo výške 647.278,38 eur ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu odporkyne sa navrhovateľka nevyjadrila. K odvolaniu navrhovateľky podala písomné vyjadrenie odporkyňa, zastávajúc názor, že poškodenie dobrého mena a dobrej povesti navrhovateľky v konaní preukázané nebolo. Rovnako nebol preukázaný kauzálny nexus medzi žalovaným článkom a znížením predaja. Naopak prvostupňový súd správne poukázal na zistenia o vývoji provízií sprostredkovateľov navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že samotná navrhovateľka v odvolaní uvádza, že kampaň v roku 2006 musela zastaviť. Podľa názoru odporkyne tak vykonala len preto, lebo si uvedomila svoj chybný krok, rozhodnutie, keď si pre reklamnú kampaň zvolila nevhodnú osobu, ako prezentátora produktu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojendávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. Predmetom konania v prejednávanej právnej veci je zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka. Ochrana dobrej povesti sa zaručuje všetkým právnickým osobám bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku alebo ďalšie právne skutočnosti. Dobrá povesť právnickej osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania obchodných záväzkov, pričom v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Súdom prvého stupňa ustálený skutkový stav a z neho plynúci právny záver zhodne vedie odvolací súd k názoru, že tvrdenia uvedené na prvej strane denníka Plus jeden deň zo dňa 14. 9. 2006 - „Nezodpovedný U.: Propaguje minerálku nebezpečnú pre srdciarov !“ a v tomto čísle “ Nezodpovedný ? U. v reklame odporúča minerálku nevhodnú pre srdciarov“ sú nepravdivými tvrdeniami, dotýkajúcimi sa dobrej povesti navrhovateľky v zmysle výkladu vyššie uvedeného, zakladajúcimi neoprávnený zásah do práva na jej ochranu podľa ust. § 19b Občianskeho zákonníka. Bez akýchkoľvek pochybností v dôsledku vykonaného dokazovania (znalecký posudok, odborný posudok profesora Z.. Z. S. spolu s listinným dôkazom - nutričným skríningom) možno prijať záver , že tieto dôkazy vyvracajú tvrdenie odporkyne o nebezpečnosti a o nevhodnosti minerálnej vody Kláštorná pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením a sú vo viditeľnej nerovnováhe s hodnotiacim úsudkom Z.. G. Š., na podklade ktorého od počiatku bola založená obrana odporkyne. Snaha odporkyne zbaviť sa zodpovednosti za neoprávnený zásah podsúvaním obrany, že obsahom inkriminovaných článkov bola kritika nevhodnej reklamy, nemohla byť odvolacím súdom akceptovaná, pretože súdna prax v prípade neoprávnených zásahov do práv tak fyzickej, ako aj právnickej osoby dôsledne rozlišuje medzi skutkovým tvrdením a kritikou, pričom kritikou rozumie určitý súhrn hodnotiacich úsudkov vyjadrujúcich názor toho, kto tieto úsudky prednáša; každá kritika má preto subjektívnu povahu a nie je možné na ňu používať meradlo pravdivosti, či objektívnej správnosti. Prvostupňový súd akcentoval tieto aspekty zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a na tomto základe dospel správne k záveru, že navrhovateľkou označený zásah do dobrej povesti spočíva v skutkovom tvrdení, nepravdivosť ktorého bola v konaní preukázaná, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa, že nedoplnil dokazovanie za účelom zistenia obsahu diétnych odporúčaní pre srdciarov vo vzťahu k obsahu sodíka k minerálnej vode Kláštorná, nakoľko má poznatky o tom, že v rámci dietetických odporúčaní sa osobám trpiacim kardiovaskulárnymi ochoreniami prísne zakazuje konzumácia minerálnych vôd s obsahom sodíka. Súd prvého stupňa na tento argument odporkyne dal odpoveď tým, že správne zachytil, že odporkyňa škodlivosť minerálnej vody, ktorú v texte prezentuje, odvíja výlučne od obsahu sodíka. Informácia o obsahu sodíka s hodnotou 70 mg/l, uvedená v článku je nepravdivá, vyvrátená odbornou analýzou minerálnej vody z 20.3.2006 vypracovanou skúšobným akreditovaným laboratóriom s uvedením obsahu 61,5 mg/l, ako aj obsahom etikiet s dátum vyhotovenia od 9. 5.2005 do 1.2.2008, s uvedenou hodnotou sodíka najviac 64,5 mg/l, hodnota, ktorá je aj pre osoby so srdcovocievnymi chorobami povolená. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickou námietkou odporkyne, keď skutkové a na základe nich prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom ust. § 19b Občianskeho zákonníka. Odporkyňa v odvolaní zastáva názor, že nemožno poskytovať ochranu pôvodcovi klamlivej reklamy a na druhej strane nemožno poprieť právo odporkyne na slobodné vyjadrenie názoru, kritiky, hodnotenia, zakotvené v článku 26 Ústavy SR. Je potrebné si uvedomiť, že v súdenej veci sa navrhovateľka domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, v dôsledku čoho je potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie skutkovej podstaty § 19b Občianskeho zákonníka. Odporkyňa neopoznala správne váhu označovaných práv, pretože v danom prípade ide právo na ochranu osobnosti, vrátane práva na dobrú povesť, v dôsledku čoho tvrdenie odporkyne o klamlivej reklame je nenáležité, na vec sa nevzťahujúce. Keďže v konaní bola preukázaná nepravdivosť skutkového tvrdenia, čím došlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, odporkyňa nerealizovala právo na slobodu prejavu v podobe kritiky, nemohlo dôjsť ku konfliktu práv účastníkov konania. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v prípade daného zásahu nemožno považovať zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia za postačujúce. Okolnosti, za ktorých došlo k zásahu a rozsah ním vyvolanej ujmy opodstatňujú aj podľa odvolacieho súdu záver, že konaním odporkyne bolo zasiahnuté do práva navrhovateľky v značnej miere, v dôsledku čoho pristúpil aj k priznaniu peňažného zadosťučinenia. Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je však dôvod odvolania prezentovaný navrhovateľkou, ktorá považovala výšku peňažného zadosťučinenia za neprimerane nízku, nezohľadňujúcu dopad zásahu, rozsahu následkov, ktoré v dôsledku protiprávneho konania odporkyne nastali poškodením dobrého mena navrhovateľky. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť pomerene časté pochybenia výkladu ust. § 19b Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o sankciách za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je potrebné v každom prípade vedľa morálneho zadosťučinenia poskytovať peňažné zadosťučinenie, mylný výklad ustanovenia ktorý si osvojila aj navrhovateľka . Z ust. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť právnickej osoby, postihnutej neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti, domáhať sa na súde, aby subjekt neoprávneného zásahu sa zdržal takého zásahu, aby odstránil závadný stav a tiež možnosť domáhať sa primeraného zadosťučinenia požadovaného i v peniazoch. Z tohto zákonného znenia nevyplýva povinnosť súdu vždy uložiť všetky zákonom stanovené prostriedky ochrany a sankcii po zásahu, ale dáva iba možnosť ich uloženia, po posúdení zákonných možností. Pre úvahu súdu ukladá Občiansky zákonník v ods. 3 iba hľadisko primeranosti posúdenia neoprávneného zásahu do dobrej povesti, ako pri posúdení neoprávneného použitia názvu právnickej osoby, čo sa rovnako vzťahuje i na použitie prostriedkov ochrany a sankcií. Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré má na zreteli ust. § 19b Občianskeho zákonníka, ako i rozsah ich použitia prináleží súdu, tak ako to cit.ust. uvádza („možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré možno požadovať aj v peniazoch“). Úvaha súdu vychádza z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. Ide o voľné hodnotenie dôkazov nevymedzené hodnotiacimi hľadiskami, ktoré by boli stanovené v hmotnom práve. Má tu teda podstatný význam hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Prvostupňový súd v danom prípade takto pri aplikácii i výklade ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe voľného hodnotenia dôkazov postupoval. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vyšli najavo, ktoré z nich považoval za významné pre posúdenie rozsahu primeraného zadosťučinenia, rovnako ako zdôvodnil výšku priznaného zadosťučinenia, právne závery ktoré sa nepriečia všeobecnými interpretačným pravidlám ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka zdôvodňovala potrebu priznania peňažného zadosťučinenia napr. rapídnym poklesom predaja minerálnej vody Kláštorná, zastavením reklamnej kampani na minerálnu vodu, vzhľadom na pozitívny rast predaja v lete 2006, v auguste 2006 počet zamestnancov v obchode a marketingu zvýšila takmer na dvojnásobok, čím sa jej zvýšili mzdové náklady, spoločenským spochybnením kreditu a nezávadnosti minerálnej vody Kláštorná, v odklone od produktov navrhovateľky zo strany obchodných partnerov a spotrebiteľov, aspekty ktoré z hľadiska priznania peňažného zadosťučinenia sú bezvýznamné, keďže tieto možno považovať za ujmu v materiálnej sfére. Bez opodstatnenia daného povahou preskúmavanej veci sa navrhovateľka zužujúco zamerala len na jediný predmet činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným Kláštorná, ktorým je stáčanie prírodnej minerálnej vody do fliaš, a z neho plynúce väzby, pričom z výpisu obchodného registra vyplýva, že predmet činnosti uvedenej spoločnosti nie je obmedzený iba na túto činnosť, je pomerne rozsiahly, napr. podniká s prenájmom pozemkov, zabezpečuje inžiniersku činnosť, prípravné práce pre stavby, vydavateľskú činnosť, preklady, tlmočenie, poradenskú činnosť, reklamnú činnosť, vedenie účtovníctva, finančný leasing... . Prehliadla, že so zreteľom na zásah do dobrej povesti právnickej osoby, obsahujúcej predovšetkým morálne vlastnosti charakterizujúce spoločnosť zahrňujúce napr. obchodné tajomstvo, serióznosť, dodržiavanie záväzkov, nevynímajúc čestnosť štatutárnych zástupcov, bolo pri riešení otázky výšky peňažného zadosťučinenia treba považovať práve zásah do dobrej povesti právnickej osoby globálne, nie iba z pohľadu činnosti stáčania prírodných vôd a s ňou súvisiacimi záväzkami, či partnermi. Právne závery prezentované v odvolaní nie sú preto v plnom rozsahu podložené správnym výkladom ust. § 19b Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľka zásah posudzuje izolovane, od celkovo získanej dobrej povesti počas svojej existencie. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď účastníci v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho poukazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní (navrhovateľka bola úspešná v časti odvolania podaného odporkyňou, odporkyňa bola úspešná v časti odvolania podaného navrhovateľkou), tak žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.