Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508214926 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508214926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: C. A., J. J. H. L. S. Q., Q., T. H.É. Z., IČO: XXX XXX, zast. advokátom: Mgr. Martin Jánský, Štúrova ul. č. 13, Nitra, proti odporkyni: D. P., F.. XX.XX.XXXX, F. T. R. T., Š. K.. Č.. X, W. Z.: I. F., H. Okresného J.C. T. O., o zaplatenie istiny 16.545,60,- Sk (549,21 eur) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. novembra 2010, č. k. 7C 105/2010-64, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť istinu 549,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % za každý deň omeškania od 14.11.2005 do zaplatenia s tým, že žalovaná istina predstavuje istinu v sume 508,53 eur a zmluvnú pokutu v sume 40,68 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku uplatneného navrhovateľom, nakoľko odporkyňa sa zaviazala zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami v sume 1.915,- Sk od 20.10.2003 t. j. k vyplateniu celého úveru by došlo dňa 20.07.2004 a posledným dňom na uplatnenie nároku navrhovateľa podaním žaloby na súd je 21.07.2007, nakoľko však navrhovateľ podal návrh na súd dňa 01.07.2008, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že sa nestotožnil s názorom navrhovateľa tvrdiaceho, že k premlčaniu ním uplatneného nároku nedošlo z dôvodu, že samotná odporkyňa premlčaciu dobu predĺžila na 10 rokov, nakoľko dospel k záveru, že v danom prípade ide o klasický typ spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého treba posudzovať premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, upravujúceho trojročnú premlčaciu dobu a nepripúšťajúceho žiadne dohody ohľadne predlžovania doby premlčania. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti predĺženia premlčacej doby na 10 rokov neplatná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporkyne v konaní, ktorej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že v prvostupňovom konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol súdu prvého stupňa, že na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúceho právny inštitút premlčania s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorým sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497) s tým, že v tejto časti je okrem iného komplexne upravený právny inštitút premlčania a vyplýva z neho, že akékoľvek práva, respektíve nároky z úverovej zmluvy, a teda aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania poukázal na ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že strana voči, ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu a to aj opakovane; celková premlčacia doba však nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť, pričom toto vyhlásenie môže urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby s tým, že v danej právnej veci je nesporné, že odporkyňa uskutočnila vyhlásenie, ktorým premlčaciu dobu predĺžila na 10 rokov. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že pojem spotrebiteľská zmluva bol do Občianskeho zákonníka zavedený novelou zák. č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy s tým, že táto úprava sa vzťahovala iba na zmluvy uzatvárané podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy a nakoľko charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a ďalších osobitných predpisov, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa na vznesenú námietku premlčania aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a dospieť k záveru, že návrh bol podaný na súd počas plynutia dlžníkom predĺženej premlčacej doby. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa s námietkami navrhovateľa, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, nestotožnil. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 10.09.2003 úverovú zmluvu, číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola kúpa chladničky, výr. číslo R2907BA, značka gorenje, za cenu 19.158,- Sk (635,92 eur), pričom výška úveru poskytnutého odporkyni bola v sume 18.201,- Sk (601,16 eur), ktorý sa zaviazala splácať splátkami v sume 1.915,- Sk mesačne (63,56 eur) od 20.10.2003. Z obsahu danej zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že úver navrhovateľ poskytol odporkyni v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a odporkyňa je fyzickou osobou, ktorej úver nebol poskytnutý na pracovný alebo podnikateľský účel a preto na daný záväzkový vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne posúdil vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľa, a to v zmysle trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a správne posúdil aj začiatok jej plynutia s ohľadom na dátumy splatnosti jednotlivých navrhovateľom uplatnených nárokov a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. K otázke premlčania ďalej odvolací súd dodáva, že zmluvne dohodnuté predĺženie premlčacej doby na 10 rokov nemá ako také právny rámec, keďže takýmto spôsobom možno premlčaciu dobu predĺžiť len podľa ustanovenia § 401 Obchodného zákonníka, no toto ustanovenie nie je možné aplikovať mimo záväzkov spravujúcich sa Obchodným zákonníkom a keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, je táto zmluvná podmienka uvedená v § 4 úverových podmienok spoločnosti U. B. J., I..J.. (právny predchodca navrhovateľa) neprijateľnou zmluvnou podmienkou v intenciách Občianskeho zákonníka a ako taká neaplikovateľná na daný záväzkový vzťah. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúcim návrh navrhovateľa a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.