KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 7. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/198/2012 z 30. 7. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2012, sp. zn. 21CoE/198/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1508217805.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/198/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508217805
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508217805.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajné zboru v Bratislave,
Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX
XX K., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Lutter, so sídlom exekútorského úradu Pribinova 32,
821 09 Bratislava, pod sp. zn. EX 2832/2008, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 33,19 Eur s
príslušenstvom a trovy exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V v Bratislave, č. k. 37Er/5018/2008 - 19 zo dňa 05.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 37Er/5018/2008 - 19
zo dňa 05.03.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. 37Er/5018/2008,
EX 2832/2008 za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi trovy exekúcie vo výške 61,26 Eur.

V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že boli dané dôvody na zastavenie
exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a o trovách
exekúcie súd rozhodol s poukazom na ust. §§ 196, 197 ods. 1, § 200 ods. 1 Ex. por. a s poukazom na
ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., priznal súdnemu exekútorovi náhradu za výkon exekučnej
činnosti vo výške 33,19 Eur a podľa ust. § 22 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov vo výške 17,86 Eur, a taktiež mu priznal aj náhradu DPH vo výške 19%.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd priznal súdnemu exekútorovi výdavky za poštovné a za
telekomunikačné poplatky vo výške 9,96 Eur a náhradu za administratívny materiál vo výške 7,90 Eur.

S poukazom na ust. § 203 ods. 2 Ex. por., súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, keďže
majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov exekúcie sa odvolal v zákonnej lehote oprávnený.
Poukázal na skutočnosť, že súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, okrem
iného aj za administratívny materiál vo výške 7,90 Eur, ktorú sumu v súlade s ust. § 196 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov navýšil o daň z pridanej hodnoty. Mal za to, že náhradu za výdavky
súvisiace s administratívnou činnosťou nemožno podradiť pod náhradu hotových výdavkov podľa ust.
§ 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. Uviedol, že podľa ust. § 25 vyhlášky, je náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Nakoľko
výkon administratívnych prác nie je možný bez použitia administratívneho materiálu v bežnom množstve,



je náhrada hotových výdavkov za administratívny materiál podľa názoru oprávneného zohľadnená v
odmene súdneho exekútora. Preto výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonávaním
administratívnej činnosti vznikli by sa podľa názoru oprávneného nemali začleňovať do hotových
výdavkov. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, aby trovy konania boli priznané súdnemu exekútorovi v súlade s príslušnými
ustanoveniami citovanej vyhlášky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP (Občiansky súdny poriadok) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol a o trovách exekučného konania
rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania.

Súd poukazuje na ust. § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky. Výpočet výdavkov je v § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky iba príkladný, z citovaného
ustanovenia nevyplýva, že by do hotových výdavkov nemohli byť začlenené aj účelne vynaložené
náklady, ktoré vznikli exekútorovi za použitý administratívny materiál.

Odvolací súd je toho názoru, že náklady, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi za použitý administratívny
materiál, nemožno subsumbovať pod ust. § 25 citovanej vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho
exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Príslušné ustanovenia má na mysli administratívne práce akými sú napr. archivovanie exekútorského
spisu a iné, avšak náklady súvisiace s administratívnymi prácami sú nákladmi exekučnej činnosti, ktoré
je potrebné subsumbovať pod ust. § 22 citovanej vyhlášky.

Je zrejmé, že súdny exekútor si neuplatňoval ani mu neboli priznané žiadne úkony v súvislosti s
administratívnymi prácami a boli mu priznané iba nevyhnutné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
exekučnou činnosťou za vynaložený administratívny materiál v súlade s príslušným ustanovením § 22
citovanej vyhlášky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a v napadnutej
časti toto rozhodnutie, s poukazom na ust. § 219 ods. 1 OSP, považuje za vecne správne, a preto ho
potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37Er/5018/2008

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)