KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 9. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/341/2010 z 24. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2012, sp. zn. 8Co/341/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1508225838.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/341/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508225838
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508225838.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: P. A., C. K. X, C.,
zastúpeného JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti odporkyni:
T. M., C. Z.Á. H.. XXXX/X, C., zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX G., (XXX.XXX,- Sk) K. S.., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného K. C. N., T. M. XX.XX.XXXX, Č..E.. XXC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX G. E. Q.
A.. C. Z., advokáta v Bratislave, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni
domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky, poskytnutej odporkyni
dcérou navrhovateľa Z. A. ako veriteľkou na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.03.2008. Rozhodol tak
podľa § 657 Obč.zák., keď vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o pôžičke zo dňa 11.03.2008,
uzavretou medzi Z. A. ako veriteľkou a odporkyňou ako dlžníčkou sa veriteľka zaviazala dňom podpisu
zmluvy požičať odporkyni sumu XXX.XXX,- Sk na dobu 6 mesiacov do 30.09.2008; odporkyňa potvrdila
dňom podpisu zmluvy prevzatie pôžičky a zaviazala sa sumu do 30.09.2008 vrátiť v sprostredkovateľskej
advokátskej kancelárii, pričom zmluva obsahuje osvedčenie o pravosti podpisu odporkyne. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.05.2008 postúpila veriteľka ako postupca pohľadávku voči odporkyni
ako dlžníčke v sume XXX.XXX,-Sk, K. XX.XX.XXXX, na navrhovateľa ako postupníka a dňa 04.11.2008
oznámila veriteľka odporkyni postúpenie pohľadávky. Listom zo dňa 04.11.2008 navrhovateľ vyzval
odporkyňu na zaplatenie pohľadávky spolu s úrokom z omeškania od 01.10.2008 do zaplatenia. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 4 zákona č. 323/1992
Z.z., podľa ktorého notár legalizáciou neosvedčuje pravosť skutočností uvádzaných v listine, nemožno
osvedčovaciu doložku notára považovať za nezvratný dôkaz o tom, že došlo i k odovzdaniu peňazí a vo
výpovediach svedkov A.. L., Z.Q. U. a samotného navrhovateľa zistil vážne rozpory. Mal za preukázané,
že odporkyňa v čase podpisu zmluvy neprevzala peňažné prostriedky a teda prehlásenie odporkyne
o prevzatí pôžičky uvedené v zmluve nie je pravdivé, keď túto skutočnosť potvrdila svedkyňa A.. L..
Poukázal aj na rozpory vo výpovedi navrhovateľa a veriteľky v tom, kto z nich a akým spôsobom odovzdal
peňažnú hotovosť advokátke, keď navrhovateľ tvrdil, že pripravil peniaze a odovzdal advokátke a
veriteľka tvrdila, že podpísala zmluvu o pôžičke v advokátskej kancelárii a do rúk advokátky odovzdala
peňažnú sumu. Pokiaľ ide o predložené dôkazy o tom, že veriteľka disponovala takouto sumou, na ktorú
sa zaviazala, uviedol, že predložené listinné dôkazy sú buď neúplné, alebo v nich absentuje dátum
vyhotovenia. Ďalej uviedol, že na ďalšie záväzky odporkyne s advokátskou kanceláriou, vyplývajúce
zo zmluvy o právnej pomoci a sprostredkovateľskej zmluvy, neprihliadal, keď tieto zmluvy účastníkmi



ani neboli predložené a neboli dané návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere a hodnotil len
záväzkový vzťah z pôžičky, ako samostatný záväzkový vzťah uzavretý medzi veriteľkou a odporkyňou.
Keďže v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny
- zmluvy o pôžičke, stratila napriek osvedčovacej doložke svoju dôkaznú silu a dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že došlo odovzdaním peňazí k vzniku záväzkového
vzťahu zo zmluvy o pôžičke. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne trovy konania v sume X.XXX,XX G..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v sume XXX,XX G.. Namietal, že v časti o náhrade trov konania je rozsudok
súdu prvého stupňa v rozpore s uznesením súdu prvého stupňa, ktorým mu bolo priznané v tomto
konaní oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keďže týmto rozsudkom bol zaviazaný okrem trov
právneho zastúpenia nahradiť odporkyni aj trovy, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume
XXX,- G.. Podľa jeho názoru vo výpovediach svedkov A.. L., Z. U. a v jeho výpovedi neexistujú žiadne
rozpory a nebolo preukázané, že odporkyňa v čase podpisu zmluvy neprevzala peňažné prostriedky
a teda že jej prehlásenie o prevzatí pôžičky uvedené v zmluve nie je pravdivé a konštatovanie súdu,
že túto skutočnosť mala potvrdiť svedkyňa A.. L., nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Poukázal
na to, že svedkyňa A.. L. uviedla, že sumu, ktorá je predmetom pôžičky, osobne odovzdala - vyplatila
odporkyni v deň podpisu zmluvy o pôžičke, ktorú ona vypracovala. Uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa
11.03.2008 potvrdili teda minimálne tri osoby vrátane ďalšej svedkyne N. C.. Tvrdenie odporkyne, že
dlžnú sumu neprevzala, považuje za účelové, pretože odporkyňa sa v konaní pôvodne vyjadrila aj
ohľadne podpísania predmetnej zmluvy o pôžičke tak, že si nie je vedomá toho, že by podpisovala
túto zmluvu a až po predložení zmluvy o pôžičke k nahliadnutiu na pojednávaní uznala pod ťarchou
dôkazu, že podpis na zmluve je jej a dokonca si spomenula aj na okolnosti jej podpisovania. Namietal, že
zmluva o pôžičke zo dňa 11.03.2008 má všetky náležitosti a je platná so všetkými právnymi dôsledkami.
Uviedol, že nesprávne súd prvého stupňa dospel k záveru, že prehlásenie odporkyne o prevzatí pôžičky
uvedené v zmluve, nie je pravdivé a i keď sa v tejto súvislosti zaoberal ustanoveniami notárskeho
poriadku o legalizácii, nevysporiadal sa s tým, prečo si odporkyňa dávala overiť svoj podpis na zmluve
o pôžičke zo dňa 11.03.2008 a z akého dôvodu v ten istý deň išla na notársky úrad a poukázal na
to, že odporkyňa sama potvrdila, že zmluvu o pôžičke podpisovala na notárskom úrade a teda na
tento účel predložila svoj doklad totožnosti. Vyhodnoteniu a podpísaniu zmluvy predchádzala žiadosť
odporkyne o poskytnutie pôžičky, s ktorou sa obrátila na A.. L. a ktorá jej žiadosti vyhovela v tom smere,
že zabezpečila subjekt ochotný jej za zmluvne dohodnutých podmienok pôžičku poskytnúť. Nesúhlasil
ani s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú
vierohodnosť obsahu listiny - zmluvy o pôžičke - a ktorá preto napriek osvedčovacej doložke stratila svoju
dôkaznú silu a namietal, že v tomto smere súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Poukázal
na to, že odporkyňa ani následne nespochybňovala zmluvu o pôžičke, nedomáhala sa zrušenia zmluvy,
ani vyplatenia peňazí a s A.. L. komunikovala ohľadom predaja bytu úplne normálne a udržiavala
s ňou i naďalej bežný spoločenský kontakt a vedomá si svojím záväzkom voči A.. L., vydala dňa
26.09.2008 čestné prehlásenie o tom, že ju vyplatí. Odovzdanie peňazí do rúk odporkyne bolo podľa
jeho názoru jednoznačne preukázané a to samotnou zmluvou o pôžičke a ďalej túto skutočnosť priamo
potvrdila A.. L. a ďalší traja svedkovia, pričom aj on s pôvodnou veriteľkou zhodne vypovedali, že
peniaze boli odovzdané svedkyni A.. L., ktorá túto skutočnosť potvrdila. Namietal, že odporkyňa v konaní
neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenie o tom, že nič neprevzala a neuniesla
dôkazné bremeno o svojom tvrdení.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v písomnom podaní zo dňa 20.04.2012
vyčíslila v sume XXX,XX G.. Poukázala na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.01.2010, na
ktorom uviedol, že finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,- Sk zabezpečil on a aj ich odovzdal A.. L.,
a na výpoveď svedkyne Z. U. na tom istom pojednávaní, na ktorom uviedla, že sumu XXX.XXX,- Sk
doniesla do advokátskej kancelárie a odovzdala A.. L.. Z týchto výpovedí vyplýva zrejmý rozpor, keď
obaja tvrdia, že peniaze odovzdali A.. L. osobne. Poukázala na to, že dôkazné bremeno v civilnom
konaní zaťažuje navrhovateľa a preto mal povinnosť hodnoverne preukázať odovzdanie peňažných
prostriedkov odporkyni. Za dostačujúci dôkaz o odovzdaní peňazí jej, nemôže byť svedecká výpoveď
Z. U., ktorá osobne ani nebola prítomná pri údajnom odovzdávaní peňazí. Ďalej namietala, že A.. L.
B. S. N.Q. C. ako svedok ani nemohli a nemali vypovedať v konaní, pretože by tak bola porušená



povinnosť mlčanlivosti, vyplývajúca pre A.. L. ako advokátku z ust. § 23 ods. 1, 8 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii, keďže ona bola v rozhodnom čase klientkou A.. L. ako advokátky a teda A.. L. nebola
ani oprávnená sprístupniť pani N. C. akékoľvek informácie, týkajúce sa jej ako klientky a jej zmluvných
vzťahov, keďže nebola ňou ako klientkou pozbavená povinnosti mlčanlivosti. Stotožnila sa s názorom
súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ona
skutočne prevzala sumu XXX.XXX,- Sk v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 11.03.2008.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Obč.zák.).

Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, podstatnou náležitosťou ktorého je dohoda o predmete
pôžičky (i peniazoch) a o čase jej vrátenia, ktorý právny úkon na svoju platnosť nevyžaduje písomnú
formu, t.j. stačí aj ústna dohoda. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na to, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, pri ktorom je potrebné okrem uzavretia
zmluvy aj ďalší úkon a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi a teda až odovzdaním predmetu
pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť v dohodnutom čase, to, čo mu bolo požičané.

Účastník občianskeho súdneho konania má povinnosť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. pravdivo a úplne
opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Táto povinnosť tvrdenia vyplýva pre
navrhovateľa aj z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého už v návrhu na začatie konania musí uviesť
opísanie rozhodujúcich skutočností, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva tak, aby bolo zrejmé čoho sa
domáha. Na preukázanie svojich tvrdení sú účastníci povinní podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy.

V zmysle uvedených ustanovení sa sporové súdne konanie spravuje zásadou prejednacou, čo znamená,
že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti
ohľadne vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - zamietnutie návrhu, pre
neunesenie dôkazného bremena.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci, preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie sú významné, či
dôkazy, ktorú nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti.

Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti a to podľa svojej úvahy, každý
jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ proti odporkyni domáha vrátenia peňažnej sumy X.XXX,XX G.
(XXX.XXX,- Sk) poskytnutej jeho dcérou Máriou Jozefkovou ako veriteľkou odporkyni na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 11.03.2008, ktorá svoju pohľadávku postúpila na navrhovateľa Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.05.2008.

Navrhovateľa, ktorý sa domáha zaplatenia žalovanej istiny titulom vrátenia pôžičky, zaťažuje teda v
zmysle vyššie uvedeného, povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky skutočnosti týkajúce sa uzavretia
zmluvy o pôžičke a odovzdania peňazí odporkyni a ďalej ho zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť
preukázať ním tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že on zabezpečil finančné
prostriedky v sume XXX.XXX,- Sk a odovzdal ich A.. L., ktorá pri podpise zmluvy v advokátskej
kancelárii tieto peniaze aj odovzdala odporkyni. Ohľadne týchto tvrdení však navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, pretože bez akejkoľvek pochybnosti nepreukázal, že predmetnú sumu on zabezpečil
a odovzdal A.. L., keď v rozpore s jeho výpoveďou svedkyňa Z. U., Q.. A., uviedla vo svojej výpovedi, že
sumu XXX.XXX,- Sk ona doniesla do advokátskej kancelárie a odovzdala A.. L. a svedkyňa A.. L. uviedla
vo svojej výpovedi, že vyplatila odporkyni sumu XXX.XXX,- Sk, ktorú jej za účelom poskytnutia pôžičky
dala Z. A.. Nebolo teda v konaní vierohodným spôsobom preukázané, kto odovzdal predmetnú sumu A..
L. a taktiež nebolo preukázané odovzdanie tejto sumy A.. L. odporkyni, keď navrhovateľ, ako aj svedkyňa
Z. U. rod. A. uviedli, že neboli prítomní pri podpise zmluvy odporkyňou a pri odovzdávaní peňazí.



Odovzdanie peňažnej sumy odporkyni nemožno považovať za preukázané ani samotnou zmluvou o
pôžičke zo dňa 11.03.2008, podpísanou odporkyňou, v ktorej je uvedené, že dlžník dňom podpísania
tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume XXX.XXX,- Sk, keď svedkyňa A.. L. vypovedala, že
spolu s odporkyňou išli na notársky úrad A.. E. N. B., kde sa overil podpis odporkyne a následne sa vrátili
do advokátskej kancelárie na L. a vyplatila odporkyni sumu XXX.XXX,- Sk. Z výpovede svedkyne A.. L.
vyplýva, peňažnú sumu mala odovzdať odporkyni až po podpísaní zmluvy odporkyňou u notára a teda
nemohla odporkyňa už podpisom tejto zmluvy potvrdiť aj prevzatie peňazí. Súd prvého stupňa správne v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozpory vo výpovediach navrhovateľa a uvedených svedkov, ako aj
na rozpor medzi predloženým listinným dôkazom a svedeckou výpoveďou svedkyne A.. L. a na základe
vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré
ho zaťažovalo o jeho tvrdeniach, keď nepreukázal odovzdanie sumy XXX.XXX,- Sk odporkyni.

Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa
nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa o existencii rozporov vo svedeckých výpovediach a výpovedi
navrhovateľa a týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena odporkyňou, keď dôkazné bremeno
o uzavretí zmluvy a odovzdaní peňazí odporkyni zaťažovalo navrhovateľa a námietky týkajúce sa
samotného podpisovania zmluvy odporkyňou na notárskom úrade posúdil ako právne bezvýznamné,
pretože podpísanie zmluvy o pôžičke odporkyňou bolo preukázané a to aj výpoveďou odporkyne,
avšak sporná zostala skutočnosť, či došlo aj k odovzdaniu a prevzatiu peňazí odporkyňou, ktorá
skutočnosť však vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v konaní
mu bolo súdom prvého stupňa priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a napriek tomu napadnutým
rozsudkom mu bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni aj trovy, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho
poplatku za odpor, odvolací súd dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa
aj na náhradu týchto trov odporkyni, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku, keď oslobodenie
od súdnych poplatkov sa vzťahuje len na poplatkovú povinnosť účastníka voči súdu, nie však na jeho
povinnosť nahradiť trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré inému účastníkovi, ktorý mal plný
úspech v konaní, vznikli ako trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva, za ktoré treba považovať aj
súdne poplatky.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa , ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom
stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni,
ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli
právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v K. XXX,XX G. spolu s
paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX G., t.j. spolu v sume XXX,XX G. v zmysle § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)