Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509010360 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509010360.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci obžalovaného W. W., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 399/2000 Z.z., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 49/2009 z 19. mája 2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. W. nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 49/2009 z 19.5.2011 bol obžalovaný W. W. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 399/2000 Z.z., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že - po predchádzajúcej dohode s S. M. o predaji jej bytu na ulici Z. Č.. XX v Z. za sumu 320.000,-Sk (10.622,-€) a po tom, čo mu S. M.Á. dňa 15.12.2000 udelila písomné splnomocnenie, predmetom ktorého bolo zastupovanie S. M. pri predaji jej bytu Č.. XX v Z. na ulici Z. č. XX na X. poschodí, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX, zapísaného na vtedajšom Okresnom úrade v Bratislave V, odbor katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom s menovanou sa mimo rámca písomného splnomocnenia ústne dohodol, že S. M. z predaja bytu dostane čiastku 320.000,-Sk (10.622,-€), následne toto splnomocnenie prijal a dňa 15.12.2000 tento byt predal za sumu 430.000,-Sk (14.273,-€), pričom jej dohodnutú čiastku nevyplatil, ale tieto peniaze si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej S. M. škodu vo výške 10.622,-€ (320.000,-Sk). Za to mu bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 399/2000 Z.z. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej S. M. nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XX škodu vo výške 10.622 €,- (desaťtisícšesťstodvadsaťdva Eur). Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bola poškodená S. M. nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu v tom čase zvoleného, ktorý v písomných dôvodoch odvolania konštatoval, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa. Jeho klient sa trestného činu sprenevery nedopustil a spáchanie skutku počas celého konania popieral. Dal do pozornosti, že obžalovaný poškodenej S. M. naozaj sprostredkoval predaj jej bytu na Z. U. v Z., pričom kúpnu cenu, ktorú prevzal od kupujúceho, odovzdal osobne poškodenej, pričom asistovali dve osoby a to F. Z. a Q. Z., ale ani jeden z nich túto skutočnosť nepotvrdil, nakoľko sa obaja svedkovia boja mať niečo spoločné s akýmikoľvek trestnými konaniami a tak svoju účasť na obchodnom prípade popierajú. To, že v prípade sa angažoval ešte iný človek potvrdil i svedok L. M., ktorý podľa obhajcu pri návšteve obžalovaného u kolegyne poškodenej S. M. videl i inú osobu ako obžalovaného W. W.. Nik iný zo svedkov sa k celej veci nevyjadril a poškodená S. M. uviedla, že peniaze za byt od obžalovaného W. W. nikdy nedostala. Súd mal za úlohu teda rozhodnúť, ktorému účastníkovi konania uverí, či obžalovanému, alebo poškodenej a priklonil sa na stranu poškodenej. Uznal, že vo výpovedi jeho klienta sú rozpory, čo sa týka osôb prítomných pri odovzdávaní peňazí poškodenej, ale na pojednávaní obžalovaný vysvetlil, že B. Z., ktorého údajne spomínal pri výsluchu v prípravnom konaní, nebol prítomný odovzdávaniu peňazí a nevie, ako sa jeho meno v zápisnici nabralo, zápisnicu nečítal, i keď ju vlastnoručne podpísal. Ostatní dvaja, F. Z. a Q. Z. majú zrejme podľa obhajcu strach, aby sa nedostali aj oni do pozície obžalovaných. S poukazom na osobu poškodenej S. M. vyslovil názor, že jej výpoveď je účelová, jej konanie zištné a preto nemožno jej tvrdenia brať ako pravdivé a preto na základe zásady „in dubio pro reo“ požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a obžalovaného W. W. spod obžaloby oslobodil. Na verejné zasadnutie konané dňa 20.3.2012 sa obžalovaný nedostavil, pričom termín vzal na vedomie dňa 14.2.2012. Obžalovaný dňa 19.3.2012 doručil súdu ospravedlnenie, ku ktorému priložil doklad o práceneschopnosti z 23.5.2011 (!). Odvolací súd šetrením zistil, že vo vyjadrení S. B. Č., ktoré zariadenie doklad o práceneschopnosti obžalovaného vystavilo, dňa 8.2.2012 oznámilo, že obžalovaný sa v ich ambulancii neukázal od 23.6.2011(!). Vzhľadom k tejto skutočnosti krajský súd konštatoval, že ospravedlnenie obžalovaného nie je možné akceptovať, pretože ho nemožno považovať za hodnoverné, nakoľko nie je opreté o aktuálne lekárske potvrdenie a preto postupoval v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. s poukazom na § 293 ods. 8 Tr. por. a preto verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne zdôvodneného odvolania zo 14.6.2011, na podklade ktorého požiadal, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Zástupca krajskej prokuratúry považujúc rozsudok prvostupňového súdu za správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Na základe odvolania podaného obžalovaným, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pri plnení revíznej povinnosti krajský súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne aj vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol napadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Krajský súd konštatuje, že správne okresný súd dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný W. W. spôsobom v ňom popísaným. Obžalovaný W. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, pretože peniaze pani M. vyplatil za prítomnosti F. Z., ale poškodená pýtala peniaze navyše. Zotrval na tvrdení, že jej sumu 320.000,- Sk vyplatil v prítomnosti F. Z. v práci poškodenej a bolo to asi v ten istý deň resp. na druhý deň čo peniaze vyplatila realitná kancelária. Zároveň uviedol, že doklad o odovzdaní peňazí poškodenej nemá, pretože na tom „netrvali“. Jeho obhajobe odvolací súd nemohol uveriť, túto považuje za účelovú predovšetkým vzhľadom k jeho odlišným a rozporuplným výpovediam z prípravného konania (č. 60) kedy uviedol, že peniaze odovzdával poškodenej za prítomnosti Q. Z. a F. Z., pričom pri výsluchu 5.12.2003 uviedol, že pri odovzdávaní peňazí bol Q. Z. a B. Z.. V kontexte s uvedeným nemožno prehliadnuť výpovede poškodenej S. M., ktorá pri všetkých svojich výpovediach, ktorými obžalovaného usvedčuje, vypovedala zhodne a rozhodne poprela, že by od obžalovaného predmetnú sumu prevzala. A tiež nemožno ignorovať výpovede svedkov F. Z. a Q. Z., ktorí po zložení prísahy nepotvrdili obhajobné tvrdenia obžalovaného. F. Z. výslovne uviedol, že nikdy nebol prítomný s obžalovaným pri odovzdávaní peňazí 320.000,-Sk a poprel, že z rozdielu sumy oproti predaju bytu mal mať polovicu. K poškodenej S. M.O. uviedol, že túto nikdy nevidel, čo potvrdila aj poškodená, keď konštatovala, že svedka nepozná. Svedok Q. Z. k veci uviedol, že poškodenú nepozná, v minulosti sa s ňou nestretol a dodal, že s F. Z. nikdy nebol pri predaji nejakej nehnuteľnosti. Ani podľa obsahu výpovedí ďalších svedkov: V. K., L. M., Z. N., W. G. a R. K. nemožno tieto považovať za také, ktoré jednoznačne vyznievajú v prospech obžalovaného a ho vyviňujú, naopak vyznievajú podporne k výpovediam poškodenej a svedkov F. Z. a Q. Z.. Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení. K námietkam obhajcu potom krajský súd dodáva nasledovné: je opodstatnené, že sa prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov priklonil na stranu poškodenej S. M., nakoľko táto vypovedala viackrát a to zhodne a bez rozporov, pričom jej výpoveď je potvrdená aj výpoveďami svedkov F. Z. a Q. Z.. Okresný súd mal k dispozícii výpovede obžalovaného rozhodne odlišné od výpovedí poškodenej a svedkov. Je však potrebné podotknúť, že obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Pri výsluchu poškodeného - svedka sa tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, uplatňujú osobitné pravidlá uvedené v § 131 ods.3, § 265 až § 267 Tr. poriadku. V prvom rade svedok vypovedá pod prísahou, že bude vypovedať pravdu a vedome nič nezamlčí. Pred prísahou je svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Pri posudzovaní skutkového stavu sa preto kladie dôraz na dôkaz výsluchom svedka, ako na najdôležitejší dôkazný prostriedok. Záver obhajcu o nevierohodnosti poškodenej S. M., postavený na podklade spôsobu získania bytu od rodiny L., ktorý obhajoba považuje za „nemorálny“ je pre posudzovanie predmetnej trestnej veci odvolacím súdom irelevantným v kontexte s vykonaným dokazovaním pred súdom výsluchmi svedkov F. Z. a Q. Z., ako aj vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti t.j. trestného činu sprenevery. Konštatovanie obhajcu, že svedkovia F. Z. a Q. Z. uvádzajú nepravdu, pretože majú strach, nie je ničím podložené a zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by takéto odvážne závery obhajoby potvrdzovali. Krajský súd teda záverom uvádza, že proti osamotenej výpovedi obžalovaného stoja usvedčujúca výpoveď poškodenej S. M. a podporné výpovede svedkov, pričom v ich osobách neboli zistené okolnosti, ktoré by ich spochybňovali. Preto krajský súd o vine obžalovaného W. W. a jej právnom posúdení, tak ako učinil súd prvého stupňa, nemal pochybnosti. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď obžalovanému s prihliadnutím na stupeň spoločenskej nebezpečnosti (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na možnosti nápravy a pomery obžalovaného (§ 31 ods. 1 Tr. zák.) uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, keďže ide o trest primeraný a spôsobilý naplniť účel trestu v zmysle § 23 ods. 1 a § 35 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31.12.2005). Za správne a zákonné je potrebné považovať aj výrok, ktorým bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej S. M. nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XX škodu vo výške 10.622 € (desaťtisícšesťstodvadsaťdva Eur) ako aj výrok, ktorým bola poškodená S. M. nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Aj v tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli okresný súd k rozhodnutiu po uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodenej. Keďže krajský súd nezistil dôvodnosť odvolania obžalovaného, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok