Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/299/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509205839 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509205839.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: Z. K., C. C., T. XX, zast. JUDr. Miroslavom Vincenecom, advokátom v Bratislave, Zvolenská 22, proti odporkyni: T. D., C. C., Č. XX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. apríla 2011 č.k. 15C 48/2010- 57 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX eur a náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume XXX,- eur a na trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur k rukám jeho právneho zástupcu do X dní. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania konanie z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy X.XXX,XX eur spolu s XX% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú mu mala vrátiť do XX.XX.XXXX. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zák., ktorej text je vytlačený na počítači okrem údajov o veriteľovi, dlžníkovi, sume pôžičky, dátumu jej splatnosti, úroku z pôžičky a dátumu jej uzavretia, ktoré údaje podľa ich zhodného vyjadrenia dopísala odporkyňa. Mal za preukázané, že účastníci boli takmer tQ. Q. P. S., počas ktorého obdobia navrhovateľ v rámci osobných vzťahov odporkyňu finančne podporoval podľa vyjadrenia odporkyne aj väčšou sumou ako je suma uvedená v zmluve o pôžičke. Konštatoval, že navrhovateľ nepresvedčil, že by sa nezaujímal, na aký účel mal požičať odporkyni sumu XX.XXX,- Sk v čase, keď už K. H., resp. či odporkyňa je schopná takúto sumu spolu s XX% úrokom splatiť do 3 mesiacov, keď dobre poznal jej osobné a finančné pomery a tiež, že nevysvetlil, prečo, keď malo dôjsť k pôžičke na žiadosť odporkyne, nepredložil celý text zmluvy s dohodnutými podmienkami pôžičky, ale predložil text bez vyplnených údajov, hoci boli známe. Mal za to, že ide o všeobecný vzor zmluvy o pôžičke použiteľný pre akéhokoľvek veriteľa a dlžníka. Uveril odporkyni, ktorá nepopierala, že od navrhovateľa dlhodobo dostávala rôzne finančné sumy ako dar, a to aj po skončení vzťahu, že od navrhovateľa nepožadovala a ani neprevzala dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,- Sk, nemala vôľu podpísať zmluvu o právnom úkone pôžičky a túto podpísala len formálne, nie vážne, v domnení, že navrhovateľ tým sleduje niečo iné, napr. odblokovanie svojich účtov. Pre nedostatok vôle na strane odporkyne považoval písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX obsahujúcu všetky náležitosti podľa § 657 a nasl. Obč. zák. za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu pôžičky podľa § 657 a nasl. Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že odporkyni úspešnej v konaní, žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že medzi ním a odporkyňou bola dňa XX.XX.XXXX riadne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej pri jej podpise odovzdal odporkyni XX.XXX,- Sk ako pôžičku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v rozpore so skutočnosťou a predloženými dôkazmi sa stotožnil len s vyjadrením odporkyne, napriek tomu, že všetky dôkazy potvrdzovali existenciu pôžičky. Poukázal na to, že zmluva bola riadne uzavretá a účastníkmi podpísaná a na jej základe došlo aj k poskytnutiu pôžičky. Mal za to, že súd nemôže brať vyhlásenie odporkyne, že zmluvu podpísala len formálne, nie vážne, ako rozhodujúcu skutočnosť a vyhlásiť na základe toho zmluvu za absolútne neplatnú. Uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzavrel s odporkyňou v B. a po jej podpísaní odporkyňa aj prevzala sumu XX.XXX,- Sk a nemal záujem zisťovať na aký účel odporkyňa peniaze potrebuje. Odporkyni počas trvania ich vzťahu finančné sumy nedával, kupoval jej nejaké veci, zaplatil dovolenku. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že od navrhovateľa nikdy pôžičku vo výške XX.XXX,- Sk neprevzala, aj keď zmluvu o pôžičke podpísala. Považovala za nelogické, aby jej navrhovateľ požičal peniaze bez toho, aby vedel na aký účel ich potrebuje a že mal vedomosť, že nemá finančné prostriedky, aby mu mohla takú sumu a s XX% úrokom splatiť do X mesiacov. Navrhovateľ jej dával po ich rozchode podpisovať viacero dokladov s tvrdením, že ide o doriešenie zmeny konateľa v jeho namiesto nej, medzi ktorými bola aj predmetná zmluva, o ktorej sa vyjadril, že je to len formalita a potrebuje ju za účelom odblokovania účtov, pri podpise dokumentov na ňu naliehal, preto mu neodporovala. Na odvolacom pojednávaní odporkyňa uviedla, že sa nepamätá, že by s navrhovateľom uzavierala zmluvu o pôžičke ani nevie kde, pretože v tom čase brala silné lieky, ktoré od roku XXXX už neužíva, že to mohlo byť v B., ale bližšie okolnosti si už nepamätá. Niekedy jej navrhovateľ prispel finančne na stravu tak, že ju zobral do reštaurácie, alebo spoločne urobili nákup, ktorý zaplatil a niekedy jej dal hotovosť XXX,- Sk. Poukázala na to, že si od navrhovateľa nepotrebovala požičiavať peniaze, aj keď jej finančná situácia po rozvode nebola dobrá, je zamestnaná v Z. S., B..K.. ako predavačka asi X rokov a v roku XXXX mohla byť konateľkou v spoločnosti S. E., jej mesačný príjem bol asi XX.XXX,- Sk. Nevedela uviesť, prečo zmluvu o pôžičke podpísala, že to urobila pod nátlakom, pretože sa jej navrhovateľ vyhrážal, zmluvu o pôžičke si neprečítala. Rozpor medzi jej tvrdením, že si zmluvu neprečítala a tým, že údaje do nej vpisovala ona, nevedela vysvetliť, uviedla, že bola do navrhovateľa veľmi zamilovaná. Navrhovateľ na odvolacom pojednávaní návrh v časti úrokov z omeškania vzal späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a odporkyňa s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu výsluchom účastníkov (§ 213 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Obč. zák.). Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán určenie predmetu pôžičky a dohoda o čase vrátenia. Táto zmluva je zmluvou reálnou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Jeho odovzdaním dôjde medzi zmluvnými stranami k právnemu vzťahu pôžičky. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že odporkyňa nemala vôľu podpísať zmluvu o právnom úkone pôžičky a túto podpísala len formálne, nie vážne, v domnení, že navrhovateľ tým sleduje niečo iné, napr. odblokovanie svojich účtov a pre nedostatok vôle na strane odporkyne považoval písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, inak obsahujúcu všetky náležitosti podľa § 657 a nasl. Obč. zák., za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Nemal tiež za preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporkyni v skutočnosti odovzdal sumu XX.XXX,- Sk a že došlo k pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zák. Odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie (§ 213 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že neobstoja námietky odporkyne, že nemala vôľu uzavrieť s navrhovateľom predmetnú zmluvu o pôžičke. Takéto správanie sa odporkyne by bolo možné podradiť pod ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce omyl tak, ako je definovaný v § 49a Obč. zák. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Vôľa je psychickým subjektívnym prvkom smerujúcim k právnemu následku. Omyl je špeciálnou vadou vôle a jeho právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Omyl môže byť vo vôli (vnútorný omyl), ktorým je nedostatočná alebo nesprávna predstava o právnych následkoch, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v prejave (vonkajší prejav), ktorým je nevedomá nezhoda vôle a prejavu spočívajúca v tom, že konajúca osoba napriek tomu, že niečo chce, koná akoby to nechcela alebo naopak, napriek tomu, že nič nechce, koná akoby niečo chcela, prípadne prejaví chcenie niečoho iného, čo v skutočnosti niečo chce. O právne významný omyl ide len vtedy, ak by bol v dobe urobeného právneho úkonu pre konajúceho účastníka skrytý, tiež ak bol vyvolaný druhým účastníkom alebo bol tomuto druhému účastníkovi známy a ak sa jedná o omyl podstatný týkajúcej sa takej okolnosti, bez ktorej by nedošlo k urobeniu takéhoto právneho úkonu. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy), a to že druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel vedieť. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom. Omyl v motíve urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu. V prejednávanej veci sa však nejedná o žiadny podstatný omyl ktorý by zakladal prípadnú neplatnosť zmluvy o pôžičke. Právny úkon je neplatný pre omyl podľa § 49a Obč. zák. len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Vnútorná výhrada v rámci vôle odporkyne potom nezakladá neplatnosť danej zmluvy o pôžičke za skutkového stavu tak, ako ho uzatvoril súd prvého stupňa. Neobstojí ani záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v konaní, že došlo k odovzdaniu sumy XX.XXX,- Sk odporkyni a k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti, okruh ktorých je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť navrhovateľ, zatiaľ čo okolnosti vylučujúce toto právo sú záležitosťou odporcu. V prejednávanej veci mal navrhovateľ bremeno tvrdenia, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke, že jej túto pôžičku aj reálne poskytol a že odporkyňa mu túto alebo jej časť nevrátila. Z tohto bremena tvrdenia mal navrhovateľ dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie odporkyni, ktoré skutočnosti v konaní navrhovateľ aj preukázal, a to zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi ním ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie odporkyni pôžičky vo výške XX.XXX,- Sk a ktorej prevzatie pri podpise tejto zmluvy potvrdila odporkyňa svojim podpisom zmluvy (čl. I bod 1 zmluvy). Taktiež z čl. I bod 3 vyplýva, že odporkyňa mala požičanú sumu vrátiť navrhovateľovi do XX.XX.XXXX, čo sa nestalo už aj vzhľadom na vyjadrenie odporkyne, ktorá popierala uzavretie samotnej zmluvy o pôžičke a prevzatie sumy XX.XXX,- Sk od navrhovateľa. Odporkyňa v priebehu konania svoje výpovede menila, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že zmluvu o pôžičke podpísala, pretože malo ísť o formalitu za účelom odblokovania účtov navrhovateľa. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že navrhovateľ jej na účet posielal peniaze v čiastkach X.XXX,- Sk B. XX.XXX,- Sk a nepočítala s tým, že ich navrhovateľ bude od nej vymáhať ako pôžičku a že si nepamätá za akých okolností a kedy zmluvu o pôžičke navrhovateľovi podpísala. Následne uviedla, že údaje do zmluvy vpisovala ona a navrhovateľ na ňu robil nátlak. Neskôr uviedla, že navrhovateľ jej dal v skutočnosti viac peňazí a je prekvapená, že do zmluvy o pôžičke uviedol len XX.XXX,- Sk, avšak na odvolacom pojednávaní uviedla, že navrhovateľ jej niekedy prispel finančne na stravu, platil dovolenky a hotovosť jej dal niekedy napr. XXX,- Sk. V odvolacom konaní tiež uviedla, že si zmluvu o pôžičke pred podpisom neprečítala a nevedela vysvetliť rozpor medzi týmto tvrdením a vyjadrením, že údaje do zmluvy o pôžičke vpisovala ona sama. Na jednej stane tiež uvádzala, že si nepamätá, kde došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke a za akých okolností a na druhej strane, uvádzala, že zmluvu o pôžičke vypisovala ona, podpisovala ju pod nátlakom, mala byť uzavretá formálne, ap. Išlo tak z jej strany o protirečivé vyjadrenia a nepreukázala ani omyl, nedostatok vôle zmluvu uzavrieť, ani nátlak zo strany navrhovateľa, teda žiadne okolnosti vylučujúce uplatnený nárok navrhovateľa. Práve navrhovateľ na rozdiel od odporkyne uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal všetky podstatné náležitosti vyžadované hmotnoprávnym predpisom - ust. § 657 a nasl. Obč. zák. na vznik zmluvy o pôžičke, ako aj obsahové naplnenie tohto zákonného ustanovenia a odporkyňa žiadne právne relevantné dôkazy na vyvrátenie jeho tvrdení a dôkazu - uzavretej zmluvy o pôžičke a poskytnutí peňažnej pôžičky v sume XX.XXX,- Sk, ktorých prevzatie potvrdila svojim podpisom v konaní neposkytla. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov na základe zopakovaného skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie a jeho doplnení podľa § 220 O.s.p. zmenil a nároku navrhovateľa na zaplatenie pôžičky od odporkyne vyhovel. Nakoľko navrhovateľ v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vzal svoj návrh späť, s ktorým späťvzatím odporkyňa súhlasila, odvolací súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania (prvostupňového i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v konaní, náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku v sume XXX,- eur a na trovách právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 3 úkony po XXX,XX eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 09.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 14.04.2011), režijný paušál X W. X,XXeur, X W. X,XXeur a v odvolacom konaní za 3 úkony po XXX,XX G. (odvolanie, účasť na odvolacích pojednávaniach dňa 07.03.2012 a 28.03.2012), režijný paušál X W. X,XX G. B. X W. X,XXX G. +DPH v sume XXX,XX eur, spolu v sume XXX,XX eur (§ 11 od. 1, § 14ods. 1 písm. a/, b/ , c/ a d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.