Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/127/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210254 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509210254.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: T. Č. X. - U. T., so sídlom P. B.. X, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Legal Cartel, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava konajúceho prostredníctvom štatutárneho orgánu JUDr. Radoslav Kačúr, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: L. S., bytom T. XX, X., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. júla 2010 č.k. 14C 305/2009-93, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia zo dňa 01. apríla 2011 č.k. 14C 305/2009-120 m e n í tak, že návrh v celom rozsahu z a m i e t a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške XX,XX eur ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur, k rukám JUDr. Milana Cíbika, advokáta so sídlom Súťažná 5, Bratislava, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (potom ako uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v priebehu tohto konania pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX) sumu XX,XX eur so 7% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, to všetko do troch dní. Považoval za nesporné, že dňa XX.XX.XXXX bolo osobné motorové vozidlo odporcu značky Š. K. EČV: X. XXX Q. na základe rozhodnutia správcu komunikácie odstránené z miesta naloženia R. D. v X. a odtiahnuté na adresu Č. I. č. X v X., a dôvodom odtiahnutia bola skutočnosť, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, ktoré vozidlo si dňa XX.XX.XXXX o XX,XX hod. odporca prevzal od spoločnosti H. spol. s r.o. (právny predchodca navrhovateľa) ktorá odťah uskutočnila, spolu s dokladom na úhradu X.XXX,-Sk, teda XX,XX eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, ktorú cenu núteného odťahu odporca navrhovateľovi, resp. jeho právneho predchodcovi nezaplatil. Ďalej vychádzal zo zistenia, že zriaďovacou listinou zo dňa XX.XX.XXXX T. Z.Ľ. T. Č. X. - U. T. dňom XX.XX.XXXX zriadilo samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh T. Č. X. -U. T. - P., so sídlom X. - U. T., Ž. D. č. X, pričom výkon núteného odťahu odvodzoval navrhovateľ od Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi P. X. - U. T. a H., spol. s r.o., X., pričom podľa obsahu sa jednalo o príkaznú zmluvu, v zmysle ktorej mal príkazca podľa § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. odstrániť prekážku cestnej premávky na náklady toho, kto prekážku spôsobil, pričom v zmysle tejto zmluvy sa toto odstránenie nepovažovalo za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej správy - príkazcu na príkazníka spoločnosť H., ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, pričom odstránením vozidla sa na účely tejto zmluvy rozumelo naloženie vozidla technickým zariadením na odťahovacie vozidlo, jeho preprava a následné zloženie na mieste v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Pokiaľ išlo o cenu, resp. náklady na odťah jedného vozidla vychádzal zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľom zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého bola kalkulácia týchto nákladov v roku XXXX vo výške X.XXX,XX Sk. Pre právne posúdenie veci považoval za právne významné, či uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec v zmysle § 40 ods. 1 až 4 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 4 písm. b) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, keď bolo zrejmé, že H. spol. s r.o. nie je právnickou osobou obcou, teda T. X. pre tento účel založenou ani zriadenou. Uviedol, že v zmysle § 124 ods. 6 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. je odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou je zákon č. 71/1956 Zb.. T. Č. X. - U. T. ako správca komunikácie teda bol oprávnený prostredníctvom ním založenej organizácie P., zmluvne poveriť spoločnosť H. spol. s r.o. samotným odstránením vozidla, ktorá zmluva o výkone odťahu neodporovala ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z., a považoval ju za platnú. Poukázal na to, že správca cesty, ktorý pri odstraňovaní vozidla vystupoval ako orgán verejnej moci (správy), nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon, ale keďže v zmysle § 124 ods. 6 zák. č. 315/1996 Z.z. je odstránenie prekážky cestnej premávky vyňaté z verejnoprávnej normy, správca tento výkon môže zmluvne previesť na iného po stránke technickej, čo sa teda týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla; v danom prípade tak vozidlo odporcu bolo odtiahnuté subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený s tým, že náklady spojené s realizáciu odťahov znáša v súlade so zákonom č. 3154/1996 Z.z. a podľa čl. 5 bod 1 Zmluvy o výkone odťahovej služby prevádzkovateľ, teda odporca, a keď tento uvedenú povinnosť nesplnil dobrovoľne, bolo ho potrebné k plneniu zaviazať. Aktívna legitimácia navrhovateľa bola daná zmluvou o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou H. s.r.o. a T. Č. X. - U. T. zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že uznesením T. Z.U. T. Č. X. - U. T. zo dňa XX.XX.XXXX bol P. k XX.XX.XXXX zrušený a všetky práva a povinnosti prešli na T. Č. X. - U. T.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu, navrhovateľovi priznal trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume XX,XX euro a trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur za X úkony právnej služby, pri sadzbe XX,XX euro za X úkon a 4-krát režijný paušál X,XX euro za X úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá odmena bola zvýšená o 19% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu namietajúc, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na súdom prvého stupňa použité ust. zákona č. 135/1961 Zb., zák. č. 315/1996 Z.z.. Namietal, že správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne iné osoby nimi na tento účel zriadené a pôvodný navrhovateľ H. s.r.o., ktorý postúpil pohľadávku navrhovateľovi nie je obcou a ani právnickou osobou, ktorú by obec na tento účel zriadila, pričom správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon, nemôže ju preniesť na iného, a to ani po stránke technickej, čo do samotného odtiahnutia vozidla, pretože odtiahnutie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie a pokiaľ išlo o použitie výkladu ust. § 124 ods. 6 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. poukázal na to, že citovaný predpis spadá do oblasti verejného práva a tak nevznikajú v súvislosti so správou komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy, a teda uvedené ustanovenie zákona nemôže byť vyňaté z tejto verejnoprávnej normy. Z uvedeného vyvodil, že zmluva o výkone odťahovej služby zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná podľa § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, z čoho vyplýva, že pôvodný navrhovateľ nebol oprávnený na odťah osobného motorového vozidla a zaplatením požadovanej žalovanej sumy by sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Namietal tiež, že niekedy bol prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla Š. K.Á. EČV: X. XXX Q., ktoré bolo odtiahnuté, a teda nebol v danej veci ani pasívne legitimovaný. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré aj vyčíslil. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou týkajúcou sa nedostatku svojej aktívnej legitimácie v konaní. Mal za to, že bol v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. oprávnený požadovať úhradu núteného odťahu motorového vozidla navrhovateľa, ktorý zrealizovala spoločnosť H. s.r.o., na čo bola oprávnená a aj povinná v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby, ktorá neodporovala právnemu poriadku Slovenskej republiky, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave XXCo XX/XXXX, XXCo XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trnave XXCo XX/XXXX a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. N.. Ú. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ išlo o pasívnu legitimáciu odporcu, poukázal na ust. § 40 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého náklady odťahu motorového vozidla je povinný odstrániť ten, kto spôsobil prekážku v cestnej premávke, pričom v danom prípade bolo preukázané, že túto prekážku spôsobil odporca, čo vyplýva z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu a protokolu o odstránení vozidla zo dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými bol viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov (§ 213 ods. 3 v spojení s ust. § 122 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla odporkyne dňa 19.6.2006]. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d od. 5 písm. d) cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla odporkyne dňa 19.6.2006). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie (§ 40 ods. 4 písm. b) cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Taktiež z týchto ustanovení vyplýva, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne vzťahy, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX v ktorom uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Ustanovenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, upravuje len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky a vozidla, avšak charakter verejnoprávny alebo súkromnoprávny daného právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidlo bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku. Na správcu komunikácie, ktorý je pri výkone verejnej správy pozemných komunikácií orgánom verejnej správy, sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogicky inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Správca verejnej komunikácie by teda mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z ust. § 3d cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom navrhovateľa uvedeným v jeho odvolaní, že vzhľadom na ustanovenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. predmetná činnosť môže byť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy a že je na správcovi komunikácie, akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem, či už podľa občianskeho alebo obchodného zákonníka, si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom. Obchodná spoločnosť H. spol. s r.o. nie je právnickou osobou obcou pre tento účel založenou alebo zriadenou, a preto táto spoločnosť nebola oprávnená ani vykonať odťah motorového vozidla odporcu. Súd prvého stupňa správne uviedol, že právne významným je zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu spoločnosťou H. spol. s r.o. bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že uvedená spoločnosť vykonala len samotný technický odťah motorového vozidla, táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, keď z obsahu zmluvy o výkone odťahovacej služby uzavretej dňa X.X.XXXX medzi spoločnosťou P. X. - U. T. ako príkazcom a spoločnosťou H. spol. s r.o. ako príkazníkom vyplýva, že podľa čl. 3 bod 1 a 3 zmluvy v rámci odstraňovania vozidla, ktoré mala spoločnosť H. spol. s r.o. ako príkazník vykonávať, bolo dohodnuté nielen naloženie, preprava a následné zloženie vozidla, ale bolo dohodnuté zloženie na miesto v správe príkazníka a aj zabezpečenie jeho uskladnenia a ďalej podľa čl. 4 bod 8 zmluvy bolo dohodnuté aj fotografické zdokumentovanie označeného motorového vozidla na odtiahnutie a aj vyhotovenie protokolu o odtiahnutí vozidla. Ďalej z čl. 5 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že prevádzkovateľ vozidla bude znášať nielen náklady spojené s odťahovaním, ale ďalej s prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel. Z obsahu uvedenej zmluvy, ako aj z obsahu protokolu o výdaji vozidla uloženého na nútenom odťahu, vyplýva, že spoločnosť H. spol. s r.o. nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a zloženie motorového vozidla, ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť H. spol. s r.o. vykonala aj kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu „vznik“ záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Navyše spoločnosť H. spol. s r.o. si účtovala náhradu nákladov jej vzniknutých za celkové poskytnuté služby (odťah, skladovanie, stráženie, vydanie, atď.) na svoj účet a vo svojom mene; nekonala tak v mene a na účet správcu komunikácie ako príkazcu v zmysle čl.4 ods. 6 zmluvy. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané odstránenie motorového vozidla navrhovateľom ako správcom cesty, ale bolo preukázané vykonanie odťahu priamo spoločnosťou H. spol. s r.o., a to nielen po stránke technickej. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. nebol správca komunikácie, v tomto prípade P. X. - U. Mesto ako právnická osoba zriadená obcou za účelom správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy, oprávnený zveriť správu pozemných komunikácií inému subjektu. Pokiaľ teda správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti H. spol. s r.o., postupoval v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., a preto je zmluva o výkone odťahovacej služby neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu a tým ani správcovi komunikácie na základe neplatnej zmluvy nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu, a napokon túto pohľadávku nebolo možné ani platne postúpiť na základe čl. 5 ods. 3 zmluvy o výkone odťahovacej služby a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, resp. spätne postúpiť spoločnosťou H. spol.s r.o. na navrhovateľa Zmluvou zo dňa XX.X.XXXX . Pokiaľ sa navrhovateľ v návrhu na začatie konanie odvolával na nález Ústavného súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. N.. Ú. XXX/XX, odvolací súd uvádza, že z jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XCo XXX/XXXX- XX v obdobnej veci boli len procesné dôvody - nedostatky a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu, tzn., že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu pokiaľ sa jednalo o meritum veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo vraj riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Navyše po uvedenom zrušení Krajský súd v Bratislave uvedenú vec znovu prejednal a opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCo XXX/XXXX-XX tak, že napadnutý -návrh vo veci zamietajúci - rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vysporiadajúc sa v odôvodnení aj s vyššie uvedeným nálezom ústavného súdu. Ak navrhovateľ v návrhu poukazoval na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo/XX/ XXXX, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XX/XXXX v ktorých odlišným spôsobom právne posúdili navrhovateľom uplatňovaný nárok, tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné, keďže tieto vo svojich dôvodoch vôbec nevysvetľujú, prečo a z akých právnych, prípadne skutkových dôvodov, sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp.zn. XCdo XX/XXXX . S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom zamietol (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Neúspešného navrhovateľa zaviazal v prospech odporcu na náhradu trov vzniknutých v prvostupňovom konaní v celkovej výške XX,XX eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške XX,XX eur a z trov právneho zastúpenia uplatnených a vyčíslených v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške XX,XX eur za X úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.8.2009 a písomné podanie na súd vo veci samej - odpor dňa 24.8.2009), pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za X úkon vo výške XX,XX eur zo základu XX,XX eur, spolu s tzv. režijným paušálom vo výške XX,XX eur (X x X,XX eur), ako aj na náhradu trov vzniknutých v odvolacom konaní v celkovej výške XX,XX eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške XX,XX eur a z trov právneho zastúpenia uplatnených a vyčíslených v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) a e), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vo výške XX,XX eur za X úkony právnej služby (písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie dňa 10.8.2010 a účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 14.2.2012), pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon vo výške XX,XX eur zo základu XX,XX eur, spolu s tzv. režijným paušálom vo výške XX,XX eur (X x X,XX eur a X x X,XX eur). Priznanú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi odporcu na jeho účet vedený v O. X., H..U.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.