Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210640 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509210640.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka č. 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, spol. s r. o., Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Š. A., D. Q. Č.. XX, D., o zaplatenie 5.424,38 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 15C 74/2011 - 48 zo 4. októbra 2011, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.555,93 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 18. 1. 2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 538,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku istiny a príslušenstva žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou GE Money, a. s. dňa 10. 3. 2004 zmluvu o úvere č. 1139760690. Na jej základe spoločnosť GE Money, a. s. poskytla žalovanému úver na nákup televízora vo výške 62.999,- Sk, pričom celková cena tovaru bola 69.999,- Sk a žalovaný priamou platbou uhradil cenu vo výške 7.000,- Sk. Celková cena úveru bola uvedená vo výške 77.000,- Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov 11,57 %. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 22 mesačných splátkach po 3.500,- Sk počnúc prvou splátkou 10. 4. 2004. Spoločnosť GE Money, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. 9. 2009 previedla pohľadávku na žalobcu. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že zmluva o úveru má podobu formulárovej zmluvy, pričom veľkým písmom sú v nej vpísané údaje o osobe žalovaného a o úvere, ostatný text je vyhotovený - predtlačený drobným, takmer nečitateľným písmom. Na druhej strane zmluvy sú vytlačené Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, rovnako drobným a takmer nečitateľným písmom. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku a žalobca nevyužil svoje právo v zmysle § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. a od zmluvy neodstúpil a teda celý dlh vo výške 77.000,- Sk sa stal splatným 10. 1. 2006. Keďže žalovaný úver v dohodnutom čase nesplnil, súd prvého stupňa ho zaviazal na jeho zaplatenie žalobcovi vo výške 2.555,93 eur. Súd prvého stupňa mal za to, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva a preto o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.. Žalobca však požadoval úrok z omeškania z istiny 2.091,18 eur vo výške 0,1 % denne od 18. 1. 2007 do zaplatenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný mal dlh zaplatiť do 10. 1. 2006 a keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania dňom 11. 1. 2006, kedy diskontná sadzba bola určená vo výške 3 %, pričom priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % ročne od času, kedy ho žalobca požadoval, t. j. od 18. 1. 2007 a v rozsahu presahujúcom tento zákonný nárok (teda vo výške 0,1 % denne) žalobu zamietol. Súd prvého stupňa zamietol žalobu i v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 41.824 eur a sankčných úrokov a poplatkov zahrnutých do istiny 5.006,14 eur, presahujúce istinu 2.555,93 eur. Žalobca požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky (92,94 eur) a sankčný úrok vo výške 0,1 % denne, ktorý vyčíslil vo výške 2.357,27 eur. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že zmluvnú pokutu vzhľadom na spôsob uzatvárania zmluvy možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., keď zmluva má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, poskytovateľ úveru štandardne a opakovane uzatvára zmluvy o úver, len doplňuje údaje o žalovanom - spotrebiteľovi, údaje o výške úveru, jeho cene a čase splátok. Drobným písmom je na zmluve predtlačené, že ostatné podmienky určujú obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Rovnako drobným a takmer nečitateľným písmom sú na zadnej strane zmluvy predtlačené obchodné podmienky pre úver. Na konci týchto obchodných podmienok je vytlačený výňatok zo sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis, k. s. - zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru 20 %, úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Súd prvého stupňa mal za to, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a obchodných podmienok a ak chcel so žalobcom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Poznamenal, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé konanie podnikateľov a že spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou a preto mu súd zabezpečuje vyššiu mieru ochrany. Súd prvého stupňa riešil otázku, či v zmluve o úvere bola platne dohodnutá zmluvná pokuta a "sankčné úroky". Súd prvého stupňa mal za nesporné, že na prvej strane sú zrozumiteľne uvedené údaje o zmluvných stranách, o úvere a jeho splácaní s odkazom na obchodné podmienky. Keďže tento odkaz i obchodné podmienky sú vytlačené drobným písmom, právom u spotrebiteľa môžu vzbudiť dojem, že sú len ustanoveniami technického a vysvetľujúceho charakteru a nie ustanoveniami, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností. Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť iba na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme zmluvný partner skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak sa tak stane, takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V danej veci sa tak stalo, žalobca ustanovenie o zmluvnej pokute a ďalších sankciách zakomponoval do nečitateľných obchodných podmienok bez toho, aby spotrebiteľa na povinnosť platenia zmluvnej pokuty zrozumiteľne upozornil v zmluve a preto vo vzťahu k zmluve o úvere súd prvého stupňa považoval ustanovenie o zmluvnej pokute za neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. a vzhľadom na jej spôsob začlenenia do zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Obč. zák.. Z uvedených dôvodov žalobu v časti zmluvných pokút a sankčných úrokov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.. Proti časti rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá, podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie, aplikáciu si musia zmluvné strany v zmluve dohodnúť písomnou formou. Mal za to, že medzi účastníkmi konania došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v obchodných podmienkach, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Taktiež mal za to, že dostatočným spôsobom špecifikoval povinnosť za porušenie ktorej je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko povinnosti žalovaného, ku ktorým sa svojím podpisom na zmluve zaviazal, sú uvedené v Obchodných podmienkach. Žalovaný prevzatie obchodných podmienok písomne potvrdil, čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto sa nachádzajú na druhej strane zmluvy o úvere. Uviedol, že zákon neurčuje, že obsahom obchodných podmienok môžu byť len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru, práve naopak, zákon určuje, že časť obsahu zmluvy môže byť určená všeobecnými obchodnými podmienkami. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že mal úmysel skryť do neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej formy dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné uviedol, že takýto úmysel nemal a síce menšie, ale čitateľné písmo je použité z toho dôvodu, aby sa celé znenie obchodných podmienok dalo umiestniť na druhú stranu zmluvy o úvere, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam o prevzatí obchodných podmienok žalovaným. K výroku o zamietnutí sankčných úrokov vo výške 2.357,27 eur sa podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevyjadril a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Nárok na zaplatenie úroku vo výške 0,1 % denne bol preukázaný prostredníctvom výňatku zo Sadzobníka poplatkov a platobnej histórie, ktoré predložil súdu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach upravuje inštitút zmluvného práva a to obsahovú kontrolu štandardných spotrebiteľských zmlúv. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Spotrebiteľ tak bude chránený pred tým, aby si dodávateľ uplatňoval práva voči spotrebiteľovi plynúce z týchto zmluvných podmienok. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Súd prvého stupňa správne založil svoje rozhodnutie na tom, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. a vo vzťahu k uplatňovanej zmluvnej pokute a sankčných úrokov zvažoval platnosť dojednania zmluvných podmienok tejto zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky a úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky pre prípad porušenia povinnosti riadne a včas platiť úverové splátky. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že tieto zmluvné dojednania možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keď Obchodné podmienky žalobcu a výňatok sadzobníka poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú písané drobným, takmer nečitateľným písmom, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a obchodných podmienok a ak chcel so žalobcom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený ním stanovené podmienky prijať. Bol preto správny záver súdu prvého stupňa, že žalobca ustanovenie o zmluvnej pokute a sankčných úrokoch zakomponoval do nečitateľných obchodných podmienok bez toho, aby žalovaného na povinnosť platenia zmluvnej pokuty zrozumiteľne v zmluve upozornil a preto vo vzťahu k zmluve o úvere sú tieto ustanovenia neplatné v zmysle § 39 Obč. zák.. Odvolací súd zároveň dodáva, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané viacerými spôsobmi (zmluvnou pokutou, sankčnými úrokmi), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Ako bolo uvedené vyššie odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Je zrejmé, že zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná. Výška poskytnutého úveru vrátane úrokov predstavovala 2.555,93 eur (77.000,- Sk), pričom žalobca sa žalobou dožadoval zaplatenia zmluvnej pokuty a sankčných úrokov vo výške 2.450,21 eur, čo predstavuje takmer 100 % poskytnutého úveru. Odvolací súd má za to, že takémuto konaniu žalobcu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a preto ho odvolací súd v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. Výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.555,93 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 18. 1. 2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 538,50 eur nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.