Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/276/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211980 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509211980.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: I. V., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená advokátom Mgr. Marekom Turočekom, Advokátska kancelária so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, proti odporcom: 1. S. L..C..I.., so sídlom F. XXXX/X, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, Advokátska kancelária so sídlom Bakalárska 4/1, 971 01 Prievidza, 2. Y. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. XXXX/XX, XXX XX Ž.a, zastúpený advokátom Mgr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie vlastníctva a neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.06.2010, č.k. 6C 263/2009-152, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 74,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k bytu v F. na Y. G. Č.. X, Č. F. XX, nachádzajúci sa na XX. T. a k pozemku a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3489/642425-in a nebytového priestoru č. XXX na 1. poschodí vchodu č. 6 na Y. G. a taktiež určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti, vyššie uvedeného bytu, je neplatná. Zároveň súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade vo výške 896,12 eur a k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade sumu 1.044,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil ust. § 3 ods. 1, ust. § 39, ust. § 151a Občianskeho zákonníka, ust. § 80 písm. c) O.s.p., ust. § 497, ust. § 501 ods. 1 a ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka a po vecnej stránke tým, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver na podnikanie si zobrala obch. spol. N. J. L..C..I.. a navrhovateľka vystupovala v zmluve ako ručiteľka, predmetom konania bol iba úver poskytnutý dňa 26.06.2008, keď súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov dospel k záveru, že nie je možné uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch pre konanie pri obchodnom styku dvoch obchodných spoločností, tieto sa môžu spravovať len ustanoveniami zakotvenými v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Pri podnikateľskej činnosti sa obchodné spoločnosti spravujú zásadami poctivého obchodného styku a tak isto sa dbá na obchodné zvyklosti. I keď zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva musí byť vždy uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka (jedinej možnej úpravy), avšak pri výklade tejto zmluvy treba vychádzať a zohľadniť tie isté právne aspekty ako pri zmluve o úvere, teda v zmysle Obchodného zákonníka. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že v skutočnosti pri podpise druhej zmluvy peniaze fyzicky vyplatené neboli, túto skutočnosť súd v konaní neskúmal, pretože bolo zrejmé, čo potvrdil aj svedok Vladimír Koka, že úver bol poskytnutý za účelom pokrytia prvého úveru a v tomto smere si účastníci zaplatenie splátok a vyplatenie úveru kompenzovali. Ak by úver v skutočnosti nebol vyplatený podľa úverovej zmluvy, dlžník má právo sa zákonným spôsobom domáhať vyplatenia úveru. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluva o úvere sa odlišuje od zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter reálneho kontraktu a okrem dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy sa pre vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom a na vznik záväzkového vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda strán o podstatných častiach zmluvy a nevyžaduje sa reálne čerpanie úveru dlžníkom. Úver, ktorý je predmetom konania, bol poskytnutý vo výške podľa výdavkového dokladu. Súd sa zároveň stotožnil s tvrdením odporcu v 1. rade, že pri uzatváraní zmlúv postupovala navrhovateľka a jej syn ako zástupca spoločnosti N. J. L..C..I.. ľahkovážne, keď spoločnosť N. J. L..C..I.. podľa jej predmetu činnosti tak isto poskytovala úvery a muselo byť známe navrhovateľke podnikateľské prostredie a obchodné zvyklosti v tomto podnikateľskom odvetví. Zároveň uviedol, že v obchodnom práve a v právnych vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom je daná široká zmluvná voľnosť účastníkov, nakoľko úver bol poskytnutý právnickej osobe, súd má za to, že nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v prípadoch, ktoré sú riešené Obchodným zákonníkom. Súd prvého stupňa má za to, že zmluva o úvere, záložná zmluva a mandátna zmluva podľa Obchodného zákonníka sú platné a teda nemôžu mať za následok neplatnosť zavkladovania a následnú dražbu bytu, ktorý bol predmetom záložného práva. Odporca v 2. rade sa stal zákonne vlastníkom bytu, keď ho vydražil, a preto návrh navrhovateľky na určenie vlastníctva bytu súd prvého stupňa zamietol a pokiaľ sa týka zamietnutie žaloby navrhovateľky v časti neplatnosti dražby, navrhovateľke zanikol prekluzívnou lehotou nárok na domáhanie sa neplatnosti tejto dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách a teda v konaní žiadala rozhodnúť o neplatnosti dražby podľa Občianskeho zákonníka, avšak v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Záverom poukázal na skutočnosť, že obch. spol. N. J. L..C..I.., ktorej bol úver poskytnutý nesplatila ani jednu celú splátku v zmysle splátkového kalendára a pri poskytnutí úveru už vedela, že je vo finančných ťažkostiach, preto jej konanie možno hodnotiť tak, že bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere uzatvorená medzi LIC GROUP s.r.o. a odporcom v 1. rade ako aj mandátna zmluva a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 26.06.2008 sú platné a preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 O.s.p. a úspešným odporcom súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú v prípade odporcu v 1. rade z trov právneho zastúpenia vo výške 896,12 eur s DPH a v prípade odporcu v 2. rade vo výške 1.044,88 eur. Proti tomuto rozsudku podala včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, a to v celom rozsahu, keď nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko podľa navrhovateľky konanie na súde prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., navrhovateľke sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a taktiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní navrhovateľka uviedla, že už v rámci celého konania dôrazne upozorňovala na potrebu skúmania súvislostí medzi zmluvou o úvere č. 82001 zo dňa 26.06.2008 (druhá zmluva o úvere) a zmluvou o úvere č. 60653 zo dňa 06.09.2006 (prvá zmluva o úvere) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2007 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.06.2008. Prvostupňový súd nepochopiteľne vymedzil, že predmetom konania bola výlučne iba druhá zmluva o úvere, čím sa podľa názoru navrhovateľky dopustil zmätočnosti konania a navrhovateľke odňal možnosť konať pred súdom. Podotkla, že ako navrhovateľka uzavrela dňa 06.09.2006 ako dlžníčka prvú zmluvu o úvere s odporcom v 1. rade. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 26.555,14 eur. Navrhovateľka čerpala úver na požiadanie svojho syna U. V., ktorý peniaze potreboval na účely svojho vkladu do základného imania založenej spoločnosti N..K..Z.. J., L..C..I.. Navrhovateľka sa rozhodla pomôcť svojmu synovi tým, že na zabezpečenie úveru poskytne svoj vlastný byt, pričom navrhovateľka sama ani spoločne so svojim synom nikdy nekontaktovala žiadnu spoločnosť alebo iné osoby za účelom zisťovania možnosti poskytovania úveru, ani s nikým o podmienkach akéhokoľvek úveru alebo pôžičky vopred nerokovala. Všetky záležitosti vybavoval výlučne jej syn, pričom navrhovateľka sa osobne zúčastnila iba na úradnom osvedčení jej podpisu, keď to bolo potrebné. Navrhovateľka je toho názoru, že vzhľadom na svoj vek a absolútnu neskúsenosť nemohla pochopiť riziká, ktoré boli spojené so zabezpečovacím inštitútom - zabezpečovacím prevodom práva, ktorým bol prvý úver zabezpečený. Vo všetkom sa výlučne spoliehala na svojho syna. V prípade prvej zmluvy o úvere sa jednalo celkom jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu boli podmienky nastavené tak, že pri úvere vo výške 33.193,92 eur mala byť spolu v dvadsiatych štyroch splátkach vrátená celková suma s navýšením vo výške 71.698,86 eur. Syn navrhovateľky zabezpečoval úhradu jednotlivých splátok viac-menej pravidelne, pričom bilancia prvého úveru bola k 15.04.2008 s výškou úveru 33.193,92 eur a sumou istiny a úrokom (60% p.a.) pri splatnosti celého úveru vo výške 71.698,86 eur taká, že zo zaplatených 18 splátok z 24 splátok zostávalo k uvedenému dátumu uhradiť 43.152,09 eur. Zároveň podotkla, že všetkými dokumentmi týkajúcimi sa prvej a druhej úverovej zmluvy disponoval výlučne jej syn, ktorý však nebol schopný predložiť ich navrhovateľke. Z dokumentácie týkajúcej sa prvej zmluvy o úvere disponovala navrhovateľka iba nepodpísaným Dodatkom č. 1, z ktorého bolo možné zistiť podmienky úveru, výdavkovými pokladničnými dokladmi ako aj potvrdeniami o úhrade jednotlivých splátok prvého úveru a oznámením o predčasnej splatnosti úveru, ktorým odporca v 1. rade oznámil navrhovateľke predčasnú splatnosť úveru vo výške 52.539,30 eur ku dňu 14.11.2007, od ktorej sa neskôr upustilo, nakoľko syn navrhovateľky pokračoval v uhrádzaní splátok úveru. Navrhovateľka sa tak dostala do vážneho informačného deficitu, ktorý sa jej nepodarilo odstrániť ani tým, že požiadala súd na pojednávaní dňa 09.06.2010 o vykonanie dokazovania predložením zmluvnej dokumentácie k prvej zmluve o úvere zo strany odporcu v 1. rade. Ďalej v podanom odvolaní uviedla, že zúžením predmetu konania iba na posúdenie druhej zmluvy o úvere, prvostupňový súd zavinil neúplné posúdenie platnosti druhej zmluvy o úvere, čo si vymedzil ako prejudiciálnu otázku. Odmietnutie súdu zaoberať sa širšími dôvodmi posúdenia platnosti druhej zmluvy o úvere sa navrhovateľke javí ako arbitrárne. Je nepochybné, že prvá zmluva o úvere bola svojimi podmienkami neprijateľná z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Keď sa syn navrhovateľky dostal do ťažkostí a počnúc mesiacom máj 2008 už neuhradil odporcovi v 1. rade žiadnu splátku, podľa jeho výpovede začal rokovať s odporcom v 1. rade o nahradení nesplácaného prvého úveru iným úverom. Bez vedomia navrhovateľky vyrokoval podmienky nového úveru, ktorý je predmetom druhej zmluvy o úvere uzavretej dňa 26.06.2008, pričom namiesto zabezpečovacieho prevodu práva bolo dohodnuté záložné právo a v mandátnej zmluve spôsob jeho výkonu predajom na dobrovoľnej dražbe. Z hľadiska obrany navrhovateľky je podstatná skutočnosť, že nesplácaný prvý úver bol nahradený druhým úverom, ktorý prešiel do režimu absolútneho obchodu. Všetko tak podľa navrhovateľky nasvedčuje tomu, že odporca v 1. rade mal v tom čase objektívne oveľa väčší záujem zmeniť podmienky úveru, než by vyhlásil predčasnú splatnosť prvého úveru a vymáhal dlh voči navrhovateľke tým, že by uplatnil dojednaný prepadný záloh. Syn navrhovateľky ako konateľ spoločnosti N..K..Z.. J., L..C..I.. a odporca v 1. rade tak uzavreli druhú zmluvu o úvere, pričom presvedčil navrhovateľku, aby ju podpísala ako ručiteľka a zabezpečila úver založením svojho bytu. Ďalej v podanom odvolaní navrhovateľka popiera pravosť svojho podpisu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.06.2008. Navrhovateľka si vzhľadom na svoj vek a celkovú neskúsenosť nepamätá, čo všetko dňa 26.06.2008 podpisovala, avšak podpis na tomto doklade nie je jej vlastný. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľky vykonanie dôkazu, a to znalecké dokazovanie v tom smere, či podpis navrhovateľky na príjmovom pokladničnom doklade je jej vlastný, z nepochopiteľných dôvodov zamietol, čím porušil právo navrhovateľky na súdnu ochranu. Navrhovateľka poukazuje na jednej strane na rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že pravosť podpisov v konaní účastníci nenamietali a návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nespochybnila v konaní autenticitu podpisov a nie len navrhovateľka, ale ani jeden z účastníkov a znenie zápisnice na strane druhej, kde je uvedené, že navrhovateľka navrhuje vo veci vykonať dôkaz - písmoznalecký posudok. Preukázanie navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti, že jej podpis na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.06.2008 nie je pravý, má pritom pre navrhovateľku kľúčový význam z hľadiska spochybnenia platnosti druhej zmluvy o úvere. Podľa navrhovateľky súd prvého stupňa okrem iného odmietol aj ďalší dôkaz, ktorý žiadal vykonať právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 09.06.2010, aby odporca v 1. rade preukázal celú výšku nesplatenej časti prvého úveru v čase poskytnutia druhého úveru. Účelom požadovanej informácie bolo preukázať, že suma použitá na údajné splatenie prvého úveru dňa 26.06.2008 je nepreukázateľná z hľadiska jej štruktúry. Ak mala navrhovateľka vrátiť odporcovi v 1. rade pri splatnosti úveru celú sumu poskytnutého úveru spolu s navýšením vo výške 71.698,86 eur, potom nie je zrejmé, prečo pri skutočne uhradenej sume vo výške 28.546,77 eur, ktorú syn navrhovateľky preukázateľne uhradil odporcovi v 1. rade ku dňu údajného predčasného riadneho splatenia dňa 26.06.2008, predstavovala suma na príjmovom pokladničnom doklade práve čiastku 36.513,31 eur. Druhá zmluva o úvere v skutočnosti nikdy nebola perfektnou zmluvou o úvere, na základe ktorej boli niekedy aj skutočne poskytnuté úverové prostriedky vo výške 49.790,88 eur. Nevyplatenie úverových prostriedkov ju vzhľadom na jej konsenzuálnu povahu síce ešte nerobí neplatnou, avšak absolútne neplatnou ju robí rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ide o simulovaný právny úkon, ktorého účastníci nikdy nemali záujem na poskytnutí úverových prostriedkov, ale iba na zrušení predchádzajúcej prvej zmluvy o úvere. Má tiež za to, že v prípade druhej zmluvy o úvere išlo o nedovolené reúverovanie prvej zmluvy o úvere, druhý úver mal nahradiť prvý úver a nie byť samostatným úverom, z ktorého poskytnutých prostriedkov mal byť až následne vyplatený (kompenzovaný) prvý úver. Všetky doklady boli prispôsobené tomu, aby sa to nejavilo ako reúver, avšak okolnosti zrušenia prvého úveru a dojednania druhého úveru, ako aj nepravý podpis navrhovateľky na príjmovom doklade svedčia v prospech tvrdení navrhovateľky. Oba simulované právne úkony mali pre navrhovateľku nepriaznivé dôsledky, nakoľko práve výkonom záložného práva z nesplnenej druhej zmluvy o úvere bol vydražený jej byt. V súlade s podmienkami druhej zmluvy o úvere mal totiž záloh navrhovateľky pokryť už nie iba zostávajúcu sumu úveru podľa prvej zmluvy o úvere, ale už novú výšku zabezpečeného druhého úveru v sume 121.489,74 eur. Navrhovateľka taktiež konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu vykazuje závažné nedostatky, ktoré sa týkajú nesprávneho vyhodnotenia svedeckej výpovede syna navrhovateľky na pojednávaní dňa 31.03.2010, keď v rozhodnutí sa uvádza, že svedok U. V. uviedol, že so splátkami sa dostal do omeškania, preto riešil situáciu ďalej tým, že si zoberie ďalší úver, aby mohol splatiť prvý a taktiež, že uviedol, že hneď pri vyplatení peňazí z úveru bol vyplatený prvý úver, kde bola dlžníčkou jeho matka a zvyšok peňazí, ktoré mu boli vyplatené asi 4.979,09 eur, tieto použili na zaplatenie faktúr za telefóny pre spoločnosť N. J. L..C..I.. a to, že svedok potvrdil, že spoločnosť N. J. L..C..I.. si brala úver na splatenie ďalšieho úveru. Takéto tvrdenia sú podľa navrhovateľky vykonštruované, bez opory vo svedeckej výpovedi. V závere podaného odvolania poukázala navrhovateľka na to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nijako bližšie neodôvodnil svoj záver o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podaní žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Danosť naliehavého právneho záujmu pri žalobe na určenie vlastníckeho práva presahuje sféru čiastkových, prejudiciálnych otázok, ako je podľa jej názoru aj otázka posúdenia platnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko navrhovateľka nie je v súčasnosti zapísanou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne podaním zo dňa 28.09.2010 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca v 2. rade tak, že tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní považuje odporca v 2. rade za ničím nepodložené, prvostupňový súd podľa jeho názoru správne vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že v danom prípade úver na podnikanie si brala obch. spol. N. J. L..C..I.. a v obchodnom práve a v právnych vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom je daná široká zmluvná voľnosť účastníkov. Zmluvy o úvere, záložná zmluva a mandátna zmluva sú platné a nemôžu mať za následok neplatnosť zavkladovania a následnú dražbu bytu, ktorý bol predmetom záložného práva. V závere podaného vyjadrenia žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vo výške 55,49 eur spolu s režijným paušálom vo výške 7,21 eur a 19 % DPH, spolu vo výške 74,61 eur s DPH. Rovnako odporca v 1. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu navrhovateľky písomne podaním zo dňa 16.09.2010 a rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada ho v celom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. XX na Y. G. Č.. X U. F. na XX. T., súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 a na pozemku T. C.. Z.-V. evidované na katastrálnej mape, parcelné č. XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2, ďalej k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, L. V. pre Q.É. Y. F., na liste vlastníctva č. XXXX, okres F. U.., I. F. - Y. Č. T., kat. územie T. v časti „B - vlastníci a iné oprávnené osoby“ na odporcu v 2. rade pod poradovým číslom XX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku a taktiež určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k priestoru č. 12 - 902 na Y. G. Č.. X U. F. na X. T., súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku T. C.. Z.-V. evidované na katastrálnej mape, parcelné č. XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 a na pozemku T. C.. Z.-V. evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 34, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2, ďalej k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, L.U. V. pre Q. Y. F., na liste vlastníctva č. XXXX, okres F. U.., obec F. - Y. Č. T., kat. územie T. v časti „B - vlastníci a iné oprávnené osoby“ na odporcu v 2. rade pod poradovým číslom XX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti XXXX/XXXXXX- in k celku. Odvolací súd má taktiež preukázané, že dňa 26.06.2008 bola medzi odporcom v 1. rade ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou N..K..Z.. J., L..C..I.., so sídlom: Ľ. S. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „N..K..Z.. J., L..C..I..“) ako dlžníkom uzavretá A. I. Ú. Č.. XXXXX, ktorou sa odporca v 1. rade zaviazal obchodnej spoločnosti N..K..Z.. J., L..C..I.. poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 49.790,88 eur, pričom takáto peňažná pohľadávka odporcu v 1. rade bola zabezpečená záložným právom - Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.06.2008 uzavretou medzi odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a navrhovateľkou ako záložcom so zálohom, vyššie uvedeným bytom, nebytovým priestorom a spoluvlastníckymi podielmi. Zároveň bola uzavretá aj mandátna zmluva, ktorou navrhovateľka ako mandant poverila odporcu v 1. rade ako mandatára, aby uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu a realizácii záložného práva aj vo vzťahu k právnym úkonom slúžiacim na prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď si v rámci konania o určenie vlastníckeho práva ako predbežnú otázku vyriešil platnosť Zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2008 a v súlade so zásadou akcesority aj platnosť Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.06.2008 a následne aj Mandátnej zmluvy. Správne súd prvého stupňa v dôsledku vykonaného dokazovania vec aj právne posúdil, keď považoval Zmluvu o úvere za platný právny úkon, keď pre jej platnosť sa vyžaduje dohoda o jej podstatných náležitostiach, a to: a) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, ktorý záväzok je obsiahnutý v čl. II. označeného ako “Platobné podmienky úveru“, b) určenie úverového limitu, ktorý limit bol explicitne vo výške 49.790,88 EUR dojednaný, c) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, ktorý záväzok je obsiahnutý v čl. II označeného ako “Platobné podmienky úveru“. Aj keď z konsenzuálneho charakteru tohto zmluvného typu vyplýva, že na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom, takéto čerpanie úveru bolo skutočne obchodnou spoločnosťou N..K..Z.. J., L..C..I.. využité, čo vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.06.2008 vystaveného odporcom v 1. rade s vyplatenou sumou vo výške 49.790,88 eur obchodnej spoločnosti N..K..Z.. J., L..C..I.. s podpisom jej konateľa. Ako o platnom právnom úkone možno nepochybne hovoriť aj v prípade Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.06.2008, keď obsahuje označenie zmluvných strán, predmetu zálohu a aj označenie pohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje (rovnako mandátna zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 566 Obchodného zákonníka a nasl.). Rovnako došlo k platnému vzniku záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, keď boli splnené obidve podmienky, a to uzavretá písomná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a existencia rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť N..K..Z.. J., L..C..I.. sa dostala do omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov v dohodnutých splátkach vo výške 2.531,04 eur mesačne, došlo tak k predčasnej splatnosti celého úveru v zmysle článku II. bodu 6 A. I. Ú. Č.. XXXXX a z dôvodu, že pohľadávka - úver so splátkovým kalendárom nebol riadne a včas splnený, odporca v 1. rade ako záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva formou predaju zálohu na dražbe, po ktorej nadobudol zhora opísané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporca v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd považuje zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v podanom odvolaní nepreukázala, že Zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa 26.06.2008 je simulovaným právnym úkonom, tento právny úkon má všetky náležitosti v zmysle ust. § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Ak navrhovateľka uvádza, že Zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa 26.06.2008 je simulovaným právnym úkonom, nakoľko jej účastníci nemali skutočný záujem na poskytnutí úverových prostriedkov, ale iba na zrušení Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 06.09.2006, takéto konštatovanie zostalo len v rovine tvrdení, ktoré navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala. Dôkaznú bremeno na preukázanie skutočnosti, že išlo o tzv. fiktívny úver s poukazom na § 120 O.s.p. zaťažovalo navrhovateľku, pričom navrhovateľka v danom prípade dôkazné bremeno neuniesla. Je nevyhnutné taktiež poznamenať, že Zmluva o úvere zo dňa 26.06.2008 je samostatným právnym úkonom nezávislým od Zmluvy o úvere zo dňa 06.09.2006. Obidve zmluvy o úvere neboli viazané na konkrétny účel, boli bezúčelové t.j. druhá Zmluva o úvere nemala za cieľ splatiť (nahradiť) prvú Zmluvu o úvere, previazanosť týchto dvoch zmlúv nijakým spôsobom nevyplýva ani z ich obsahu. Obidve zmluvy o úvere boli zároveň na strane dlžníkov uzatvorené rozdielnymi subjektmi, keď v prípade prvej Zmluvy o úvere bola dlžníkom navrhovateľka v 1. rade ako fyzická osoba - spotrebiteľ, zatiaľ čo v prípade druhej Zmluvy o úvere bola dlžníkom obchodná spoločnosť N..K..Z.. J., L..C..I.., keď už zo samotnej povahy týchto subjektov vyplýva ich rozdielne postavenie. Čo sa týka ďalšieho dokazovania v zmysle návrhu navrhovateľky, odvolací súd poukazuje nato, že v zmysle § 120 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Vzhľadom na uvedené súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov v tom zmysle, že by bol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale je oprávnený posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktorý z týchto dôkazov vykoná. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci (k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy), ako aj dôkazy, ktoré sú zjavne navrhované len preto, aby bol účelovo predlžovaný právny spor. Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd pre rozhodnutie vo veci samej v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a preto aj správne rozhodol, keď nevykonal navrhovateľkou navrhovaný dôkaz, ktorý bol pre vec nerozhodujúci, a z rovnakých dôvodov ani odvolací súd nemal za potrebné v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. doplniť dokazovanie - zistenie pravosti podpisu navrhovateľky na príjmovom pokladničnom doklade v sume 36.513,31 eur, keď vzhľadom na nezávislosť obidvoch zmlúv o úvere by skúmanie pravosti takéhoto podpisu nemalo vzťah k Zmluve o úvere č. XXXXX zo dňa 26.06.2008 a k úveru vo výške 49.790,88 eur, ktorá pohľadávka v tej výške bola zabezpečená záložnou zmluvou a v dôsledku ktorého nedodržania splátkového kalendára sa odporca v 1. rade uspokojil zo predmetu záložnej zmluvy - zálohu. Vo vzťahu k neplatnosti dobrovoľnej dražby odvolací súd má za potrebné uviesť, že podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podania (viď § 2 písm. a) cit. zákona). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g) cit. zákona). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona, ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods. 1 cit. zákona). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou cit. zákona). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá cit. zákona). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f) cit. zákona). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 cit. zákona). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g) cit. zákona). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 cit. zákona). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 cit. zákona). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. a jeho právny záver, že návrh je nedôvodný je zákonu zodpovedajúci, keď po preskúmaní ust. § 21 ods. 2 vyššie citovaného zákona odvolací súd zistil, že dňom konania dobrovoľnej dražby (aj dňom príklepu) bol deň 22.06.2009 a ak právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, ktorý prípad tomuto nezodpovedá), posledným dňom na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bol deň 22.09.2009 a ak sa navrhovateľka takéhoto určenia domáhala až dňa 31.03.2010, takéto právo navrhovateľke zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty. Záverom odvolací súd poznamenáva, že v odvolaní navrhovateľka neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. § 205a O.s.p. s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. K námietke navrhovateľky uvedenej v odvolaní, že podala návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nie návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, odvolací súd uvádza, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd vysloviť iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 vyššie citovaného zákona a otázku neplatnosti nemôže súd posudzovať v inom konaní. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu 1. rade rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi 1. rade ich náhradu nepriznal, keďže tento nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadne trovy odvolacieho konania mu ani nevznikli. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu 2. rade rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keď tento cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi 2. rade náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.9.2010, ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu 2. rade. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. b), ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 74,61 eur (1 x 55,49 eur plus 1 x 7,21 režijný paušál plus 19 % DPH zo sumy 62,70 eur). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.