Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/176/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509212721 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509212721.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľky: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, N., zastúpenej JUDr. Evou Marianyiovou Lettrichovou, advokátkou, Toplianska 5, Bratislava, proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. na Ž. X., N., zastúpenému AK JUDr. Viera Malinowska, s.r.o., Brnianska 43, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému T. T., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. januára 2012 č.k. 6C 281/2009-231, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o úpravu práv a povinností k maloletému T. T., nar. XX.XX.XXXX, potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletého syna na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 135,- eur do rúk navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že navrhovateľka je povinná písomne ho informovať na adresu jeho bydliska o maloletom dieťati - o jeho zdravotnom stave, škole a záujmových aktivitách v dvojmesačných intervaloch, vždy k poslednému dňu v mesiaci február, apríl, jún, august, október, december. Styk odporcu s maloletým upravil tak, že odporca má právo stretávať sa s ním každý nepárny týždeň od piatka 16,00 hod do nedele 18,00 hod. s prespaním, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého pondelka školských prázdnin od 9,00 hod. do soboty 18,00 hod, počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 9,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod. s tým, že si dieťa v stanovenom čase vyzdvihne a odovzdá pred domom navrhovateľky. O trovách štátu vynaložených vo veci rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet súdu 60,96 eur a o trovách účastníkov tak, že nemajú právo na náhradu trov konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov stanovené v § 18, § 22 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keďže ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva videl v názorových a povahových rozdieloch manželov, a vzhľadom na ich postoj mal za to, že nie je predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj účel. Pri rozhodovaní o ich rodičovských právach a povinnostiach k maloletému synovi na čas po rozvode sa podľa ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 5, § 25 ods. 1 a ods. 2 a § 62 ods.
1, ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine, na základe vykonaného znaleckého dokazovania, priklonil k záveru znalca a maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného zohľadňoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov a odôvodnené potreby maloletého. Mal za preukázané, že rodičia maloletého nemajú iné vyživovacie povinností, navrhovateľka má priemerný mesačný príjem 754,- eur a odporca 600,- eur. Prihliadol aj na záujmy maloletého (karate, tanec, výtvarný krúžok) a jeho zdravotný stav, ktorý nevyžaduje mimoriadne výdavky. K rozhodnutiu o styku odporcu s maloletým, po námietke navrhovateľky, že odporca býva na ubytovni, nariadil znalecké dokazovanie, ktoré potvrdzovalo, že odporca má predpoklady pre výchovu maloletého a je schopný bohatšieho emočného kontaktu. Znalkyňa v posudku poukázala na to, že maloletý je ovplyvňovaný negatívnym postojom matky k otcovi, ktorý ako dieťa nekriticky preberá. Zdôraznila, že vzťah maloletého s otcom má stabilný základ a je potrebné, aby s ním bol čo najčastejšie, aby sa ich vzťah obnovil, pretože v súčasnej dobe ho čiastočne odmieta. Kontakt dieťaťa s otcom je v jeho záujme a podľa znalkyne by bolo vhodné, aby bol s otcom často, aby s ním aj prespával a matka by mala byť ústretovejšia k stretávaniu sa otca s maloletým synom. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenie § 144 O.s.p., o trovách vynaložených vo veci štátom podľa ustanovenie 148 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka v časti týkajúcej sa výživného a úpravy styku odporcu s maloletým, žiadala ho v tejto časti zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne a styk odporcu s maloletým počas letných prázdnin upraviť tak, aby maloletému zabezpečil samostatné lôžko a počas roka tak, aby si maloletého prišiel prevziať aj pred bydlisko jej rodičov, že odporca má právo stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od soboty od 10,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že maloletý by prespal u matky a v nedeľu od rána 10,00 hod. do 18,00 hod., čase vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a v čase veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Súdu prvého stupňa vytkla, že zdravotný stav maloletého posúdil neúplne a nesprávne, keďže neprihliadol na náklady liečby jeho obezity a na návrh výživného kolíznym opatrovníkom. Návrh na úpravu styku maloletého s otcom odôvodnila tým, že vzhľadom na svoju prácu nie je schopná vždy zabezpečiť odovzdanie maloletého pred svojim domom, pretože často sa o neho starajú jej rodičia. Nesúhlasila s tým, že maloletý by pri ňou navrhovanom styku s otcom strávil veľa času cestovaním a žiadala, aby súd uložiť povinnosť informovať o stave dieťaťa aj odporcovi v dobe, keď maloletý bude v jeho starostlivosti.
Poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, všetky argumenty navrhovateľky proti súdom určenému styku označil za subjektívne a účelové tvrdenia, ktorých nevhodnosť pre syna v konaní preukázal.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvé prvého stupňa v časti výživného 135,- eur potvrdiť, pretože stanovená suma zohľadňuje potreby maloletého, jeho záujmového aktivity, vek a zároveň aj schopnosti rodičov tieto náklady pokrývať. K rozhodnutiu o úprave styku maloletého s otcom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Odvolací súd vec v napadnutej časti týkajúcej sa výživného a styku odporcu s maloletým prejednal podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súdom tento prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Vyživovacia povinnosť závisí aj od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorá býva rôzna a má zabezpečovať jeho všestranný rozvoj, ktorých rozsah je obmedzený aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.
Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62 Zákona o rodine) je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t.j. každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že maloletý T. má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd prvého stupňa správne pri určení jeho vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o deti osobne stará.
V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o výživnom, ktoré aj podľa neho zodpovedá kritériám stanoveným v uvádzaných ustanoveniach Zákona o rodine. Povinný otec je stredoškolsky vzdelaný, je zamestnaný primerane svojmu vzdelaniu ako bezpečnostný pracovník, pričom dosahuje súdom prvého stupňa zistený príjem 600,- eur mesačne, svoj príjem zvyšuje tým, že pracuje aj brigádnicky. Jeho majetkové pomery mu však neumožňujú platiť vyššie ako určené výživné. Nemá žiaden majetok väčšej hodnoty, na ktorý by bolo pri určovaní výživného prihliadnuť, býva na ubytovni, kam sa odsťahoval po tom čo odišiel zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorú viedli v byte, ktorý je jej výlučným vlastníctvom.
K námietke navrhovateľky, že prvostupňový súd neprihliadol na zdravotné problémy maloletého vyplývajúce mu najmä z obezity uvádza, že v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky spôsobené touto skutočnosťou.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie o dieťati, ktorý sa tohto práva môže domáhať aj na súde. Súd pri tomto rozhodovaní zisťuje najmä to, ktorý z rodičov, s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa, je viac spôsobilý osobne sa postarať o maloleté dieťa, resp. u ktorého z rodičov má priaznivejšie podmienky a aké sú citové väzby dieťaťa k rodičom. Záver súdu
o týchto skutočnostiach musí vychádzať z vykonaného zisťovania o osobe maloletého a rodičov, ako aj prostredia, v ktorom rodičia žijú.
V danom prípade bol pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vytvorený spoľahlivý podklad vykonaným dokazovaním. Súd prvého stupňa si dokonca zaobstaral znalecký posudok k posúdeniu podstatných otázok o osobnostných predpokladoch rodičov na výchovu maloletého a vzťahu dieťaťa k rodičom. Aj odvolací súd považoval za vhodné a v záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, s čím nakoniec účastníci konania súhlasili. Styk odporcu s maloletým synom, tak ako bol upravený súdom prvého stupňa, zohľadňuje záujem maloletého a rovnako aj odporučenie znalkyne, aby maloletý v záujme zlepšenia svojho vzťahu k otcovi, trávil s ním čo najviac času a to aj s prespaním, a dlhšiu dobu vcelku. Návrh navrhovateľky, aby v bežnom roku počas víkendov, ktoré má maloletý tráviť s otcom, sa vždy vracal prespať domov, by nebol v jeho záujme, keďže by to výrazne obmedzovalo odporcu v príprave programu na dobu, ktorú majú spolu stráviť. Odvolací súd nenašiel rozumný dôvod ani v návrhoch navrhovateľky na zmenu úpravy styku maloletého s otcom počas prázdnin a sviatkov a ani miesta, kam má dochádzať pre maloletého.
K návrhu navrhovateľky, aby aj odporcovi bola uložená povinnosť informovať ju o maloletom v dobe, keď je v jeho starostlivosti, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého je možné túto povinnosť uložiť len tomu rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čo mu bránilo tomuto jej návrhu vyhovieť.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa výživného a úpravy styku s maloletým podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.