KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/530/2011 z 11. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2012, sp. zn. 9Co/530/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1509212778.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/530/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509212778
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509212778.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská
časť Bratislava - Staré mesto, Bratislava, Vajanského nábrežie č. 3, zastúpená LEGAL CARTEL,
s.r.o., Bratislava, Ľubinská č. 18, proti odporkyni : Z.. H. F., C. C., C. Č.. XX, o zaplatenie 89,62
€ s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11 C
332/09-58 zo dňa 5. októbra 2011, v pomere hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 33 € a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 114,40 €, k rukám Mgr. Andrea Maara, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
89,62 € so 7 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.8.2006 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania 72,54 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom
meste SR Bratislave v platnom znení, ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 3, § 15 ods. 2 citovaného zákona
mal za to, že miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto mohlo zriadiť rozpočtovú
organizáciu VEPOS so sídlom Bratislava - Staré Mesto a na túto mohol preniesť správu ciest. Poverením
zo dňa 15.2.2006 starosta Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto poveril Mestskú políciu hlavného
mesta SR Bratislavy, stanicu Staré Mesto zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa
§ 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších zmien a dodatkov. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, ods.
4, ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii bolo možné vyvodiť,
že pokiaľ mestská polícia na základe poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorý v
súlade so Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 3/1991 o Mestskej polícii
poveril túto zabezpečením výkonu rozhodovania o odstránení vozidiel, tak príslušník mestskej polície
rozhodoval o odstránení motorových vozidiel na základe ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č.
564/1991 Zb., podľa ktorého obecná polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia
obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu. Keďže príslušník mestskej polície mal právo rozhodnúť
o odťahu motorového vozidla, nie je v právomoci súdu preskúmavať, či bol v danom prípade odťah



oprávnený, nakoľko o odťahu motorového vozidla rozhodol kompetentný orgán, a to príslušník mestskej
polície.

Rozhodnutie ďalej po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 124
ods. 6 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, keď aj s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 2/01, zo 16. októbra 2001 dospel k záveru, že zmluvy
o technickom výkone odťahu, uzavreté medzi správcom komunikácie a spoločnosťou ASTER, spol. s
r.o., sú platné a odporkyňa je povinná uhradiť náklady spojené s odťahom motorového vozidla správcovi
cesty. Prvostupňový súd mal za preukázané, že výkon odťahu sa uskutočnil dňa 8.8.2006 o 9,38 hod.,
pričom miestom naloženia vozidla bola Bernolákova ulica v Bratislave. Dôvodom odtiahnutia motorového
vozidla bola skutočnosť, že predmetné vozidlo Fiat Punto G.: C. XXX C. stálo v zákaze zastavenia, čím
došlo k vzniku povinnosti odporkyne odstrániť predmetné motorové vozidlo či už na svoje náklady alebo
na náklady správcu cesty. Keďže k odtiahnutiu motorového vozidla došlo na náklady správcu cesty, v
zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť tieto náklady
priamo správcovi cesty, t.j. Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil
nárok na náhradu ním vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odťahom motorového vozidla,
ktorého držiteľom a prevádzkovateľom bola odporkyňa. Tento odťah technicky realizoval na základe
zmluvného vzťahu a rozhodnutia príslušníka mestskej polície o odstránení vozidla z dôvodu, že vozidlo
tvorilo prekážku v cestnej premávke. Formou rozhodnutia bol protokol o odstránení vozidla, ktorý policajt
mestskej polície spísal.

Prvostupňový súd uzavrel, že odporkyňa nie je vo vzťahu k spoločnosti ASTER, spol. s r.o., ktorá odťah
vozidla dňa 8.8.2006 fakticky vykonala ako subjekt zmluvne splnomocnený správcom komunikácie, v
žiadnom (vo verejnoprávnom ani súkromnoprávnom) vzťahu. Súkromnoprávny vzťah medzi správcom
cesty a podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva odťahovú službu pre správcu ciest na základe
uzatvorenej zmluvy, je výlučným vzťahom medzi týmito dvoma subjektami, ktorí si majú vysporiadať
svoje vzájomné záväzky spojené s odťahom motorových vozidiel resp. s obsahom zmluvy, ktorú
uzatvorili. V danom prípade súd skúmal výlučne verejnoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi občanom,
ktorý porušil pravidlá cestnej premávky a správcom cesty, ktorým je v danom prípade Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto, právnická osoba s právnou subjektivitou. Medzi účastníkmi bolo nesporné,
že k nútenému odťahu motorového vozidla odporkyne došlo. Sporná nebola ani výška navrhovateľom
uplatnených nákladov, ktoré mu v súvislosti s núteným odťahom vznikli. Cena núteného odťahu bola
stanovená na základe zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách a usmerneniami Ministerstva financií SR v zmysle
výmeru č. R - 1/1996 v znení výmeru č. R-2/2000, ktorým boli určené podmienky vecného usmerňovania
pre tzv. vynútené výkony. Preto súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť správcovi cesty, t.j.

Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, náklady núteného odťahu motorového vozidla, ktorého v čase
jeho odťahu bola držiteľom, prevádzateľom. Pokiaľ príslušník mestskej polície mal právo rozhodnúť
o tomto odťahu a o odťahu motorového vozidla rozhodol ako kompetentný orgán, nie je v právomoci
súdu preskúmavať, či bol v danom prípade odťah oprávnený. Obranu odporkyne v tomto smere vo
vzťahu k predmetu sporu preto vyhodnotil ako irelevantnú. Na konanie o priestupkoch sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (zák.č. 71/1967 Zb. v platnom znení ). Povinnosť uhradiť náklady
spojené s odťahom vyplýva priamo zo zákona č. 315/1996 Z.z., táto povinnosť vyplýva odporkyni ako
prevádzateľovi odtiahnutého vozidla priamo z ustanovenia § 40 ods. 1 citovaného zákona o premávke na
pozemných komunikáciách, pričom tieto náklady je povinná ako prevádzkovateľ vozidla uhradiť výlučne
správcovi cesty, v danom prípade Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto.

O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie ceny núteného
odťahu pri prevzatí vozidla. Vzhľadom na to, že úhrada ceny núteného odťahu nebola vykonaná
pri prevzatí vozidla, stala sa splatnou dňa 15.8.2006. Odporkyňa v lehote splatnosti svoju platobnú
povinnosť nesplnila, s plnením svojej platobnej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi sa dostala do
omeškania, preto navrhovateľovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške 7 % ročne od
16.8.2006 do zaplatenia.



O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedla, že žalovaná istina 89,62 € predstavuje náhradu nákladov spojených s núteným odťahom. Pri
posudzovaní otázky, či spoločnosť ASTER, s.r.o. bola oprávnená vykonať odťah vozidla sa súd oprel
o nález Ústavného súdu SR, sp. Zn.: III.ÚS 2/01, zo dňa 16.októbra 2001. Nesúhlasila so záverom
súdu, že odstránenie prekážky cestnej premávky si môže správca komunikácie zabezpečiť súkromnou
spoločnosťou. Správca cesty vykonáva správu buď osobne alebo prostredníctvom zriadenej právnickej
osoby zriadenej na tento účel, teda na účel vykonávania správy ciest vo vlastníctve obce v zmysle §
3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb., z ktorého aj vyplýva, že právnická osoba musí byť zriadená
(obcou) jedine na účel výkonu správy ciest. Správcom pozemných komunikácií vo vlastníctve obce
je len obec, ktorá môže za účelom výkonu správy ciest v jej vlastníctve, zriadiť právnickú osobou. Z
ustanovenia § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. zase vyplýva, že vozidlo môže odstrániť len správca cesty.
Len správca komunikácie môže rozhodnúť o odstránení vozidla. Je prípustná výnimka, kedy o odstránení
vozidla môže rozhodnúť aj policajt (ale nie obecný policajt, ktorý na základe príslušných zákonov - zákon
č. 73/1998 Z.z., nespadá do definície „policajt“). Preto záver súdu o tom, že o odtiahnutí vozidla žalovanej
mohol rozhodnúť aj mestský policajt, považovala za právne neodôvodnený a nesprávny. Rozhodnutie o
odstránení vozidla podľa § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. nie je rozhodnutím o priestupku. Mestský policajt,
ktorý o odstránení vozidla v danom prípade rozhodoval, nerozhodoval podľa § 3 ods. 3 písm. f) zák. č.
564/1991 Zb. Žalovanú sumu má ona zaplatiť titulom náhrady nákladov odťahu vozidla a nie ako blokovú
pokutu. Podľa názoru súdu, mestský policajt nekonal podľa § 3 ods. 3 písm. f) zák. č. 564/1991 Zb., ale
mestský policajt konal na základe poverenia starostu (podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 564/1991 Zb.).
V takom prípade, ale nemôže byť súd viazaný rozhodnutím policajta o priestupku. Záverom vo svojom
odvolaní uviedla, že súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko tým, že poukázal na § 3 ods. 3 písm. f)
zákona č. 564/1991 Zb. a zároveň konštatoval, že rozhodnutie - protokol o odstránení vozidla mestského
policajta nemá súd oprávnenie preskúmavať, musí sa jednať o niektoré rozhodnutie podľa § 135 O.s.p.
S týmto názorom súdu sa odporkyňa nestotožnila, nakoľko z § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. vyplýva iba,
že správca komunikácie je oprávnený „odstrániť vozidlo“ a rozhodnúť o odstránení vozidla, ktoré tvorí
prekážku. O odstránení vozidla sa ale nevydáva rozhodnutie vo veci, ktoré by zakladalo, menilo alebo
rušilo práva dotknutej osoby. Takéto rozhodnutie už vôbec nie je rozhodnutím o priestupku. Preto mala
za to, že súd bol povinný skúmať okolnosti, za ktorých k odtiahnutiu vozidla žalovanej došlo, keďže súd
nemal žiadne relevantné rozhodnutie, ktorým by bol viazaný, nakoľko táto otázka nepatrí do právomoci
iného orgánu. Vo veci odstránenia vozidla žalovanej nebolo vydané žiadne rozhodnutie o priestupku, a
teda žalovaná nebola uznaná vinnou zo spáchanie priestupku.

Ďalej uviedla, že súd mal za preukázané, že pohľadávka spoločnosti VEPOS Bratislava - Staré
Mesto vznikla. VEPOS Bratislava - Staré Mesto vykonávala správu pozemných komunikácií, ale
prostredníctvom súkromnej spoločnosti a to znamená, že náklady na odťah vznikli spoločnosti ASTER,
spol. s r.o. a až refakturáciou týchto nákladov na spoločnosť VEPOS Bratislava - Staré Mesto mohli
vzniknúť reálne spoločnosti VEPOS Bratislava. V rozsudku súd nikde neuvádza spôsob ako spoločnosť
VEPOS Bratislava - Staré Mesto nadobudla túto pohľadávku, resp. ako jej vznikli náklady na odťah a
najmä či boli uhradené. Až úhradou nákladov môže vzniknúť nárok na ich náhradu. V konaní zaplatenie
nákladov nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Iba uhradené náklady môžu byť nahradené, obdobne
ako je to pri nároku na náhradu škody. Preto považovala za sporné či k postúpeniu pohľadávky zo
spoločnosti VEPOS Bratislava na spoločnosť ASTER, spol s r.o. mohlo dôjsť, nakoľko nie je jasne
preukázaný vznik pohľadávky VEPOS Bratislava. Súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko považoval za preukázaný vznik pohľadávky spoločnosti
VEPOS Bratislava - Staré Mesto. Táto pohľadávka bola postúpená na súkromnú právnickú osobu
ASTER, s.r.o. 24.10.2008 a následne postúpená Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (dá sa povedať,
že vrátená obci a teda správcovi komunikácie). Žalobu podala súkromná právnická osoba ASTER
s.r.o. len 10 dní pred uplynutím premlčacej doby, zároveň si ale samozrejme uplatnila nárok na úrok z
omeškania za obdobie od začiatku omeškania žalovanej, teda za obdobie skoro 3 rokov a takýto postup
v súlade s dobrými mravmi.



K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. S podaným odvolaním
a jeho odôvodnením sa nestotožnil a mal za to, že rozsudok je správny, zákonný a prvostupňový
súd vec správne právne posúdil. Striktný výklad ustanovenia § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách spôsobom, aký uvádza odporkyňa, by viedol k rôznym absurdnostiam.
Ak by sa pripustilo, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca
komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z
právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by
bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti
správcov komunikácií. Doslovný výklad ustanovenia § 40 odporkyňou je vzhľadom na vyššie uvedené
neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného aj
v dôvodovej správe a v danom prípade vôbec nie je namieste. Obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o.
ako jeho zmluvný partner vykonávala len

technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla
samozrejme spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah motorového vozidla
nebolo možné vykonať. Obchodná spoločnosť ASTER, spol. s r.o. nerozhodovala o odťahu motorového
vozidla a rovnako ani nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala
do práv jednotlivcov. Keďže priamo činnosťou spoločnosti ASTER, spol. s r.o. nedochádza k zásahu
do práv jednotlivca, nie je teda potrebné poskytovať ochranu práv jednotlivcov prostredníctvom tak
doslovného výkladu ustanovenia § 40, aký využíva odporkyňa vo svojom odvolaní. V zmysle vyššie
uvedeného mal jednoznačne za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa
23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto zriadenou navrhovateľom
a obchodnou spoločnosťou ASTER, spol. s r.o. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného
nejde o neplatný právny úkon a on je v spore aktívne legitimovaným.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) vec preskúmal napadnutý rozsudok podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď zopakoval a
vykonal dokazovanie (§ 129 ods. 1 a § 213 ods. 3, 4 O.s.p.) oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to protokolom o odstránení vozidla zo dňa 8.8.2006, protokolom o výdaji vozidla zo dňa 8.8.2006, s
faktúrou č. 11716/05, s Poverenie starostu MČ Bratislava - Staré mesto zo dňa 15.2.2006, zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2008 a zo dňa 23.9.2009 a dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku v napadnutej časti.

Odvolací súd dokazovaním zistil, že Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislava dňa 8.8.2006 na
základe rozhodnutia policajta mestskej polície Č.. XXX 30.8.2005 rozhodla o odťahu motorového vozidla
zn. Fiat Punto, farby bordovej, EČ : C.-XXXBD z dôvodu, že predmetné vozidlo stálo na mieste zákazu
zastavenia na Tobruckej ul. v Bratislave a vodič vozidla tak porušil § 3 zákona č. 315/1996 Z. z. O
tomto rozhodnutí bol spísaný Protokol o odstránení vozidla podľa ustanovenia § 40 ods. 1 a ods.
4 písm. a) a b) Zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Na základe
tohto rozhodnutia Mestskej polície hl. mesta SR Bratislava spoločnosť ASTER, spol. s r.o. vykonala
technický odťah predmetného motorového vozidla a to dňa 8.8.2006 o 9.38 hod. Dňa 8.8.2006 o
13.15 hod. odporkyňa prevzala od spoločnosti ASTER, spol. s r.o. odtiahnuté motorové vozidlo,
ktorého držiteľom bola. Faktúrou č. 11716 zo dňa 8.8.2006, splatnou dňa 15.8.2006, spoločnosť ASTER,
spol. s r.o. odporcovi fakturovala cenu za výkon núteného odťahu v sume 2.700,- Sk vrátane DPH.
Dňa 23.9.2009 uzatvorili spoločnosť ASTER, spol. s r.o. ako postupca a navrhovateľ ako postupník
Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok, vrátane ich
príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zmluvy, ktorá je prílohou
zmluvy a obsahuje najmä označenie dlžníka, výšku pohľadávky a deň splatnosti pohľadávky.

Vzhľadom na predmet konania, keď navrhovateľovi ako postupníkovi bola na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 spoločnosťou ASTER, spol. s r.o. ako postupcom postúpená
pohľadávka z neuhradeného núteného odťahu vozidla G. : C.-XXXBD, odvolací súd skúmal, či
spoločnosť ASTER, spol. s r.o. bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie §



40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5
písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej
komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri
odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci
správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo
sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená
vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená.“

Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v
ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto
názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym
zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom
rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách
padá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií
súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri
ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v
zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov.
Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom
rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej
( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu,
v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou
pre tento účel založená alebo zriadená.

Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo
dňa 23.10.2006, ktorá je súdu v zmysle § 121 O.s.p. známa z jeho rozhodovacej činnosti. Podľa obsahu
tejto zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií vykonáva na území
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a
účelových komunikácií III. a IV. triedy. VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil
obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových
vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy. Túto
činnosť vykoná na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o
úradný postup v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho
odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER, s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tejto zmluvy.

Podľa § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú
miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách kto spôsobil
prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho
náklady správca cesty.



Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona č. 315/1996 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je
ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) ponechané na mieste,
kde je zastavenie alebo státie zakázané; b) ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené
v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie; c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom a ak
podlieha evidenčnej povinnosti alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a trvalého pobytu,
alebo bez názvu a sídla držiteľa na viditeľnom mieste na jeho pravej strane s výnimkou dvojkolesových
vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Vzhľadom na zistený skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že vozidlo
odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne
na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, keď spoločnosť ASTER, spol. s r.o. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou ( mestom
Bratislava ) pre tento účel založená alebo zriadená. Zmluva „o výkone odťahovej služby“ zo dňa 5.1.2003
je preto neplatný právny úkon ( § 39 Občianskeho zákonníka ) lebo správca komunikácie ňou v rozpore
so zákonom previedol na spoločnosť ASTER, spol. s r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci
verejnej správy. Je v danom prípade právne irelevantné, že sa jednalo o príkaznú zmluvu v zmysle §
724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že príkazná zmluva upravuje
vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi (príkazcom a príkazníkom), t.j. ich vzájomné práva a povinnosti,
ale ani na základe tejto zmluvy nie je možné preniesť časť právomocí verejnej správy na súkromný
podnikateľský subjekt. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie
( § 451 Občianskeho zákonníka ), ktoré sa musí vydať. Spoločnosť ASTER, spol. s r.o. sa na základe
neplatného právneho úkonu nemohla sa voči prevádzkovateľovi vozidla úspešne domáhať náhrady
nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi.

Ak teda spoločnosť ASTER, spol. s r.o. žiadnu pohľadávku nemala, nemohla túto neexistujúcu
pohľadávku ani postúpiť v zmysle § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka na navrhovateľa a jeho
návrh je tak voči odporcovi v plnom rozsahu z tohto dôvodu nedôvodný, keď navrhovateľ nie je v konaní
aktívne legitimovaný.

Čo sa týka názoru, že s poukazom na ustanovenie § 124 zákona č. 315/1996 Zb. je odstraňovanie
prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon o správnom konaní
je a preto je táto činnosť v celom rozsahu upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy, odvolací
súd má za to, že tento je nesprávny. Podľa ustanovenie § 124 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona sa
všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok, nepoužijú na odstránenie prekážky
cestnej premávky a vozidla. Uvedená skutočnosť ale nemá vplyv na charakter celého zákona, keď tento
spadá do oblasti verejného (správneho) práva.

Rovnako nesprávny je podľa názoru odvolacieho súdu aj odkaz na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 2/01 uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 473/2001 Z.z.. Predmetný nález sa nevzťahuje na
daný prípad, keď Ústavný súd SR v danej veci rozhodoval o súlade VZN č. 4/1999 mesta Spišská Nová
Ves. Ústavný súd rozhodol, že VZN ako celok, n i e j e v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1,
čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy SR, s § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov, s § 2 ods. 1 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a s § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa § 135 ods. 1 veta prvá, O.s.p., súd je
viazaný rozhodnutím ústavného súdu (nie čiastočným odôvodnením) o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd teda je viazaný tým, že VZN nie je v súlade s Ústavou a zákonmi a nález nie je možné aplikovať
na toto konanie.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220
O.s.p. zmenil a návrh na zaplatenie sumy 89,62 € zamietol.



O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a §
151 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie
náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 33
€ (súdny poplatok za odpor a odvolanie) a trov právneho zastúpenia vo výške 114,40 €, ktorú zaviazal
navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne
do troch dní.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 4 úkony právnej služby a to prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 10.9.2009, písomné podanie - odpor zo dňa 16.9.2009, písomné podanie -
odvolanie zo dňa 4.11.2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.4.2012.

Odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a
účinnej od 1.1.2009 sumu 16,60 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby aj s poukazom na
ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 95,34 € (4 x 16,60 € + 2 x 6,95 € režijný
paušál + 1 x 7,41 € režijný paušál + 1 x 7,63 € režijný paušál). Táto odmena advokáta bola v zmysle § 18
ods. 3 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o 20 % DPH, t.j. o sumu 19,06 €. Celková odmena
potom predstavuje sumu 114,40 € (95,34 € + 19,06 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1509212778)

  1. 5. 10. 2011Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C/332/2009 z 5. 10. 2011
  2. 11. 4. 2012Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/530/2011 z 11. 4. 2012 (toto rozhodnutie)