Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509212822 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509212822.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: InvestAge, a. s., Karadžičova 8, 8/21 08 Bratislava, IČO: 35 838 639, zast.: JUDr. Imrich Vasiľ, advokát, Bajkalská 29/C, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: V.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX M., zast.: JUDr. Ľudovít Didi, Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, o zaplatenie 8.994,92 eura s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/1/2010-117 zo dňa 14.05.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/1/2010-117 zo dňa 14.05.2012 v napadnutej časti potvrdzuje o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením č. k. 3CbZm/1/2010-117 zo dňa 14.05.2012 zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/482/2009-21 zo dňa 30.11.2009, konanie vo veci zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.062,78 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ po vydaní zmenkového platobného rozkazu č. k. 3Zm/482/2009-21 zo dňa 30.11.2009 vzal svoj návrh dňa 19.12.2011 v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za námietky vo výške 541,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 521,78 eura za 2 úkony právnej služby. Uviedol, že späťvzatím návrhu navrhovateľom bez uvedenia dôvodu došlo k zastaveniu konanie, ktoré zavinil navrhovateľ, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že späťvzatie návrhu bez uvedenia dôvodu nemôže byť argumentom, pre ktorý by sa malo jeho konanie považovať za zavinenie zastavenia konania. Poukázal na § 96 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že späťvzatie návrhu je dispozitívny úkon procesný úkon, ktorým navrhovateľ disponuje celým konaním alebo jeho časťou. Podľa navrhovateľa predpokladom priznania trov konania je úspech v spore, pričom v predmetnom prípade sa nejedná o úspech v spore, a to vzhľadom na zjavnú absenciu meritórneho rozhodnutia v spore. Za dôvod hodný zavinenia navrhovateľa by bol prípad, kedy by podal návrh napriek tomu, že bol dlh odporcu splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, ďalej kedy by bol dlh premlčaný a pod., teda objektívny dôvod zastavenia konania pre zavinenie navrhovateľa. Navrhol, aby súd zmenil uznesenie tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na doplnenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolacím dôvodom uvádza, že podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade späťvzatia, resp. zastavenia konania pre späťvzatie návrhu, sa neposudzuje úspech v spore podľa § 142 O.s.p., pretože nejde o rozhodnutie o konkrétnom nároku uplatnenom v návrhu na začatie konania. Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. V prípade zastavenia konania sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa § 146 ods. 1 a 2 O.s.p.. Prvý odsek tohto ustanovenia určuje druhovo veci, pri ktorých sa pri náhrade trov konania nebude aplikovať ustanovenie § 142 O.s.p.. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (teda, že by bol návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný hradiť odporcovi trovy konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. V predmetnom prípade vzal navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu po jeho vydaní a pred jeho právoplatnosťou bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie návrhu nebolo vyvolané správaním odporcu. Preukázanie takéhoto správania odporcu by znamenalo použiť výnimku zo zásady priznávania trov konania pri späťvzatí návrhu podľa § 146 ods. 2 vety prvej. Existenciu takéhoto správania sa odporcu však navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní. Je preto nepochybné, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ - svojim procesným úkonom späťvzatím návrhu. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Existenciu dôvodov, podľa ktorých by sa nepriznávalo žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. však navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Podľa odvolacieho súdu na nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi však v tomto prípade dôvody nie sú dané. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania - trov právneho zastúpenia podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd nerozhodoval o trovách v odvolacom konaní úspešného odporcu (podľa § 142 ods. 1 O.s.p.), pretože odporca návrh na priznanie náhrady odvolacieho konania nepodal a ani mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (nepodal ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa). Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.