Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/213/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509217688 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509217688.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa : E. Z. I.Ž., E. X, E., Q.: XXXXXXXX, proti odporcom G. X.B. : K. I., Y.. XX.X.XXXX, E. E., E. X, zastúpeného AK Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, G. X.B. : Q. I., Y.. XX.X.XXXX, E. E., J. Y. Č..X, o zaplatenie 2 017,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.novembra 2011 č.k. 10C 332/2011-46, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2017,26 eur spolu s úrokom z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2008 v sume 131,51 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2017,26 eur od 26. 9. 2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 128,50 eur, všetko do 31. 1. 2012. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi bytu číslo XX na J. Y. Č. X G. E., výkon správy obytného domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, vykonáva navrhovateľ v súlade so zmluvou o výkone správy zo dňa 15. 4. 2004. Navrhovateľ vypracoval vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2008, z ktorého vyplýva nedoplatok v sume 2148,77 eur s tým, že v tejto sume je už započítaný úrok z omeškania vo výške 131,51 eur za omeškanie platenia mesačných zálohových platieb za rok 2008, a preto si navrhovateľ žalobou uplatnil nedoplatok vzniknutý vyúčtovaním za rok 2008 v sume 2017,26 eur, ako aj úrok z omeškania v sume 131,51 eur. Mal preukázané, že vyúčtovanie bolo odporkyni v 2.rade doručené dňa 10. 9. 2009, pričom odporcovia v 15 dňovej lehote od doručenia vyúčtovania za rok 2008 nedoplatok nezaplatili. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 10 ods. 1, ods. 6 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že návrh je opodstatnený. Konštatoval, že navrhovateľ v súlade so zmluvou o výkone správy vyhotovil ročné vyúčtovanie skutočných nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2008, vyúčtovanie poštou doručoval odporkyni v 2.rade, ktorá ho prevzala. Ustálil, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému bytu doposiaľ zrušené nebolo, a teda naďalej jeho spoluvlastníci tvoria nerozlučné spoločenstvo. Námietku odporcu v 1.rade ohľadne nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore posúdil ako účelovú, keďže nebolo preukázané v konaní, že by došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto zaviazal na úhradu dlžnej sumy oboch odporcov spoločne a nerozdielne s poukazom na to, že odporkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že dlh uhradí. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a lehotu na zaplatenie určil s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1.rade domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že prehliadol skutočnosť, že odporcovia sú síce spoluvlastníkmi predmetného bytu, avšak on byt neužíva od roku 2006 z dôvodu, že mu bola uznesením Okresného C. E. G. C..P.. XXC XXX/XX - 19 zo dňa 8. 2. 2006 uložená povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného bytu, a preto bol nútený sa z neho odsťahovať a od roku 2006 do dnešného dňa ho žiadnym spôsobom neužíva. Z dôvodu výlučného užívania predmetného bytu odporkyňou v 2.rade sa dohodli, že všetky náklady a poplatky spojené s užívaním bytu bude hradiť výlučne odporkyňa v 2.rade, pričom existenciu tejto dohody súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy, hoci odporkyňa v 2.rade ju nerozporovala. O existencii nedoplatku súvisiaceho s užívaním bytu mal vedomosť aj navrhovateľ, bol informovaný o tom, že v predmetnom byte nebýva. Nesúhlasil ani s výškou priznaných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorý bol nesprávne určený, pretože predmetom konania je suma 2017,26 eur, z ktorej 6 % predstavuje suma 121 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Odporkyňa v 2.rade ani navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu v 1.rade nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania odporcu v 1. rade z dôvodov ním podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.); a to aj vo vzťahu k odporkyni v 2.rade podľa § 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p., nakoľko ide o prípad, kedy odvolanie podané len jedným z odporcov, ktorému bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k druhému z odporcov, ktorý odvolanie nepodal, nakoľko táto solidarita zakladá nerozlučné spoločenstvo, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči každému z odporcov ( § 91 ods. 2 O.s.p.); bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci čo do jeho právneho záveru o pasívnej legitimácii odporcu v 1. rade na zaplatenie nedoplatkov za dodávku služieb spojených s užívaním bytu. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na zaplatenie nedoplatkov vzniknutých za dodávku služieb spojených s užívaním bytu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že odporcom vznikla na základe zmluvy o výkone správy solidárna povinnosť zaplatiť vyúčtovaním vzniknutý nedoplatok, a na tomto základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( §10 ods. 1, ods. 6 ) a svoje dôvody vedúce k priznaniu žalovanej istiny spolu s úrokmi z omeškania aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, vrátane námietky odporcu v 1.rade týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní, na ktorej odporca v 1.rade založil aj svoje odvolacie dôvody. Obsah odvolania odporcu v 1.rade tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V posudzovanej veci bol predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie nedoplatku za dodávku služieb spojených s užívaním bytu za rok 2008, vrátane úroku z omeškania z mesačných zálohových platieb za rok 2008 a úroku z omeškania z vyúčtovaného nedoplatku, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa zo dňa 15.4.2004. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Uvedené ustanovenie zakladá aktívnu a pasívnu solidaritu oboch manželov ohľadne právnych úkonov týkajúcich sa majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o spoločný majetok bývalých manželov, ktorých manželstvo zaniklo ( rozvodom), avšak ich bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vysporiadané, je potrebné uvedené ustanovenie zákona na tento prípad aplikovať na základe analógie legis v zmysle ust. § 853ods. 1 Obč. zák.. Podľa § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 511 ods.21 Obč. zá, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák., ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona možno konštatovať, že v danej veci ide vo vzťahu k spoločnému majetku patriaceho do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o pasívnu solidaritu bývalých manželov, v dôsledku ktorej obidvaja odporcovi ako bývalí manželia, zodpovedajú navrhovateľovi ako veriteľovi, na základe zmluvy o výkone správy, za vzniknutý nedoplatok z vyúčtovania nákladov za dodávku služieb spojených s užívaním bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, spoločne a nerozdielne, teda každý je povinný zaplatiť ho v celej výške, bez ohľadu na to, ktorý z nich byt ( výlučne) užíva a bez ohľadu na obsah ich dohody o tom, kto náklady bude správcovi platiť a navrhovateľ je tak oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z nich, a to oddelene alebo spoločne, s tým, že v prípade, ak pohľadávku uspokojí jeden z odporcov, dôjde, aj vo vzťahu k druhému z odporcov, k zániku pohľadávky splnením. Dohoda odporcov o tom, že náklady spojené s užívaním bytu bude platiť odporkyňa v 2.rade, nakoľko byt výlučne užíva po tom, ako sa z neho v roku 2006 odporca v 1.rade odsťahoval, je určujúca len pre vnútorný vzťah solidárne zaviazaných dlžníkov, a teda nemá právne účinky vo vzťahu k tretím osobám, teda ani k navrhovateľovi, a môže mať význam len v prípade uplatňovania regresu ( následného postihu) jedného z odporcov voči druhému, pokiaľ niektorý z nich plnil viac, ako na jeho malo pripadnúť. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky odporcu v 1.rade za opodstatnené, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa, čo do zaplatenia žalovanej istiny a úrokov z omeškania, aj vo vzťahu k odporcovi v 1.rade vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p. a ani mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.