Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/339/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509220200 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509220200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: EASTFIN, s. r. o., Vodná 20, 949 01 Nitra, IČO: 44 956 703, zast. ADVOKÁCIA, s. r. o., Vodná 20, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, proti odporcovi: DIGI SLOVAKIA, s. r. o., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722, zast. Ulianko & Holčík, s. r. o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 3.990,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/365/2009-55 zo dňa 25. 01. 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/365/2009-55 zo dňa 25. 01. 2011 v napadnutej zaväzujúcej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.990,79 Eur od 14. 05. 2009 do 13. 11. 2009 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 912,60 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,15 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 3.990,79 Eur zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.990,79 Eur od 14. 05. 2009 do zaplatenia a súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03. 11. 2009 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť 3.990,79 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14. 05. 2009 do zaplatenia titulom neuhradenia odmeny. Pred začatím konania vo veci samej vzal navrhovateľ svoj návrh v časti istiny 3.990,79 Eur späť s odôvodnením, že odporca predmetnú sumu uhradil po podaní návrhu dňa 13. 11. 2009. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dňa 05. 11. 2008 bola uzavretá mandátna zmluva medzi odporcom ako mandantom a ako mandatárom pôvodne pod obchodným menom Intelsat, s. r. o., Nové Zámky. Predmetom mandátnej zmluvy bol záväzok mandatára vykonávať pre mandanta uzatváranie predplatiteľských zmlúv a súčasne predmetom mandátnej zmluvy bol i záväzok odporcu ako mandanta zaplatiť za to dohodnutú odmenu. Za montáž satelitných zariadení vystavil mandatár odporcovi ako mandantovi faktúru č. 2009003 splatnú 13. 05. 2009, znejúcu na sumu 3.990,79 Eur. Odporca uvedenú faktúru neuhradil. Dňa 05. 10. 2009 zaslal postupca Intelsat, s. r. o. odporcovi oznámenie o postúpení pohľadávky v sume 3.990,79 Eur zo dňa 05. 10. 2009. Po podaní návrhu dňa 13. 11. 2009 odporca uhradil istinu vo výške 3.990,79 Eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 1 Obč. zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. S poukazom na tieto ustanovenia priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 14. 05. 2009. Deň 14. 05. 2009 ustálil ako prvý deň po splatnosti faktúry č. 2009003. Odporca v písomnom podaní označenom ako odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré súd prvého stupňa posúdil podľa obsahu ako odpor proti platobnému rozkazu, si voči navrhovateľovi uplatnil pohľadávku vo výške 14.921,- Eur. Svoj návrh však nevyšpecifikoval opísaním skutkových okolností a označením dôkazov. Samotný navrhovateľ uviedol, že je faktoringovou spoločnosťou, ktorá kupuje a vymáha pohľadávky a odporca by musel mať pohľadávku vo vzájomnosti voči navrhovateľovi. Navrhovateľ však nikdy nemal s odporcom uzavretú žiadnu zmluvu. Súd prvého stupňa súčasne vyhodnotil čiastočné plnenie odporcu s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. za uznanie zvyšku záväzku a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu v časti úrokov z omeškania vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a to v časti rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky č. 04/09 zo dňa 05. 10. 2009, od ktorej navrhovateľ odvodzuje hmotnoprávny základ svojho peňažného nároku v súdnom konaní. Uvedenú zmluvu odporca považuje za neúčinnú a naviac za absolútne neplatnú a to z dôvodov, že spoločnosť Suntech system NZ, s. r. o. je obchodnou spoločnosťou, ktorá de iure vznikla 18. 10. 2008. Jediným zakladateľom a súčasne jediným konateľom uvedenej spoločnosti je C. M.. Dňa 12. 03. 2010 previedol C. M. celý svoj obchodný podiel v spoločnosti na A. E., Maďarská republika. Predmetný prevod obchodného podielu má podľa názoru odporcu charakteristiky podvodného prevodu. Nový spoločník a konateľ spoločnosti Suntech system NZ, s. r. o. sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržuje, neodpovedá na písomnú korešpondenciu a nepreberá žiadne zásielky. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá de iure vznikla 18. 09. 2009. Zakladateľmi a spoločníkmi navrhovateľa boli C. M. a Z.. S. Z., S., pričom výška obchodného podielu každého z nich bola určená podľa pomeru ich peňažných vkladov vo výške 2.500,- Eur k základnému imaniu spoločnosti, čo predstavuje 50 % základného imania. Obaja boli zároveň konateľmi navrhovateľa. Odporca poukázal na ust. § 59a ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., ďalej na ust. § 66a ods. 1 Obch. zák. a uviedol, že zo zbierky listín príslušného registrového súdu je zrejmé, že predmet plnenia v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky č. 04/09 zo dňa 05. 10. 2009 nebol ohodnotený znaleckým posudkom. Znalecký posudok ani predmetná zmluva sa v zbierke listín nenachádzajú. Rovnako sa v nich nenachádza ani rozhodnutie valného zhromaždenia, ktorým by došlo k schváleniu zmluvy valným zhromaždením navrhovateľa. Nevyhotovenie znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu plnenia ako aj neschválenie predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky valným zhromaždením navrhovateľa je zrejmým porušením zákona a rovnako aj porušením zásad poctivého obchodného styku. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto neúčinná a naviac absolútne neplatná. Na prejednávanú vec podľa názoru odporcu nie je možné bez ďalšieho aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo 2/01 zo dňa 11. 06. 2003. Vyššie uvedené okolnosti sú podľa názoru odporcu takého charakteru, že pre otázku náhrady trov konania dávajú súdu možnosť aplikácie ust. § 150 O.s.p. a to aj za predpokladu procesného úspechu navrhovateľa. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie v jej napadnutej časti, resp. zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne a o trovách konania rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že dôvody, pre ktoré odporca napáda prvostupňové rozhodnutie, považuje za irelevantné. Zmluva o postúpení pohľadávok podľa názoru navrhovateľa nie je sankcionovaná ani neplatnosťou ani neúčinnosťou, pretože navrhovateľ je faktoringová spoločnosť, jeho bežnou obchodnou činnosťou je nákup pohľadávok od obchodných partnerov a následné vymáhanie pohľadávok, pričom nie je vylúčené, aby takýto nákup urobil aj od personálne prepojenej spoločnosti, pretože na takúto činnosť myslí ust. § 59a ods. 4 Obch. zák. Podstatné pre rozhodovanie súdu pri uplatnení postúpenej pohľadávky je však to, či sa vôbec konajúci súd má zaoberať osudom a existenciou či platnosťou zmluvy o postúpení, alebo má vychádzať len z oznámenia. Ak by odporca uvádzal akékoľvek kauzálne námietky voči takto uplatnenej pohľadávke, napr. že pôvodnému veriteľovi vôbec nevznikla, je postihnutá inou vadou a podobne, súd sa nimi musí zaoberať. V tomto konaní však proti samotnej pohľadávke namietal len tzv. vzájomným návrhom, nespĺňajúcim požiadavky takéhoto návrhu, ktorý ani presne neurčil ani nedoplnil. Nemôže sa teda brániť zaplateniu len preto, že si pohľadávku uplatňuje nový veriteľ a argumentovať len neplatnosťou, resp. neúčinnosťou postúpenia. Predmetný judikát Najvyššieho súdu SR je v súdnej praxi a bez výhrad bežne rešpektovaný. Podľa názoru navrhovateľa súd sa vôbec nemusel zaoberať existenciou a platnosťou zmlúv o postúpení, vychádzajúc len z oznámenia o postúpení, keďže takáto pohľadávka je postúpiteľná a jej postúpeniu nebráni ani zákon ani dohoda s dlžníkom. Navrhovateľova aktívna vecná legitimácia v tomto spore je daná. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celej napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav tak ako bol zistený súdom prvého stupňa a rovnako súd vec aj správne právne posúdil. Po podaní návrhu na súd prvého stupňa dňa 03. 11. 2009 odporca zaplatil navrhovateľovi vymáhanú istinu vo výške 3.990,79 Eur na účet odporcu dňa 13. 11. 2009 a z tohto dôvodu odporca vzal späť návrh v časti istiny a v tejto časti súd konanie zastavil. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania je právoplatný, keďže nebol odvolaním napadnutý. Predmetom konania preto je len nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania. Tak ako správne ustálil súd prvého stupňa splatnosť faktúry č. 20092003 nastala dňa 13. 05. 2009 a odporca sa s jej zaplatením dostal do omeškania od 14. 05. 2009. Vzhľadom na to, že odporca istinu uhradil na účet navrhovateľa dňa 13. 11. 2009, patrí navrhovateľovi úrok z omeškania za dobu omeškania odporcu so splnením svojho dlhu, t. j. od 14. 05. 2009 do 13. 11. 2009 v súlade s ust. § 369 Obch. zákonníka. Keďže nárok na zaplatenie úroku z omeškania navrhovateľ uplatnil od začiatku omeškania až do jeho zaplatenia, v časti od 14. 11. 2009 do zaplatenia návrh navrhovateľa zamietol. Ako vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávok č. 04/09 zo dňa 05. 10. 2009, postupca - spoločnosť INTELSAT, s. r. o., Nové Zámky oznámil odporcovi postúpenie predmetnej pohľadávky, ktorej úhrady sa domáha navrhovateľ v tomto konaní. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník, čo však v danom prípade sa nestalo. Vychádzajúc z uvedeného považuje odvolací súd námietky uvádzané odporcom v podanom odvolaní za právne irelevantné, súčasne bola jednoznačne preukázaná navrhovateľova aktívna vecná legitimácia v tomto spore. A tak ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa v danom prípade nemal povinnosť zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa ust. § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postupník sa na základe postúpenia stáva veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval právo na zaplatenie istiny a súčasne i úroku z omeškania a vzhľadom k tomu, že odporca neuviedol žiadne vecné námietky voči samotnej pohľadávke a súčasne nespochybnil ani uplatnenú výšku úrokov z omeškania (napr. nespochybnil splatnosť uplatnenej pohľadávky), to znamená neuviedol žiadne námietky k uplatnenej pohľadávke ako i úroku z omeškania, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne priznal výšku priznaného úroku z omeškania. Odporca pohľadávku navrhovateľa - istinu uhradil dňa 13. 11. 2009, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil v súlade s ust. § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd v ostatnom poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. O trovách prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal ich náhradu, ktorá pozostáva z náhrady za súdny poplatok za návrh vo výške 239,- Eur a za úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom navrhovateľa a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 25. 01. 2011) vo výške 151,05 Eur/úkon, 1 x paušálna náhrada 6,95 Eur, 1 x paušálna náhrada 7,21 Eur, 1 x paušálna náhrada 7,41 Eur, spolu s DPH, ako aj náhradu straty času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 49,40 Eur a náhradu cestovného vo výške 21,41 Eur, všetko v sume 912,60 Eur. Odvolací súd je názoru, že na použitie ust. § 150 O.s.p., tak ako žiadal o náhrade trov konania rozhodnúť odporca, nie sú dané dôvody, keďže vo veci nejde o mimoriadne okolnosti veci, pričom výšku trov konania odporca nenamietal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto trovy vyčíslil, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a 151,05 Eur (DPH z úkonu právnej služby 30,21 Eur), paušálna náhrada 7,41 Eur (DPH 1,48 Eur). Spolu trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH predstavujú sumu 190,15 Eur. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.