Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509221901 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509221901.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová, v právnej veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony I. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom pre konanie O. L., pracovníčkou P. Z. N. S., právne zastúpeného Marošom Matiaškom, adresa pre doručovanie Žilina, Nanterská 9/126, na návrh I. H., bytom N., G. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, so sídlom Líščie nivy 23, za účasti P. A. N. S., A. X, N., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22Ps 18/2009-130 zo dňa 06.10.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 06.10.2011 rozhodol tak, že v celom rozsahu pozbavil spôsobilosti na právne úkony I. H., nar. XX.XX.XXXX a ustanovil mu opatrovníka I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, N. a návrh I. H. zamietol. Podľa výroku napadnutého rozsudku je opatrovník oprávnený a povinný zabezpečovať výživu a opateru nesvojprávneho I. H., spravovať jeho majetok a vykonávať v jeho mene právne úkony voči štátnym a správnym orgánom, zastupovať ho v konaní pred týmito orgánmi, preberať jeho dôchodok. V iných než bežných veciach konanie opatrovníka podlieha schváleniu súdom. Opatrovník je povinný podávať správu o výkone funkcie opatrovníka príslušnému súdu vždy k 01.03. a 01.10. v každom roku. Súd návrh I. H. zamieta. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol tak, že súd štátu trovy konania nepriznal. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky ako matky I. H., ktorá návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2009 žiadala, aby súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony jej syna I. H., z dôvodu jeho nepriaznivého duševného stavu, pretože má epilepsiu, mentálnu retardáciu, paranoiditu a paranoidné bludy, čo spôsobuje, že je detský, zábudlivý, stráca pamäť, veci, doklady, je náladový, až agresívny. Odmieta užívať lieky, fyzicky ju napáda, rozbíja zariadenie bytu a odmieta sa liečiť. Svoj invalidný dôchodok minie za dva až tri dni na zbytočnosti a potom musia žiť len z jej dôchodku. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje. Je agresívny, ohrozuje ju, vytiahol na ňu i nôž, preto sa bojí o svoj život, je zúfalá, nevie si s ním poradiť, nedá sa s ním hovoriť. Zo znaleckého posudku súd zistil, že I. H. trpí na duševnú poruchu - mentálnu retardáciu v úrovni debility, aj keď ide o vyslovenie disproporčný pokles mentálnych funkcií. Vývoju uvedenej poruchy došlo na báze poškodenia CNS, pravdepodobne už prenatálne. Na báze organického poškodenia mozgu došlo k rozvoju epilepsie, ktorá sekundárne prispieva ešte k ďalšiemu prehlbovaniu deficitu. Podľa záveru znalca táto porucha je trvalého charakteru, poškodenie mozgu nie je možné medicínsky odstrániť a rokmi porucha pomaly progreduje. Adekvátnou liečbou sa bude dať dosiahnuť iba čiastočné dočasné zlepšenie v zmysle istej pacifikácie. V dôsledku psychického stavu nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať svoje záležitosti. Jeho duševný stav si vyžaduje plné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Len parciálne chápe význam súdneho konania, vie že z neho vyplývajú pre neho obmedzenia. Nie je schopný reálne zhodnotiť dopad, nie je schopný v rámci súdneho konania adekvátnym spôsobom hájiť svoje záujmy. Podľa názoru znalca účasť na konaní by viedla k neprimeraným reakciám, k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a ešte i výraznejšiemu paranoidnému spracovaniu diania v jeho okolí. To isté platí aj pre doručenie súdneho rozhodnutia, preto znalec neodporúča jeho účasť na konaní a neodporúča, aby mu bolo doručené rozhodnutie súdu. Súd v konaní tiež vypočul znalca O.. O. C., ktorý okrem uvedeného doplnil znalecký posudok výpoveďou v tom, že zdravotný stav pozbavované sa postupne zhoršoval, v znaleckom posudku bol zapracovaný niekoľkoročný vývoj u pozbavovaného. V prípade, ak by bol vypočutý bude konať v zmysle jeho paranoidných obsahov a bezprostredne, ale v budúcnosti bude jeho matka ohrozená. Nikdy sa zdravotný stav pozbavovaného nezlepší do tej miery, že bol schopný sa riadne zamestnať a adekvátnym spôsobom sa o seba starať. Súd mal preukázané, že Okresný súd Bratislava V vo veci sp. zn. 2T 102/2010 dňa 15.07.2010 uznal pozbavovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a odsúdil ho k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súd mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa k poškodenej I. H., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať s v blízkosti jej obydlia. Súd mu uložil i ochranné psychiatrické liečenie, ktoré má vykonať ústavnou formou. Súd prvého stupňa vypočul i pozbavovaného I. H., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že spáva u kamarátov, niekedy na ubytovni. Niekedy sa chodí najesť, ale aj vyspať k mame. Ona nevedela, čo je s ním, pýtala sa O.. C., čo má s ním robiť a on jej len tak povedal, aby na neho dala trestné stíhanie. Myslela si, že ho i ju len vypočujú, ale on bol aj zavretý, je bezdomovec a pán C. vedel, čo hovorí a mame poradil to trestné stíhanie. Doma aj rozbil dvere, zástrčky tak, že sa nedalo svietiť. To bolo preto, lebo mal zlé lieky, dostával injekcie, z ktorým mu bolo zlo, ale nikto mu to neveril. Oči ako keby mu išli von, mal vybrácie v hlave. Bol aj odsúdený, povedali, že týral mamu, alebo také niečo, ale podľa neho to nebolo týranie, ale bolo to z liekov. V Pezinku bol 4 mesiace hospitalizovaný a tam mu lieky vymenili. Odtiaľ sa vrátil 02.12.2010. Lieky, ktoré užíva teraz, mu nerobia zle. Užíva aj lieky na spanie a to podľa potreby, keby náhodou nevedel zaspať. Niekedy od budúceho roka by chcel už bývať u mamy, chcel by, aby ho prijala, možno aj chce, ale v trestnom rozkaze je uvedené, že sa k nej nesmie priblížiť na 5 metrov. Má dievča, volá sa, ktorá má 5 ročné dieťa, čom mu nevadí. S ňou sa zoznámil na psychiatrii na V.. Pán C. povedal, že keď nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, na hospitalizáciu ho neprijme, preto musel ísť do A.. S mamou vychádza dobre. Bol by rád, aby nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Všetko si uvedomuje, chcel by sa rozhodovať sám o sebe, platiť nájomné mame za bývanie, byť samostatný a nebyť tam, kde mu povedia, ale tam, kde byť chce. Nechce byť ako bábka na šnúrke. Na ulici ľudí nenapádal, nikoho neznásilnil, len jedenkrát mamu tak sotil a to len preto, že mal zlé lieky, bol asi predávkovaný. Keď mal zlé lieky, chodieval aj von, ale nič zlé tam nerobil. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. V danej veci súd zistil, že u pozbavovaného je zistené poškodenie mozgu, ktoré nie je možné medicínsky odstrániť, naopak rokmi porucha pomaly progreduje. Adekvátnou liečbou sa dá a bude sa dať dosiahnuť iba čiastočné, dočasné zlepšenie v zmysle istej pacifikácie. Úpravu ad integrum nie je možné očakávať. Zdravotný stav kolíše podľa spolupráce a užívania liekov, ale základné ovplyvnenie vyliečenia nie je možné. Niektoré veci je pozbavovaný schopný posúdiť, ale nevie z toho vyvodiť adekvátny záver a teda nie je možné očakávať plne adekvátne konanie. I keď sa v súčasnej dobe lieči na základe trestného rozkazu, jeho ochorenie trvá. Súd nevyhovel návrhu pozbavovaného, aby mu ustanovil opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka len v oblasti zdravotných úkonov a to s prihliadnutím na záver znaleckého posudku. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tiež skutočnosťou, že rozhodnutie súdu je vo verejnom záujme, prispieva k ochrane verejnosti a je aj v záujme pozbavovaného, pretože chráni jeho osobnosť ako človeka, ktorý sa potrebuje liečiť a v liečbe nesmie prestať. V prípade, že v liečbe neprestane bude ochránená i jeho matka pred jeho prípadným nevyspytateľným, agresívnym správaním. Pozbavovaný bude chránený pred vplyvmi iných cudzích ľudí, ktorý by ho mohli zneužiť a prinútiť napríklad podpísať zmluvy, ktoré nebudú v jeho prospech. Pozbavovaný je schopný podľa zistení znalca určité skutočnosti pochopiť, ale nevie ich adekvátne vyhodnotiť. Súd podľa § 192 ods. 1 O.s.p. ustanovil pozbavovanému opatrovníka v osobe navrhovateľky ako jeho matky, ktorá s tým súhlasila. Podľa § 191 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania platí štát a trovy znaleckého dokazovania štátu nepriznáva. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť a v prípade ak odvolací súd uzná, že dočasne je potrebné zabezpečiť starostlivosť o pozbavovaného vzhľadom na dodržiavanie liečebných postupov navrhla, aby súd ustanovil pozbavovanému opatrovníka podľa § 29 Obč. zák. a určil rozsah jeho oprávnení na rozhodovanie o jeho liečbe. V odvolaní navrhovateľka uviedla, že návrhom na začatie konania žiadala, aby súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony jej syna I. H. z dôvodu zhoršenia jeho duševného stavu a to poruchy správania, keď začal byť agresívny a rozbíjať veci. Návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony podala z dôvodu, že jej to poradil ošetrujúci lekár jej syna. Problémy v správaní jej syna začali po tom, ako prestal pravidelne užívať predpísané lieky. Správanie I. H. dosiahla takú intenzitu, že ju ohrozoval na živote a ničil nábytok, preto podala predmetný návrh. Z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu a situácie v rodine zobrala návrh na začatie konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. V konaní prokurátor proti uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) a ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže súd začať konanie aj bez návrhu vo veciach spôsobilosti na právne úkony a prokurátor svoje odvolanie odôvodnil tým, že považuje postup súdu za nesprávny a je toho názoru, že aj v rozpore s verejným záujmom, ktorý nemusí byť adekvátne reprezentovaný stranami, alebo argumentami. Podľa prokurátora chráni neutralitu a objektivity, jednotnosť v konaní a konzistentnosť rozhodovania a tak prispieva k ochrane práv subjektov právnych vzťahov. Prokurátor žiadal, aby súd pokračoval v konaní a vo veci rozhodol tak, že pozbaví spôsobilosti na právne úkony I. H. ex officio. Odvolateľka uviedla, že zdravotný stav jej syna sa značne zlepšil, v súčasnosti pravidelne užíva lieky, pravidelne navštevuje svojho ošetrujúceho lekára a jeho zdravotný stav je stabilizovaný. V odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu je nesprávne, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď podľa jej názoru schopnosti a rozumová a vôľová vyspelosť I. H. nasvedčujú tomu, že je schopný ovládať svoje konanie a rozumieť právnym úkonom, ktoré robí. Súd prvého stupňa mal možnosť sa osobne presvedčiť na pojednávaní dňa 06.10.2011 v priebehu výsluchu vyšetrovaného o spôsobe jeho života a jeho schopnosti komunikovať a odpovedať aj na nepredvídateľné otázky, presvedčiť sa o jeho názoroch na život, na existenčné otázky a jeho názory na riešenie rôznych životných situácií. Preto konania o spôsobilosti na právne úkony I. H. stratilo svoj zmysel, nakoľko žije úplne samostatne, podrobuje sa dobrovoľnej liečbe bez zásahu matky, o čom svedčia aj lekárske správy ošetrujúcej psychiatričky O.. G. Z., dokáže samostatne nakladať s finančnými prostriedkami, vie si zabezpečovať svoje záležitosti a v prípade potreby aj postarať sa o svoju matku, keď je napr. hospitalizovaná v nemocnici. Skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou neznamená automaticky, že nie je schopný sa rozhodovať. Podľa názoru odvolateľky nie je možné absolutizovať výsledok znaleckého dokazovania nad všetky ostatné dôkazy. Ďalej namietala, že závery znaleckého dokazovania súd nehodnotil v spojení s ďalšími dôkazmi, ktorými sú aj výsluch účastníkov konania, ďalšie listinné dôkazy. Prvostupňový súd povýšil znalecký posudok za nemennú pravdu, pričom znalecký posudok je len jedným z dôkazov a súd nie je týmto znaleckým posudkom viazaný. Skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu je nesprávne, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplýva. K podanému odvolaniu sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že závery znaleckého posudku jednoznačne odôvodňujú pozbavenie spôsobilosti na právne úkony I. H., čo potvrdil aj znalec na pojednávaní dňa 09.06.2011. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie je vôbec schopná robiť právne úkony súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzná právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre mentálne postihnutie nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým, alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Ak súd rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov - lekárov, v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím zistených na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na pozbavenie, alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.07.2010 sp. zn. 2T 102/2010 I. H., nar. XX.XX.XXXX ako obvinený sa uznáva vinným, že od začiatku roka 2008 do 26.02.2010 v N. na G. X.. Č.. XX, v byte č. XX na L.. poschodí psychicky a fyzicky týral svoju matku I. H. tým spôsobom, že keď sa mu niečo nepáčilo a nebolo to podľa jeho predstáv zostal náhle agresívny, pričom svoju matku I. H. začal sácať, udierať päsťami do oblasti ramien a chrbta, rozbíjal veci v byte a vykrikoval jej, že zabije ju aj seba, pričom sa jeho agresivita neustále stupňovala až do takej miery, že koncom januára 2010 začal I. H. vyzliekať, šacovať, následne v byte prevracal nábytok, sedačku, koberec, nakoľko si myslel, že mu chce dať lieky do jedla, taktiež jej vykrikoval, že ak prídu pre neho policajti, tak pustí plyn a škrtne zápalkou a týmto svojim konaním u svojej matky I. H. vyvolával stres, strach a ohrozoval ju na psychike, aj fyzickom zdraví, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Z predloženého písomného dokladu ošetrujúceho lekára O.. G. Z. - psychiatrické vyšetrenie zo dňa 21.11.2009 vyplýva, že pacient H. I. je dlhoročne v psychiatrickej starostlivosti pre organickú bludovú poruchu a mentálnu retardáciu, z dôvodu častých dekompenzácii ochorenia, pacient nerešpektuje liečbu, odmieta užívať lieky, je nekritický k svojmu ochoreniu, je často hospitalizovaný v rôznych psychiatrických zariadeniach. V domácom prostredí je agresívny, neakceptuje rady matky, naopak je na matku fyzicky a psychicky agresívny, máva erupcie zlosti. Spolupráca pacienta s lekárom je sťažená, je nekritický, odmieta lekársku starostlivosť a nie je spôsobilý starať sa sám o seba a preto lekár doporučuje zbavenie svojprávnosti. Zo záveru znaleckého posudku, ktorý v konaní vypracoval O.. O. C. znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 19.02.2010, zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že menovaný trpí na duševnú poruchu mentálnu retardáciu v úrovni debility, aj keď ide o vyslovene disproporčný pokles mentálnych funkcií. Uvedená porucha je trvalého charakteru, poškodenie mozgu nie je možné medicínsky odstrániť, naopak rokmi porucha pomaly progreduje. Adekvátnou liečbou sa dá a bude dať dosiahnuť iba čiastočné a dočasné zlepšenie v zmysle istej pacifikácie. Menovaný v dôsledku psychického stavu nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, nie je schopný vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Nie je schopný hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať svoje záležitosti. Podľa názoru znalca duševný stav vyšetrovaného si vyžaduje plné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Na pojednávaní dňa 09.06.2011 súd vypočul znalca, ktorý potvrdil predchádzajúci záver znaleckého posudku a na pojednávaní svoj predchádzajúci záver doplnil tým, že na vyšetrovaného vypracoval celkovo dva znalecké posudky, prvý v roku 2008 a druhý bol doručený súdu dňa 13.09.2010. Na záveroch znaleckých posudkov trval. Tieto závery sa z medicínskeho pohľadu v ničom nezmenili. Druhý znalecký posudok vypracoval v čase, keď bol pozbavovaný trestne stíhaný, teda bol vo vyšetrovacej väzbe. Zdravotný stav vyšetrovaného kolíše a to podľa spolupráce a užívania liekov, ale základné ovplyvnenie a vyliečenie nie je možné. V znaleckom posudku bol zapracovaný niekoľkoročný vývoj u vyšetrovaného, jeho duševný stav sa postupne zhoršoval. Znalec trval na závere, kde odporúčal, aby bol vyšetrovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav veci, správne zistený skutkový stav vyhodnotil, pričom vychádzal zo zistení urobených na základe znaleckých posudkov a výpovede znalca na pojednávaní pred rozhodnutím vo veci. V súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania dospel k záveru, ktorý navrhol aj znalec, aby bol I. H. pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu prokurátora v konaní, že matka má strach zo syna a preto vzala dôvodne podaný návrh späť. V priebehu konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony boli zistené a preukázané také závažné skutočnosti, že tieto bez pochybností odôvodňujú rozhodnutie súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Ochorenie pozbavovaného má trvalý charakter, nie je možné ho medicínsky liečiť a kontinuálnou liečbou možno dosiahnuť len čiastočné zlepšenie stavu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že je vo verejnom záujme vo veci rozhodnúť a prispieť tak k ochrane verejnosti pred neliečeným pacientom, ktorý ako bolo preukázané v trestnom konaní, môže byť značne nebezpečný a to najmä voči svojej matke, ktorá mu poskytuje starostlivosť a tiež k okoliu, rodine, prostrediu, v ktorom žije. Je tiež v záujme pozbavovaného podstúpiť trvalú psychiatrickú liečbu, ktorú sám odmieta a ktorú potrebuje a umožniť mu tak zlepšiť kvalitu života v rozsahu v ako je to ešte možné. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v súvisiacich výrokoch o ustanovení opatrovníka a vo výroku o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.