Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/354/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224249 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509224249.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Správcovské bratislavské družstvo, Bratislava, Drobného 27, zastúpené Advokátska kancelária JUDr. Viera Malinowska, s.r.o., Bratislava, Lamačská cesta 3, proti odporcom : 1/ D. J., T. T., H.Ú. X, 2/ O. J., T. T., H. X, odporcovia 1/, 2/ zastúpení JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Jašíkova 2, o zaplatenie 496,32 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. 5. 2011 č.k. 42C 27/2010 - 77, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti istiny 496,32 € a v časti trov konania 125,06 €, na základe ust. § 96 ods. 1 O.s.p., s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, keď k úhrade uvedených peňažných súm zo strany odporcov došlo až po podaní návrhu na súd. Prvostupňový súd zároveň zaviazal odporcov 1/, 2/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu 9 % od 1. 7. 2009 do 11. 1. 2010, ako aj náhradu trov konania 28,33 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľ uplatňoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 496,32 € od 1. 7. 2009 do zaplatenia ), t.j. návrh navrhovateľa zamietol nad rámec priznanej zmluvnej pokuty. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ uplatňoval zaplatenie nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2008. Odporcom 1/, 2/ bolo vyúčtovanie zaslané poštovou prepravou dňa 22. 5. 2009, odporcovia dlh v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, t.j. do 30. 6. 2009, neuhradili. Navrhovateľ preto okrem istiny uplatňoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s čl. IV bod 9 Zmluvy o výkone správy, dohodnutej vo výške 0,1 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 496,32 € od 1. 7. 2009 do zaplatenia. Navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt odporcov 1/, 2/ - výlučných vlastníkov bytu Č.. XX na R.. H. na C. K.. XX R. T., a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 7/2001 zo dňa 1. 10. 2001, ku ktorej odporcovia 1/, 2/ pristúpili Prehlásením zo dňa 15. 5. 2003. Odporcovia 1/, 2/ dňa 11. 1. 2010, t.j. až po podaní návrhu na súd, uhradili jednak istinu 496,32 €, ako aj sumu 125,06 € ako trovy konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 29,50 €, ktorý uhradil navrhovateľ za návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške 95,56 €. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ust. § 544 ods. 1, § 545 ods. 1 a § 545a prvá veta Obč.zák., ktoré upravujú podmienky priznania zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle uzavretej Zmluvy o výkone správy je síce opodstatnený, avšak využijúc ust. § 545a prvá veta Obč.zák. považoval za nutné výšku zmluvnej pokuty znížiť, a preto odporcov 1/, 2/ zaviazal povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 9 % od 1. 7. 2009 do 11. 1. 2010 a vo zvyšku - nad rámec priznanej zmluvnej pokuty návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 28,33 €, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu odporcov 1/, 2/, odmena vo výške 16,60 €, režijný paušál 7,21 € a DPH vo výške 4,52 €, pričom zohľadňoval už poskytnutú úhradu trov konania odporcami vo výške 125,06 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 496,32 € od 1. 7. 2009 do 11. 1. 2010, t.j. na zaplatenie sumy 96,80 € a k náhrade trov odvolacieho konania, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa napádal vo všetkých jeho výrokoch okrem výroku o zastavení konania. V odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že si návrhom okrem zmluvnej pokuty neuplatňoval aj zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý nárok inak navrhovateľovi vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovateľ nesúhlasil s právnym záverom prvostupňového súdu, že uplatňovaná zmluvná pokuta je neprimeraná. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo zmluvných podmienok dohodnutých v Zmluve o výkone správy, v jej čl. IV bod 9. Pokiaľ by bola sústavne narušovaná platobná disciplína vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, malo by to negatívny dopad na schopnosť správcu platiť mesačné zálohové platby zmluvným dodávateľom služieb a médií. Následky neplatenia zálohových platieb by potom museli znášať všetci vlastníci bytov v bytovom dome bez ohľadu na to, či mesačné platby uhrádzajú alebo nie. Ustanovenia o zmluvnej pokute dohodli v zmluve o výkone správy samotní vlastníci bytov, spolu s odporcami, v snahe udržať a zlepšovať komfort bývania v bytovom dome, najmä zabezpečením kvalitných a dochvíľnych služieb spojených s užívaním bytu. Hoci sa odporcovia nepochybne dostali s plnením svojich povinností do omeškania, navrhovateľ si neuplatnil zaplatenie úrokov z omeškania, na ktoré mu vznikol nárok zo zákona. Rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom zmluvnej pokuty vlastne podporuje stav, kedy by dlžníci špekulatívne zaplatením istiny neboli nijako postihovaní za neplnenie si svojich povinností, naopak, postihnutý by bol navrhovateľ, ktorý bol nútený vymáhať pohľadávku súdnou cestou, a teda vynaložiť na jej uspokojenie ďalšie náklady vo forme súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. 2. 2010 v konaní sp. zn. 5Co 16/2010, v ktorom sa navrhovateľ domáhal rovnako zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o výkone správy, ako sankcie za neplnenie si povinností uhrádzať náklady za užívanie bytu a služby, pričom Krajský súd v Nitre v spomínanom rozhodnutí vyslovil, že „zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 €, čo predstavuje 1,33 € denne, rozhodne nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Rovnako podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Odo 438/2005“ pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu zmluvnej pokuty ( funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Ani v prípade, kedy zmluvná pokuta niekoľkonásobne presiahne hodnotu zabezpečovanej povinnosti, nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi. Podstatné je, že pokuta má dostatočnú, nie však neprimeranú, motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti okrem odškodnenia neprimerane netrestá. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta. Súdna prax dospela k záveru, že zmluvná pokuta určená pevnou sadzbou vo výške 1/50-iny alebo 1/10- iny predmetu plnenia, nie je neprimeraná. Navrhovateľ trvá na tom, že ním uplatňovaná zmluvná pokuta neprimeranou nie je; dodal, že súd prvého stupňa vyhovujúcim výrokom priznal navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 9 %, avšak už neuviedol, z akej sumy, aká je konečná výška zmluvnej pokuty a rovnako ani to, či zmluvná pokuta vo výške 9 % je priznaná za každý deň omeškania, alebo ročne. Na odvolanie navrhovateľa sa odporcovia 1/, 2/ písomne vyjadrili tak, že žiadali vo svojom vyjadrení napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a prizná im náhradu trov konania. Odporcovia 1/, 2/ mali za to, že zmluva o výkone správy je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Podľa jej obsahu je pritom sankciami postihnutý len spotrebiteľ; dodávateľ služieb nemá v zmluve zakotvenú žiadnu sankciu. Preto dohodnutá zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zúčastnených strán, a to najmä s ohľadom na to, že ak svoje povinnosti poruší dodávateľ, žiadna sankcia vo forme zmluvnej pokuty mu nehrozí. Odporcovia 1/, 2/ súhlasili so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je dohodnutá zmluvná pokuta neprimeraná a preto ju v rámci svojho moderačného práva znížil. Obsah vyššie uvedenej zmluvy o výkone správy bol určený dodávateľom, spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku, ako to vyplýva z Rozsudku Súdneho dvora ES C-243/08. Odporcovia 1/, 2/ preto žiadali na ustanovenie o zmluvnej pokute prihliadať ako na neprijateľnú podmienku. Odporcovia 1/, 2/ osobitne vo vyjadrení upozornili na to, že výrok rozsudku je nevykonateľný a nepreskúmateľný, nakoľko odporcov zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 9 %, nie je však zrejmé, z akej sumy. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkali, že nesprávne vyhodnotil podanie navrhovateľa - potvrdenie úhrady istiny a trov ako späťvzatie; nakoľko odporcovia sú nútení znášať následky tohto pochybenia, pretože boli zaviazaní na zaplatenie trov. Odporcovia uviedli, že oni vznik trov nezavinili, keď je zrejmé, že dlžnú čiastku uhradili bezodkladne po doručení platobného rozkazu. Keďže v priebehu konania došlo k zaplateniu istiny, malo to o.i. následok aj pokiaľ ide o ukončenie plynutia doby, po ktorú boli odporcovia v omeškaní. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby si navrhovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s ohraničením doby, za ktorú požaduje priznať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta má v danom prípade zrejme vyvolať dojem, že nahrádza úroky z omeškania. Ide však o dva rozdielne inštitúty, ktoré si nemožno zamieňať, nemožno preto ani uplatňovať zmluvnú pokutu za každý deň omeškania až do zaplatenia; takýto návrh je zmätočný a nevykonateľný. Jediné prípustné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty v danom prípade je odo dňa podania návrhu, a to 18. 12. 2009. Navrhovateľ v pôvodnom návrhu žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty do zaplatenia, neskôr ju ohraničil sumou 96,80 €, ktorú vypočítal tak, že plynutie doby, po ktorú mali byť odporcovia v omeškaní, skončilo až po podaní návrhu. Tým súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal zmluvnú pokutu nad rámec žalobného návrhu, čo pri tomto druhu sporu nie je prípustné. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. všetky výroky okrem výroku o zastavení konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1 O.s.p. ) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach. Podľa § 544 ods. 1 Obč.zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Obč.zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a prvá veta Obč.zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť aj pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu; citované zákonné ust. § 544 ods. 1 dovoľuje dohodnúť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti bez rozdielu, t.j. prípad porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v riadnom a včasnom peňažnom plnení nevynímajúc, bez ohľadu na to, že veriteľ môže od dlžníka okrem zmluvnej pokuty požadovať aj zaplatenie ďalšej sankcie - úrokov z omeškania ( na zaplatenie ktorých v prípade omeškania vzniká nárok zo zákona ). Účastníkom teda nič nebránilo v tom, aby si pre prípad omeškania odporcu ( odporcov ) s platením zálohových platieb dohodli aj sankciu v podobe zmluvnej pokuty. Odporcovia 1/, 2/ v odvolaní namietali, že účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta je tzv. nekalou podmienkou, ktorá ich - ako spotrebiteľov ( vzhľadom na spotrebiteľskú povahu zmluvy o výkone správy ) nemôže zaväzovať. Poukazovali tiež na to, že v zmluve o výkone správy boli sankcie dohodnuté len pre prípad porušenia zmluvných povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov; zmluva však neobsahovala žiadnu dohodu o sankciách v prípade jej porušenia navrhovateľom, ako správcom. Určenie výšky zmluvnej pokuty ( § 544 ods. 2 Obč.zák. ) je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán, čo však neznamená, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá v neobmedzenej výške. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne limitovaná, jej primeranosť je nutné skúmať v zmysle § 545a prvá veta Obč.zák. s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute je potrebné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty ( preventívna, uhradzovacia, sankčná ). Primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty je treba posúdiť aj s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta 0,1 % za každý i začatý deň omeškania neprekračuje účel zmluvnej pokuty, ktorý spočíva predovšetkým v hrozbe dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad, že by si nesplnil povinnosť, ku ktorej sa v zmluve zaviazal. V súdenej právnej veci bola konečná výška zmluvnej pokuty plne závislá od doby, počas ktorej bude dlžník s plnením svojej povinnosti v omeškaní - čím dlhšia bude doba omeškania, tým vyššia bude zmluvná pokuta. Výsledná výška zmluvnej pokuty tak bude dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynie od splatnosti pohľadávky ( zabezpečenej zmluvnou pokutou ) do jej zaplatenia. Možno preto uzavrieť, že účastníkmi dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu nejaví byť neprimeraná. Právne závery súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty preto neobstoja. V zmysle čl. IV bod 9 zmluvy sa zmluvné strany písomne dohodli, že ak sa vlastník ( t.j. odporcovia ) dostane do omeškania so zaplatením preddavkových platieb ako aj platieb vyplývajúcich z vyúčtovania, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta bola teda viazaná na nesplnenie povinnosti odporcov platiť zálohové platby, príp. platby z vyúčtovania v termíne splatnosti, v danom prípade do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Je nesporné, že odporcovia sa s platením dlhu z ročného vyúčtovania za rok 2008 dostali do omeškania. Súd prvého stupňa tak otázku primeranosti zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty, tj. ust. § 545a prvá veta Obč.zák. posúdil po právnej stránke nesprávne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Prvostupňový súd však nepochybil len pri právnom posúdení ust. § 545a prvá veta Obč.zák. Pochybenia sa dopustil aj v časti, v ktorej vyhodnotil nárok navrhovateľa na sankciu za omeškanie odporcov 1/, 2/ s plnením ako dôvodný. Navrhovateľovi totiž priznal zmluvnú pokutu 9 %, neuviedol však z akej sumy, a možno sa len domnievať, že ju mienil priznať z istiny 496,32 €. Rovnako súd prvého stupňa neuviedol, či priznáva navrhovateľovi 9 % zmluvnú pokutu ročnú, mesačnú či inú. Navyše, keďže o sankcii za omeškanie s peňažným plnením rozhodoval prvostupňový súd v čase, kedy už dlžná istina bola odporcami uhradená, mal zmluvnú pokutu priznať vo finančnom vyjadrení konkrétnou sumou, t.j. v kapitalizovanej podobe. Navrhovateľ si pritom svoju povinnosť uplatniť si zmluvnú pokutu v kapitalizovanej forme splnil, keď trval na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 496,32 € od 1. 7. 2009 do 11. 1. 2010, vyčíslenej na sumu 96,80 € ( č.l. 58 spisu ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku je tak zmätočné a teda nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu z uvedených dôvodov nezostalo iné riešenie, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ( vo všetkých výrokoch okrem výroku o zastavení konania ) zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p. ). V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma uplatňovaný nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty jednak z hľadiska jej primeranosti, ale ju tiež posúdi z pohľadu námietky odporcov 1/, 2/ o spotrebiteľskej povahe Zmluvy o výkone správy a z hľadiska nimi namietanej zmluvnej pokuty ako nekalej podmienky. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.