Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/111/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224876 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509224876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. X, proti odporcovi: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. XX, zastúpeného: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.05.2011, č.k. 14C 441/2009-109, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že vyživovacia povinnosť odporcu na A. V., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 29.12.2009 zvyšuje na sumu XXX euro mesačne, ktorú je odporca povinný platiť vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 29.12.2009 do 25.10.2012 v celkovej sume X.XXX,XX euro súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2008, č.k. 7C 94/2008-87. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2008, č.k. 7C 94/2008-87 tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zvýšil s účinnosťou od 1. júla 2009 na sumu XXX euro mesačne a zročné výživné za obdobie od 01.07.2009 do 30.4.2011 v celkovej sume X.XXX,XX euro povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po XXX euro , spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania ( § 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine po zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali v čase od posledného rozhodnutia súdu na strane oboch účastníkov. Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní zistil zmenu pomerov na strane odporcu tým, že mu v júni 2009 odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť na syna Michala. Navrhovateľka sa tohto času štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sa sama živiť. Suma XXX,XX euro mesačne, ktorá bola titulom výživného uložená odporcovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7C 94/08-87 zo dňa 18.11.2008 už je nepostačujúca na krytie jej výživy, vrátane ďalších životných potrieb a školských pomôcok. Pri rozhodovaní neprihliadol na tvrdenie odporcu o výške jeho príjmu XXX euro mesačne, ktoré vyhodnotil za účelové a nezodpovedajúce realite. Bol toho názoru, že i s ohľadom na zdravotný stav odporcu je v jeho schopnostiach a možnostiach výživné stanovené súdom platiť. V rozhodnutí uviedol, že určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá si môže zvýšiť mesačný príjem a kryť čiastočne svoje životné náklady brigádnickou činnosťou. O zvýšení výživného na sumu XXX euro mesačne rozhodol počnúc dňom 01.07.2009, kedy odpadla odporcovi ďalšia vyživovacia povinnosť a vo zvyšku návrh ako neopodstatnený zamietol. O zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2009 do 30.04.2011 v celkovej výške X.XXX,XX euro rozhodol podľa § 160 O.s.p. a povolil ho odporcovi splácať v určených mesačných splátkach, pod následkom straty výhody splátok. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady predpokladané v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p., keď v súvislosti s § 65 ods. 3 § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine ho v rozpore s návrhom na začatie konania zo dňa 29.12.2009 v rozhodnutí o zvýšení výživného zaviazal na úhradu výživného voči navrhovateľke od 01.07.2009 i napriek tomu, že navrhovateľka je plnoletá a žiadala priznať výživné od podania návrhu, t.j. od 29.12.2009. Rozhodnutím súdu, ktorý priznal výživné na plnoleté dieťa bez predchádzajúceho návrhu a bez opory v zákone spätne X mesiacov odo dňa začatia konania došlo z jeho strany k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa naviac považoval vo viacerých častiach za chybné, nedostatočné a vzájomne rozporuplné; v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia považuje za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Konanie je tým, že prvostupňový súd rozhodol o nároku, ktorý vôbec nebol zo strany navrhovateľky uplatnený a priznal výživné spätne X mesiacov odo dňa začatie konania, postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konajúci súd v rozhodnutí nezohľadnil okolnosť podstatnej zmeny pomerov na jeho strane, keď jeho základ dane zo zárobkovej činnosti za rok 2009 predstavoval sumu XXX,XX euro a za rok 2010 sumu XXXX,XX euro. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že sa v decembri 2010 rozviedol so svojou bývalou manželkou a musel sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti ešte nemá vyriešenú svoju ďalšiu bytovú situáciu. Rovnako nebral do úvahy ani jeho zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje aj napriek jeho úsiliu vykonávať vo zvýšenej miere jeho zamestnanie. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu súhlasila so zdôvodnením odvolateľa v časti doby priznania výživného, keď podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno priznať výživné pre plnoleté dieťa odo dňa začatia konania. S ostatnými skutočnosťami uvedenými v odvolaní sa nestotožnila, nakoľko súd prvého stupňa pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Tvrdenia odporcu považovala za účelové a nezodpovedajúce realite. Uviedla, že žije bez rodiča - matky, ktorá zomrela a odporca sa od rodičovských povinností od rozvodu manželstva dištancuje. Navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti odo dňa podaného návrhu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 214 O.s.p., po opakovaní dokazovania vykonanom prvostupňovým súdom a po doplnení dokazovania vykonaním ďalších dôkazov k skutočnostiam nevyhnutným pre rozhodnutie vo veci ( § 213 ods .5 v spojení s ust. § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.) - doplnenými výsluchmi navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Daňového priznania odporcu za rok 2011, prehľadom a dokladov o uhrádzaní výživného za obdobie od mája 2011 do septembra 2012, Potvrdenia o výške dôchodkových dávok pre navrhovateľku z 22.10.2012, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 25.04.2012, Potvrdenia o štúdiu z 10.09.2012, lekárskou správou z Gastroentero-hepatologického centra D. v Bratislave zo dňa 21.09.2012 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa ust. § 62 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného naposledy určeného odporcovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2008, č.k. 7C 94/2008-87 na sumu XXX euro mesačne, ktorý doručila súdu prejednávajúcemu vec dňa 29.12.2009. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej s účinnosťou od 01.07.2009 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil platiť vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky a v ktorom mu povolil splatiť zročné výživné za obdobie od 01.07.2009 do 30.04.2011 v celkovej sume X.XXX,XX euro v XXX eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že právo na výživné, resp. právo na zmenu výšky už určeného výživného ( s predpokladom splnenia zákonných podmienok uvedených v § 78 ods.1 Zákona o rodine ) je možné plnoletému dieťaťu priznať najskôr odo dňa začatého súdneho konania a nie aj spätne tak, ako je to možné v prípade maloletého dieťaťa. Keďže v prejednávanej veci bol návrh navrhovateľky na zmenu výšky vyživovacej povinnosti doručený súdu prvého stupňa dňa 29.12.2009 je treba prisvedčiť záveru odvolateľa v tom, že výrok súdu ukladajúci mu povinnosť platiť výživné vo zvýšenej sume za obdobie od 01.07.2009 do 28.12.2009 je nesprávny a nezodpovedá platnej zákonnej úprave. Súd prvého stupňa v tejto časti rozhodnutia naviac prekročil i svoju viazanosť návrhom uplatneným navrhovateľkou, žiadajúcou zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu od decembra 2012, ktorá v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa určila presný dátum zvýšenia 29.12.2009 i napriek tomu, že dané konanie nepatrí medzi konania, ktoré možno začať i bez návrhu a nejedná sa ani o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( § 153 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu pre určenie výšky výživného z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností odporcu ( jej otca ) na výživu ktorého je plne odkázaná a správne za moment zmeny pomerov na strane odporcu ustálil mesiac jún 2009, kedy odporcovi odbudla vyživovacia povinnosť vo výške XXX euro mesačne k synovi B., nar. XX.XX.XXXX, a tieto skutočnosti potom porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľku ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ), t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, ktorý rozsudkom zo dňa 18.11.2008, č.k. 7C 94/2008-87 s účinnosťou od 24.04.2008 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke na sumu X.XXX,- Sk ( XXX,XX euro). So závermi súdu prvého stupňa o výške výživného určeného na sumu XXX euro mesačne za obdobie od 29.12.2009, ktorú uložil odporcovi plniť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, je nutné sa plne stotožniť. V tejto súvislosti je treba prihliadnuť k tomu, že výživným sa rozumie príspevok rodiča na uspokojovanie nákladov na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že výživné vo výške XXX euro mesačne je sumou, ktorú navrhovateľka po prihliadnutí k v konaní riadne deklarovaným výdavkom súvisiacim so štúdiom, ktorým sa pripravuje na výkon budúceho povolania ( navrhovateľka je v súčasnosti študentkou X ročníka Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v I. ) a k tomu, že jej príjmom počas štúdia boli do mája 2012 len dávky sirotského dôchodku, rodinných prídavkov a výživné určené odporcovi, aj reálne potrebuje k zabezpečeniu aspoň svojich základných potrieb ( vrátane zabezpečenia bývania, stravy a ostatných nevyhnutných nákladov ). Nebolo možné nezohľadniť i to, že navrhovateľke boli v priebehu odvolacieho konania v máji 2012 po dosiahnutí veku XX rokov odňaté dávky sirotského dôchodku a rodinných prídavkov a výživné určené odporcom je v čase rozhodovania odvolacieho súdu jej jediným príjmom. V predmetnom konaní po doplnení dokazovania odvolacím súdom je možné zhodnúť sa s názorom súdu prvého stupňa v tom, že pri prihliadnutí na otcom deklarované výdavky ( súvisiace s užívaním rodinného domu, v ktorom i naďalej býva s bývalou manželkou vo výške XXX euro mesačne, splátky leasingu na osobné motorové vozidlo vo výške XXX euro mesačne, súdom určené výživné a logické výdavky súvisiace s uspokojovaním ostatných základných potrieb odporcu ) a výšku jeho príjmu uvedeného v daňových priznaniach za roky 2009 - 2011 ( základe dane predstavoval za uvedené roky sumu XXX,XX euro, resp. X.XXX,XX euro a X.XXX,XX euro ) je možné vyvodiť úvahu o tom, že reálne príjmy otca sú v rozdielnej výške , než v akej ich deklaruje. K námietkam otca uvedeným v odvolaní a v podaní zo dňa 15.10.2012 súvisiacim s nevykonaním dokazovania týkajúceho sa príjmu brata navrhovateľky a nezohľadnenia okolnosti, že sa stal po rozvode v roku 2010 takmer bezdomovcom je treba uviesť, že pre sporové občianskoprávne konanie ( do ktorého patrí i prejednávaný prípad ) platí prejednávacia zásada znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú ( § 130 ods. 1 O.s.p.). Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, pokiaľ je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. V danej veci potom v prípade, keď odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neprodukoval žiadne tvrdenia vo vzťahu k príjmu brata navrhovateľky a pred vyhlásením uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým ukončil dokazovanie nemal návrhy na doplnenie dokazovania v označenom smere, nebolo možné na tieto skutočnosti v odvolacom konaní prihliadať ( § 205a O.s.p.). V záujme úplnosti vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolateľa však považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že pre posúdenie daného sporu je bez právneho významu okolnosť výšky príjmu brata navrhovateľky ( nemajúcej k nej vyživovaciu povinnosť ) a ani to, akým spôsobom si odporca vzájomnou dohodou po rozvode manželstva vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, keď naviac z doplneného výsluchu odporcu pred odvolacím súdom vyplynulo, že v rodinnom dome v V. ( ktorý po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva pripadol jeho bývalej manželke ) i naďalej býva . Vo vzťahu k odporcom tvrdeným zdravotným dôvodom, pre ktoré nie je schopný zvýšiť svoj príjem je treba uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by miera pracovnej schopnosti odporcu bola v dôsledku udávaných zdravotných dôvodov čo i len čiastočne znížená. Na základe uvedenej úvahy odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním vo výroku o bežnom výživnom tak, že s účinnosťou od 29.12.2009 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na A. V., nar. XX.XX.XXXX na sumu XXX euro mesačne, ktorú uložil odporcovi platiť vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky. Výrok o zročnom výživnom rovnako s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil v nadväznosti na zmenu vo výrokovej časti rozhodnutia o bežnom výživnom tak, že zročné výživné za obdobie od 29.12.2009 do 23.10.2012 v celkovej sume X.XXX,XX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro , spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok ( § 160 O.s.p.). Výšku zročného výživného určil v období od 01.01.2010 do 30.05.2011 ako súčet rozdielu medzi sumou výživného určenou v tomto rozhodnutí a výživným vo výške XXX,XX euro určeným v poslednom rozhodnutí ( XXX euro - XXX,XX euro = XX,XX euro, XX,XX euro x 17 mesiacov = X.XXX,XX euro ) a v období od 1.6.2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu ako rozdiel medzi určeným výživným v sume XXX euro a výživným, ktoré odporca reálne v tomto období uhradil v celkovej výške X.XXX euro ( X.XXX euro za rok 2011 + X.XXX euro za rok 2012 = X.XXX euro - X.XXX euro = X.XXX euro ); celková výška zročného výživného za obdobie od 29.12.2009 do 23.10.2012, t.j. do dňa rozhodovania odvolacieho súdu predstavuje sumu X.XXX,XX euro. Odvolací súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s poukazom na § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods.1 Zákona o rodine rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2008, č.k. 7C 94/2008-87, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. prihliadajúc na čiastočný úspech účastníkov v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.