Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510010367 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Horváthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510010367.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Richarda Molnára v trestnej veci obžalovaného Z.. X. X., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení zák. č. 218/2007 Z.z. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/74/2010 z 3. mája 2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z.. X. X., Q.. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/74/2010 z 03.05.2012 bol obžalovaný Z.. X.Á. X. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení č. 218/2007 Z.z., na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti U. D., Y..N..K.., Y. Y. T. U., U. Č.. X uzatvoril so spoločnosťou K. S. G..Y.., Y. Y. T. U., P. Č.. XX dňa 24.09.2007 Leasingovú zmluvu S. predmetom ktorej je automatická plniaca linka na PC fľaše, výrobné číslo: XXXXXXXXXX, W.: V.-L.- XXB, ktorej obstarávacia cena bola 62.806,21 Eur, pričom obvinený pri uzatváraní leasingovej zmluvy zaplatil prvú zvýšenú splátku vopred vo výške 18.841,86 Eur a zaviazal sa po dobu 48 mesiacov platiť dojednané leasingové splátky vo výške 1.115,53 Eur, pričom uhradil 7 leasingových splátok a odo dňa 04.07.2008 bolo spoločnosti U. D., Y..N..K.. doručené oznámenie o odstúpení leasingovej zmluvy s výzvou na okamžité sprístupnenie predmetu leasingu, pričom obvinený predmet leasingu nesprístupnil, čím spôsobil Y. O. Y.K., G..Y.. (právnemu nástupcovi spoločnosti K. S. G..Y..) škodu vo výške 33.985,68 Eur. Podľa § 213 ods. 3, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť O. Y. G..Y.., U.G., P. XX odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie obžalovaný Z.. X. X., ktoré písomne zdôvodnil v mene obžalovaného obhajca. V písomných dôvodoch namietal, že: - obžalovaný je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, avšak doposiaľ zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by po stránke subjektívnej bol naplnil skutkovú podstatu citovaného zločinu. Dal do pozornosti ďalšie lízingové zmluvy, vo vzťahu ku ktorým odovzdal predmet lízingu, pričom spoločnosť mala uzavretých asi 16 lízingových zmlúv, pričom každý jeden predmet lízingu (až na predmetnú plniacu linku) riadne vrátila, pokiaľ bolo známe kedy, komu a ako vrátiť, - namietal aj výšku údajne spôsobenej škody a tým aj právnu kvalifikáciu majúc za to, že hodnota predmetu lízingu, tj. plniacej linky v čase údajnej sprenevery nedosahovala výšku škody značnej, minimálne však opak preukázaný nebol, hoci dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Zastáva názor, že pri rozhodovaní, či hodnota bola značná, bolo potrebné vychádzať z hodnoty určenej znalcom, ktorý by sa zrejme bol vysporiadal aj s týmito skutočnosťami, - kúpna zmluva Č.. S. z 24.09.2007 bola uzavretá medzi spol. U. Y..N..K.. G. K. S. G..Y.. U., pričom za U. Y..N..K.. konala jediná konateľka a spoločníčka pani Á. X. a z tejto zmluvy, keďže obžalovaný nebol jej účastníkom, pre neho nemohli vyplývať žiadne záväzky ani povinnosti, - dal do pozornosti, že o požiadavke vrátenia predmetu lízingu sa dozvedel až v priebehu trestného konania, a to až po začatí trestného stíhania a akonáhle zistil túto informáciu, bezodkladne konal. Zároveň poukázal na výpoveď svedka M., ktorý potvrdil vo svojej výpovedi dňa 18.10.2011, že sa mu obžalovaný sám ozval s tým, že mu chce linku vrátiť. Znovu konštatoval, že sa dozvedel o odstúpení od zmluvy až so značným oneskorením až v priebehu trestného konania a doručenie odstúpenia od zmluvy sa nedostalo do jeho rúk. Je presvedčený, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah a jeho konanie nie je možné posudzovať v rovine trestnoprávnej, - záverom uviedol, že v popise skutku musí byť presne uvedené miesto, čas a spôsob spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu, pričom v napadnutom rozsudku podľa neho absentujú tieto údaje. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Tr. por. a aby ho spod obžaloby oslobodil rozhodujúc o veci samej podľa § 322 ods. 3 Tr. por. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol:„ Ja sa pridržiavam písomne zdôvodneného odvolania, na ktorom zotrvávam. Zastávam názor, že sa nejedná o trestnoprávne konanie, ale sa jedná o obchodno-právny vzťah, chcem len dodať, že po vrátení predmetného leasingu, pričom bolo konštatované, že je nefunkčný, bol tento namontovaný, odskúšaný a bolo zistené, že je plne funkčný. Navrhujem, aby odvolací súd môjho klienta spod obžaloby oslobodil.“ Zástupca krajského prokurátora považujúc rozsudok prvostupňového súdu za správny navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný právom záverečného návrhu a posledného slova uviedol: „Ja sa pripájam k prednesu môjho obhajcu. Spreneveru som nespáchal a cítim sa byť nevinný.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného X. X. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. Je potrebné uviesť, že okresný súd sa v rozsudku dôsledne zaoberal a vysporiadal s produkovanými dôkazmi, ktoré boli vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a podrobne zdôvodnil, ktoré dôkazy a prečo považoval za dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania skutku. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 5-7). Reagujúc na odvolacie námietky obhajcu obžalovaného krajský súd k výtke, že zo strany súdu nebola zachovaná totožnosť skutku uvádza: - totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, alebo aj v prípade, ak konanie alebo následok resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní a preto z tohto pohľadu nemožno námietku obhajcu akceptovať, - k námietke, že nebola preukázaná subjektívna stránka konania zo strany obžalovaného aj tým, že nevedel, že má predmet leasingu vrátiť, odvolací súd uvádza: spoločnosť U. D. Y..N..K.. oznámenie o odstúpení od zmluvy o leasingu prevzala 19.08.2008 tj, odstúpenie bolo riadne doručené a prevzatie potvrdené podpisom i keď splnomocnencom spoločnosti a bolo vecou obžalovaného ako jediného konateľa spoločnosti, akým spôsobom mal zabezpečené preberanie zásielok do vlastných rúk. Teda nie je možné akceptovať obhajobné tvrdenie obžalovaného, že o odstúpení od zmluvy nevedel, pretože toto bolo spoločnosti riadne doručené o čom je v spise doklad. Tiež nie je možné ignorovať výpoveď svedka N. D., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný sa odmietol stretnúť so zástupcami spoločnosti vymáhajúcej predmet leasingu (f. J.), zodpovednosť previedol na otca - G. X., prestal komunikovať, pričom telefónne čísla boli zrušené. Z uvedeného je možné konštatovať, že subjektívna stránka protiprávneho konania obžalovaného bola naplnená. K výpovedi, podľa ktorej spoločnosť obžalovaného predmet leasingu nevrátila, pretože sa snažila oživiť podnikanie po tom ako sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, je potrebné dodať, že ak úmysel páchateľa vrátiť vec je závislý od budúcej neistej udalosti, ku ktorej môže, ale aj nemusí dôjsť, potom koná s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery, - k namietanej výške škody krajský súd uvádza nasledovné: pri trestných činoch krádeže a sprenevery je spôsobenou škodou celá skutočná hodnota spreneverenej veci - R 2/1963, - ku kúpnej zmluve podpísanej medzi U. W. G. K. S. G..Y.., z ktorej podľa tvrdenia obžalovaného mu nevyplývala nijaká povinnosť, pretože sa ho netýkala, krajský súd dodáva: je pravdou, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi U. Y..N..K.. G. K. S. G..Y.. o predaji a kúpe hnuteľnej veci a zmluva o finančnom prenájme hnuteľnej veci (tej istej ako v kúpnej zmluve) bola uzatvorená medzi K. S. G..Y.. G. U. D. Y..N..K.., pričom tejto zmluve predchádzala už spomenutá kúpna zmluva k čomu je potrebné dodať: ak bol urobený nejaký právny úkon (zmluva) a bola odovzdaná vec, ale vlastníctvo ešte neprešlo, ide jednoznačne o zvernú vec, až pokiaľ sa neprevedie vlastnícke právo, alebo kým sa vec nevráti a z tohoto pohľadu možno konštatovať, že obžalovaný sa mýli v konštatovaní, že kúpna zmluva uzatvorená medzi U. W. Y..N..K.. G. K. S. G..Y.. sa ho netýka, pričom v zmluve o finančnom prenájme hnuteľnej veci sa v podstate nachádza odkaz na predchádzajúcu kúpnu zmluvu. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného Z.. X. X. za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení č. 218/2007 Z.z. a preto sa odvolací súd stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa. Krajský súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému Z.. X. X. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zák. Vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, pohnútku, ale i tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy. Uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky tj. na dolnej hranici trestnej sadzby s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky s probačným dohľadom a uloženým primeraným obmedzením považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj primeraný a spravodlivý. Výrok o náhrade škody je v súlade so skutkovým stavom. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade so zákonom a preto odvolanie obžalovaného Z.. X. X. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.