Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510010877 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510010877.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného N. S., pre prečin krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 15.12.2011 sp. zn. 2T/177/2010, na verejnom zasadnutí konanom 27. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. S., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 15.12.2011 sp. zn. 2T/177/2010 bol obžalovaný N. S. uznaný za vinného pre prečin krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase od 20,00 hod. do 04,20 hod. 20.06.2007 v N. na S. ulici č. X na parkovisku po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobu nezisteným predmetom prekonal uzamykací mechanizmus na ľavých predných dverách vozidla zn. S. P., ečv.: BA-XXXPT, vo vlastníctve poškodeného S. Z., vyvŕtal dieru nad zámkom ľavých predných dverí, vnikol do vozidla, sadol si na sedadlo vodiča, otvoril kapotu motorového priestoru, zdemontoval časti plastových krytov, tesniacu gumu, prívodné trubice a vymontoval riadiacu jednotku vozidla, ktorú odložil vedľa vozidla pod strom, avšak k odcudzeniu vozidla nedošlo, obvinený bol vyrušený privolanou hliadkou PZ, ktorá ho v blízkosti miesta činu zadržala, pri zadržaní hliadke PZ uviedol: “chlapi sme len ľudia, nemôžme sa nejako dohodnúť, mám na to prostriedky“, po predvedení na útvar OO PZ Petržalka - sever uviedol: „krádež auta si niekto objednal od A.“, pričom bola zistená zhoda medzi pachovými stopami z volantu a riadiacej jednotky vozidla zn. S. P., ečv. BA-XXX PT a porovnávacou pachovou stopou obvineného, týmto konaním by spôsobil škodu poškodenému S. Z. odcudzením vozidla vo výške 15.058,79 € (453.661,- Sk) a poškodením vozidla vznikla škoda Komunálnej poisťovni, a.s., právnej nástupkyni S. Z. z titulu uhradenia škodovej udalosti vo výške 929,26€ (27.994,88 Sk). Za uvedené trestné činy bol obžalovanému N. S. uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., S. XX odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný N. S.. V písomných dôvodoch svojho odvolania sa obžalovaný N. S. prostredníctvom zvoleného obhajcu domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že ho spod obžaloby oslobodí. Alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ ďalej poukázal na výpoveď svedkyne L.. M. N., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla skutočnosti, ako ich mala údajne vnímať v inkriminovaný čas. Táto svedecká výpoveď z hlavného pojednávania bola v príkrom rozpore s tým, čo svedkyňa oznamovala telefonicky polícii, ako aj v rozpore s priebehom zákroku polície voči obžalovanému, tak ako ho popísali svedkovia - policajti M. X. a A. N.. Podľa názoru obžalovaného z vykonaného dokazovania ako aj zo zaistených dôkazov z miesta činu nevyplynulo, že by páchateľ konal s cieľom odcudziť inkriminované vozidlo. Odvolateľ má za to, že došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii žalovaného skutku ako aj k nesprávnemu určeniu hmotného predmetu útoku, nakoľko nebolo preukázané, že týmto hmotným predmetom útoku bolo samotné vozidlo, ale z produkovaných dôkazov vyplýva, že hmotným predmetom útoku mohli byť súčiastky z motorového vozidla. Z výpovedí svedkov A. S., Bc. H. D., O. O. - A., W.. L.. M. Z., Y.., ako aj ustálenej judikatúry ohľadom dokazovania pomocou pachových stôp, považuje obžalovaný výsledky pachovej identifikácie v predmetnej trestnej veci za nespoľahlivé. Podľa jeho názoru vznikli dôvodné pochybnosti o správnosti postupu kriminalistických technikov a expertov pri zaisťovaní a porovnaní pachových stôp. S poukazom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a ich výsledky, odvolateľ má za to, že produkované dôkazy, ktoré mali podľa obžaloby usvedčovať obžalovaného ako páchateľa skutku, zostali len v rovine domnienok, nepodložených tvrdení a predstieranej nepochybnej istoty, čoho dôsledkom sú pochybnosti o skutkovej otázke, či sa skutok popísaný v obžalobe stal, resp. či ho spáchal obžalovaný. Nebola totiž žiadnym spôsobom preukázaná objektívna a subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaných trestných činov a preto mal súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodiť a to v zmysle zásady „in dubio pro reo“. Napokon v poučení vyhotoveného rozsudku došlo pravdepodobne k pisárske chybe, nakoľko takéto poučenie je v rozpore s ustanovením § 309 ods. 1 Tr. por. Obhajca v zastúpení advokátskeho koncipienta na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného N. S. spod obžaloby prokurátora oslobodí. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Obžalovaný N. S. na verejnom zasadnutím uviedol, že od samého začiatku trestného stíhania popieral spáchanie žalovaného skutku. V danej veci orgány činné v trestnom konaní nepostupovali dôsledne a dopustili sa viacerých chýb pri samotnom vyšetrovaní a zabezpečení dôkazov. Na strane druhej poukázal na svoje osobné pomery, predovšetkým na okolnosť, že sa stará o svojho syna, ktorý je študentom, pričom aj on sám študuje na vysokej škole a vedie riadny život. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného N. S. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Čo sa týka výroku o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného N. S. na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. Okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný N. S. kritického dňa za okolnosti a spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa spolu s ďalšou doposiaľ neustálenou osobou, nezisteným predmetom prekonal uzamykací mechanizmus na ľavých predných dverách vozidla zn. S. P., vnikol do vozidla, sadol si na sedadlo vodiča, otvoril kapotu motorového vozidla, zdemontoval časti plastových krytov, tesniacu gumu, prívodové trubice a vymontoval riadiacu jednotku vozidla, avšak k odcudzeniu vozidla nedošlo, keďže bol vyrušený privolanou hliadkou Policajného zboru. Takýmto konaním by spôsobil poškodenému S. Z. odcudzením vozidla škodu vo výške 15.058,79 euro. Samotným priamym poškodením motorového vozidla zn. S. P. vznikla škoda vo výške 929,26 euro. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného N. S. krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len opakované tvrdenie z predchádzajúcich štádií trestného stíhania, s ktorými sa dôsledne v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí svedkov A. N., M. X. a L.. M. N., ktorí popisovali priebeh skutkového deja a obžalovaného N. S. z protiprávneho konania usvedčili. Nemožno opomenúť ani okolnosť, že osoba jedného z páchateľov bola ustálená aj na základe zaistených pachových stôp porovnaných s pachovou vzorkou obžalovaného, pričom bolo ustálené, že obžalovaný N. S. bol v kontakte s volantom a riadiacou jednotkou vozidla zn. S. P.. Pokiaľ obžalovaný v odvolacom konaní poukazoval, že výsledky pachovej identifikácie boli nespoľahlivé, k tomu krajský súd dodáva, že zhodne so súdom prvého stupňa nemala dôvod spochybniť výsledky kriminalistickej odorológie. V tomto smere treba poukázať na výpoveď svedkyne O. O. - A., ktorá vykonala porovnávanie pachovej stopy s porovnávacou pachovou stopou obžalovaného. Napokon aj svedkovia Bc. H. D. a A. S. - kriminalistickí technici potvrdili, že sa v posudzovanom prípade pachová identifikácia vykonala štandardným spôsobom, v zmysle vtedy platných predpisov a nariadení. V žiadnom prípade nemožno preceňovať svedeckú výpoveď W.. L.. M. Z., Y.., ktorý sa na hlavnom pojednávaní vo všeobecnej, resp. teoretickej rovine vyjadroval k problematike pachových stôp. Naviac zákon nepozná kategóriu odborných svedkov. Požiadavka obžalovaného vyjadrená v dôvodoch podaného odvolania, že hmotným predmetom útoku nebolo samotné vozidlo zn. S. P., ale hmotným predmetom útoku boli iba súčiastky z motorového vozidla, nebola vôbec opodstatnená, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania takúto požiadavku obžalovaného nepotvrdili. Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného N. S., keď uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu krádeže v štádiu pokusu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď nevzhliadol žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, bolo potrebné mu uložiť úhrnný trest (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V posudzovanom prípade sa vychádzalo z trestnej sadzby uvedenej v odseku 3 k § 212 Tr. zák. (prečin krádeže), ktorej dolná hranica je šesť mesiacov a horná hranica je 3 roky a v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Takto uložený úhrnný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici trestnej sadzby vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňal tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Išlo o trest skôr mierny ako prísny. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, lebo účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Okresný súd napokon postupoval správne, keď podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného S. Z. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. O uplatnenom nároku poškodeného by sa mohlo meritórne rozhodnúť len po vykonaní ďalších dôkazov, ktorý by však presahovali potreby trestného stíhania a predĺžili by konanie. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že vo vyhotovenom prvopise napadnutého rozsudku ako aj v ďalších rovnopisoch je uvedené nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Naproti tomu v koncepte vyhotoveného rozsudku (na č.l. 347 - 349), ktoré je vlastnoručne podpísané samosudkyňou okresného súdu je uvedené správne poučenie, v súlade s ustanovením § 309 ods. 1 Tr. por. Napokon zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15.12.2011 sa dá zistiť, že rozsudok bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané aj poučenie o opravnom prostriedku. Vzhľadom k tomu, že vo vyhotovenom prvopise napadnutého rozsudku a v ďalších rovnopisoch je uvedené nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, odvolací súd nariaďuje, aby táto zrejmá nesprávnosť bola napravená postupom podľa § 174 Tr. por. (opravou vyhotoveného rozsudku a jeho rovnopisov). Na podklade vyššie uvedených úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného N. S. spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.