Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/194/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201295 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510201295.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľky: A. Š., M. X, R., t.č. T. XX, R., zast. JUDr. Alenou Chvojkovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 41, Bratislave proti odporcovi: A. Š., M. X, R., zast. Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. Š., U.. X.X.XXXX a N. Š.Z. U.. XX.X. XXXX, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 22/10-94 zo dňa 12.01.2011 a na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k.11C 22/10-142 zo dňa 9.11.2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k 11C 22/10-142 zo dňa 09.11.2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené 19.10.1996, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava II - Vrakuňa vo zväzku 4, ročník 1996, na strane 90 pod poradovým číslom 80. Zároveň súd prvého stupňa zveril maloletých A. Š., U.. X.X.XXXX, K. N. Š. U.. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých synov striedavo, v týždňových intervaloch, bez určenia výživného. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom navrhovateľky a odporcu v zmysle § 113 O.s.p. a § 24 a nasl. Zákona o rodine. Rešpektoval pritom právo maloletých detí účastníkov konania na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, prihliadal na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd prvého stupňa mal za to, že pre maloleté deti účastníkov konania vo veku 14 a 12 rokov bude najvhodnejšie, aby osobnú starostlivosť o nich zabezpečovali rodičia striedavo, matka aj otec po rovnaký čas. Deti účastníkov konania pri osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom takúto striedavú starostlivosť neodmietli. Zo správy kolízneho opatrovníka súd prvého stupňa nezistil žiadne závady v starostlivosti rodičov o maloleté deti účastníkov konania. Obaja rodičia spĺňajú predpoklady na to, aby riadne zabezpečovali osobnú starostlivosť o svoje deti. Súd prvého stupňa mal za to, že striedavá starostlivosť oboch rodičov prispeje k ich citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju. S týmto spôsobom úpravy styku účastníkov konania s ich maloletými deťmi vyjadrili súhlas aj samotní maloletí. Keďže účastníci konania nedospeli v konaní k dohode o tomto spôsobe úpravy styku s ich maloletými deťmi na čas po rozvode, rozhodol súd prvého stupňa o striedavej osobnej starostlivosti rodičov z úradnej moci. V konaní pred súdom prvého stupňa neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali striedavú osobnú starostlivosť rodičov k ich maloletým deťom. Voči uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka v časti výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode a určenia výživného, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je v záujme maloletých detí. V odvolaní navrhovateľka uviedla, že nie sú splnené podmienky na osobnú striedavú starostlivosť. Podľa tvrdenia navrhovateľky túto skutočnosť uviedla aj kolízna opatrovníčka na pojednávaní 22.9.2010, ktorá uviedla, že je dôvodné ponechať oboch synov vo výlučnej starostlivosti matky a styk otca s deťmi ponechať neobmedzený. Ďalším dôvodom nevhodnosti takejto úpravy styku rodičov s deťmi na čas po rozvode má byť fakt, že mladší syn Dominik má zdravotné problémy, s ktorými súvisí osobitná starostlivosť, prísna diéta a podľa názoru navrhovateľky odporca takúto osobitnú starostlivosť o ich syna nezvládne. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo zmenené tak, že deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bolo určené výživné na maloletého N. 150 euro mesačne a na maloletého A. 180 euro mesačne. K odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku sa vyjadril odporca v podaní, ktoré bolo doručené súdu 11.04.2011. V tomto vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom určenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov k deťom na čas po rozvode považuje za vecne správne, vzhľadom na naviazanosť maloletých synov na oboch rodičov, schopnosť a možnosť odporcu poskytnúť deťom minimálne takú starostlivosť ako ich matka. Súd prvého stupňa mal v rozsudku dostatočným spôsobom odôvodniť dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o nariadení striedavej osobnej starostlivosti rodičov k deťom. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť na základe v konaní preukázaných skutočností a výslovného súhlasu detí s uvedeným spôsobom starostlivosti a rešpektovaním práva maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľka v konaní nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili spôsobilosť odporcu postarať sa riadnym spôsobom o deti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní proti rozsudku podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodneniami napadnutých uznesení súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). Súdu prvého stupňa bol 25.10. 2011 odporcom doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia. Odporca sa týmto návrhom domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletým deťom na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V uvedenom návrhu odporca uviedol, že maloleté deti mal u seba dňa 14.08.2011 a od uvedeného dátumu mu navrhovateľka bráni v styku s nimi a odopiera tým jemu ako aj deťom základné práva zaručené im ústavou. Na základe týchto skutočností odporca požiadal o dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej tým spôsobom, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti otca a matka by mala určený čas na stretávanie sa s nimi. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. 11C 22/2010-142 z 9.11.2011 tak, že návrh zamietol. Súd prvého stupňa posudzoval návrh na vydanie predbežného opatrenia z hľadiska existencie jeho prípustnosti a dôvodnosti podľa § 74 a nasl. O.s.p. Po vyhodnotení tvrdení odporcu v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a listín obsiahnutých v spise, súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia požadované ustanoveniami § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení uznesenia, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý, súd prvého stupňa uviedol, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci a preto návrh zamietol. Súd poukázal, že úprava styku rodičov s deťmi na čas po rozvode bola po riadnom dokazovaní upravená rozsudkom vo veci samej a nemožno predbežným opatrením dosiahnuť to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Voči tomuto uzneseniu, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý, podal odvolanie dňa 8.12.2011 odporca, v ktorom uviedol, že navrhovateľka bez právneho dôvodu prestala rešpektovať právo maloletých detí na vyvážený styk s oboma rodičmi. Poukázal na skutočnosť, že u navrhovateľky došlo k zmene správania po vzájomnej nezhode o spôsobe vyporiadania BSM. Navrhovateľka mala dokonca svojho maloletého syna Rudolfa vyhodiť z bytu a ten teraz býva o otca - odporcu. Odporca vyjadril presvedčenie, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanej forme existujú, nakoľko styk maloletých s ich rodičmi nie je nijakým spôsobom v súčasnej dobe upravený. Odvolací súd prejednal aj napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní proti uzneseniu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). Okrem skutočnosti, že odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, poukazuje tiež na skutočnosť, že týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, z toho dôvodu stratila prípadná úprava styku rodičov s deťmi predbežným opatrením akékoľvek opodstatnenie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., avšak v odvolacích konaniach si účastníci konania náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.