Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202063 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510202063.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: C.. R.. Ľ. B., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania: V., F. XXX/X, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová ul. č. 35, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: U. Č. V. - P.R., so sídlom M. XX, V., IČO: XXX XXX, v 2. rade: B. U. F. V., so sídlom P. O.. č. X, V., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. februára 2011 č.k. 14C 35/2010-73, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcov zaplatenia X.XXX,- eur spolu s úrokmi z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia z neplatnej nájomnej zmluvy a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporca v 1. rade uzatvorili dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, predmetom ktorej boli pozemky v lokalite M. Y., a to parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ku ktorým nie je v katastri nehnuteľností založený list vlastníctva, a ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/X. Z výpisu z evidencie nehnuteľností - evidenčného listu č. X mal preukázané, že parc. č. XXXX o výmere XXXX U. bola vedená pre okres V. - U., obec: V. X., kat. úz. P., protokolom č. XX zo dňa XX.XX.XXXX zveril odporca v 2. rade aj parc. č. XXXX odporcovi v 1. rade. Zistil, že navrhovateľ zaplatil odporcovi v 1. rade nájomné za rok XXXX, XXXX a XXXX vo výške po X.XXX,- eur a že listom zo dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi na jeho žiadosť o odkúpenie pozemkov, že pôvodný pozemok č. XXXX/X je vo vlastníctve E. N. na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava X. č.k. XC XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XXXXXXX. S poukazom na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. považoval nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčaný, keďže odporca v 1. rade peňažné plnenie prijal od navrhovateľa dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX a navrhovateľ sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňa XX.XX.XXXX, kedy sa stal rozsudok, ktorým mal odporca v 2. rade nehnuteľnosti vydať, právoplatným. Ďalej konštatoval, že účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Zb., t.j. XX.XX.XXXX prešli podľa § 14 ods. 2 neknihované pozemky v zastavanom území obce do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzali, na základe čoho dospel k záveru, že odporca v 1. rade sa stal vlastníkom pozemkov zo zákona a oprávnene uzavrel nájomnú zmluvu s navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX. S poukazom na uvedené uzavrel, že nájomná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ plnil peňažné plnenie odporcovi v 1. rade je platná, nemohol sa odporca v 1. rade obohatiť na úkor navrhovateľa podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., navrhovateľ v tomto prípade plnil to, na čo bol povinný. Návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie, keď dokazovaním nebolo preukázané, že plnenie od navrhovateľa prijal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. zásady úspechu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy poukázal na ust. § 8, § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď odporcovia nikdy nemali skutočné právo vec ovládať ako vlastník, neboli jej vlastníkom ani oprávneným držiteľom, a odporca v 2. rade nemohol na odporcu v 1. rade previesť práva, ktoré nemal ani on sám, a teda aj protokol č. XX bol vystavený v rozpore so zákonom a je absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na to, že nájomné zaplatil odporcovi v 1. rade a týmto plnením z neplatného právneho úkonu došlo k bezdôvodnému obohateniu sa odporcov na jeho úkor, a preto sa domáha jeho vydania v sume X.XXX,XX eur ako súčet platieb nájomného za rok XXXX, XXXX a pomernej časti za rok XXXX od mája do decembra s poukazom na to, že odporca v 1. rade najneskôr od mája XXXX musel vedieť, že protokol č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu boli nehnuteľnosti zverené je vadný a protiprávny, nemá pozíciu prenajímateľa a zanikla aj potenciálna dobromyseľná držba. Dôvodil tým, že odporca v 1. rade ho úmyselne uvádzal do omylu - existujúce rozhodnutie mu zatajil s cieľom prijímať platby označované ako nájomné, a preto sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol premlčať len márnym uplynutím desiatich rokov, a teda jeho nárok nie je postihnutý premlčaním. Právna úprava § 14 zák. č. 180/1995 Z.z. je podľa jeho názoru na danú vec nepoužiteľná z dôvodu, že síce na predmetné pozemky neboli založené listy vlastníctva, ale jednotlivé parcely boli evidované v pozemkovej knihe a následne aj v katastri nehnuteľností a nejedná sa teda o neknihované pozemky; tieto pozemky boli hospodársky využívané a neboli predmetom socialistického vlastníctva; navyše k danej skutočnosti nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktoré by napokon bolo nadbytočné, pretože bolo zistené, že ide o pozemky E. N.. Odporca v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nie je pravdou, že by minimálne od roku XXXX vedel, že vlastníkom predmetu nájmu je E. N., nakoľko sa na súdnych pojednávaniach vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava X. nezúčastňoval, ani nebol o konaní informovaný a o rozsudku v predmetnej veci sa dozvedel na základe listu odporcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na judikatúru ohľadne vyporiadania vzťahu účastníkov z neplatnej nájomnej zmluvy a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s ním nájomnú zmluvu neuzatvoril, nevystupoval na strane prenajímateľa, neprevzal žiadne plnenie od navrhovateľa, zmluvu neratifikoval. Nájomnú zmluvu považuje za účinnú a platnú, a preto z nej vyplývala povinnosť navrhovateľa platiť nájomné, pričom všetky nároky vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu sú záležitosťou navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Poukázal na to, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že v nájomnej zmluve nebolo výslovne uvedené, že by prenajímateľ prenajímal nehnuteľnosti ako vlastník. Dôvodil tým, že protokol nezakladal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, iba deklaroval prevod správy a na jeho základe sa nemohli odporcovia stať vlastníkmi nehnuteľnosti vzhľadom na jeho deklaratórny účinok. Namietal, že by navrhovateľ preukázal, že by sa odporcovia na úkor jeho majetkovej sféry bezdôvodne obohatili. Poukázal na to, že nejde o neknihovanú parcelu, ale o pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX, k. ú. P. vedenú v PK vložke č. XX. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a po zopakovaní dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.) na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a/ O.s.p.) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nároku navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, keď je založené na nesprávnom skutkovom závere o tom, že odporca v 1. rade sa stal vlastníkom ním navrhovateľovi prenajatých nehnuteľností. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na posúdenie navrhovateľom tvrdeného právneho dôvodu, na základe ktorého sa domáhal od odporcov vrátenia zaplateného nájomného za užívanie nehnuteľností daných mu do nájmu odporcom v 1. rade na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania však dospel k nesprávnemu zisteniu, že odporca v 1. rade sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností účinnosťou zákona č. 180/1995 Z.z. dňom XX.XX.XXXX a bol tak oprávnený nájomnú zmluvu s navrhovateľom uzavrieť a na tomto skutkovom základe následne vyvodil aj nesprávny právny záver o platnosti nájomnej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ platil odporcovi v 1. rade nájomné. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ uzatvoril dňa XX.X.XXXX s odporcom v 1. rade nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky v lokalite M. Y., a to parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX a parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX nachádzajúce sa v kat. území P.; zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a navrhovateľ na jej základe zaplatil odporcovi v 1. rade na nájomnom sumu v celkovej výške X.XXX,-eur, t.j. X.XXX,-eur ročne. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bol pre parc. č. XXXX/X (z ktorej odčlenením vznikli sporné pozemky) vedený na evidenčnom liste č. X odporca v 2. rade, pričom evidencia na základe evidenčných listov zanikla dňom X.X.XXXX (účinnosťou zákona č. 647/2004 Z.z.). Ďalej bolo zistené, že odporcovi v 1. rade boli sporné nehnuteľnosti zverené odporom v 2. rade do správy protokolom č. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Po doplnení dokazovania výpisom z PK vložky č. XX odvolací súd zistil, že pôvodná parcela č. XXXX bola zapísaná v pozemkovej knihe pre súdny obvod B.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že za neknihované pozemky v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, sa považujú pozemky, ktoré neboli vôbec evidované v pozemkovej knihe, a teda neboli o nich zaznamenané žiadne údaje v pozemkovoknižnej vložke; tieto pozemky na základe zákona potom prešli do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzali, zápis o čom do katastra nehnuteľností sa uskutočnil záznamom. Vzhľadom na zistenie, že pôvodná parcela č. XXXX, z ktorej vznikli aj sporné pozemky, bola evidovaná v pozemkovej knihe, možno uzavrieť, že v prípade sporných pozemkov sa nejednalo o neknihované pozemky, a preto súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že vlastníctvo k nim prešlo účinnosťou zákona č. 180/1995 Z.z. dňom XX.XX.XXXX na odporcu v 1. rade, resp. vlastníctvo k nim nemohlo zo zákona prejsť ani na odporcu v 2. rade a ten ich preto nemohol zveriť do správy odporcovi v 1. rade. Odporca v 2. rade tak v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k sporným pozemkom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy s navrhovateľom a ani iné odvodené právo, ktoré by ho podľa ust. § 130 ods. 2 Obč. zák. oprávňovalo s pozemkami nakladať (zveriť ich do správy odporcovi v 1. rade), v dôsledku čoho ani odporcovi v 1. rade nenasvedčoval žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval so spornými pozemkami disponovať (dať ich do nájmu navrhovateľovi). Len samotný zápis odporcu v 2. rade na evidenčnom liste č. X ako držiteľa, nájomcu či inej oprávnenej osoby nezakladá jeho právny titul na nakladanie so spornými pozemkami. Rovnako protokol o zverení majetku odporcovi v 1. rade nezakladá jeho oprávnenie so spornými pozemkami disponovať, nanajvýš mohol založiť len jeho dobromyseľnosť pri nakladaní. Nad rámec uvedeného možno poukázať na to, že týmto záverom zodpovedá aj argumentácia odporcu v 2. rade, na ktorej založil svoju obranu v konaní na Okresnom súde Bratislava X vo veci vedenej pod sp.zn. XC XX/XX., kde sa ako žalovaný v konaní o vydanie nehnuteľností bránil tým, že nie je držiteľom pozemkov, ktoré od neho žiadala E. N. vydať, teda ani pozemku parc. č. XXXX/X, s týmito nenakladá ako s vecou vlastnou, neužíva ich, nikdy ich nespravoval a ani nevykonáva oprávnenia s nimi spojené pre seba, pričom nemá právny prostriedok, ktorým by zápis na evidenčnom liste zrušil a nemá okrem zápisu v evidenčnom liste k pozemkom iný právny vzťah (vyjadrenie odporcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX, vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX, odvolanie odporcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX). S poukazom na zistenie, že sa nejedná o neknihované pozemky a odporcovia v 1. a 2. rade v konaní nepreukázali také právo, ktoré by ich oprávňovalo s pozemkami nakladať, odvolací súd uzavrel, že nájomná zmluva, na základe ktorej odporca v 1. rade ako prenajímateľ dal navrhovateľovi do užívania sporné pozemky je podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatná, pretože odporca v 1. rade nebol oprávnený s nimi takýmto spôsobom disponovať. Podľa § 457 D.. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). V prípade, ak si na základe neplatnej zmluvy poskytli vzájomné plnenia obe strany, platí pre ich vzájomné vyporiadanie vzťahov z neplatnej zmluvy ustanovenie § 457 Obč. zák. (vzájomná reštitučná povinnosť) a pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je potom ten, kto bol účastníkom neplatnej zmluvy, ktorému bolo na jej základe plnené. Ustanovenie § 457 Obč. zák. teda zakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia len medzi účastníkmi neplatnej zmluvy, ktorý sa musia medzi sebou vzájomne vysporiadať bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný alebo či došlo k bezdôvodnému obohateniu i na úkor niekoho iného, a teda vecná legitimácia je tu daná len na strane účastníkov neplatnej zmluvy. Keďže v danej veci si účastníci neplatnej nájomnej zmluvy vzájomne plnili tým, že odporca v 1. rade dal navrhovateľovi do užívania sporné pozemky a navrhovateľ zaplatil odporcovi v 1. rade nájomné, vznikla im vzájomná reštitučná povinnosť podľa ust. § 457 Obč. zák. si tieto vzájomné plnenia vrátiť, keď uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky prípady neplatnosti zmluvy či už relatívnej alebo absolútnej, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý je zmluva neplatná. Navrhovateľovi tak vznikla povinnosť vydať odporcovi v 1. rade majetkový prospech získaný užívaním pozemkov a odporcovi v 1. rade vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi prospech nadobudnutý zaplatením mu nájomného, pričom tieto povinnosti sú vzájomne podmienenými v zmysle ust. § 560 Obč. zák. a právo jednej zmluvnej strany je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo na základe neplatnej zmluvy od nej prijala; ide teda o synalagmatický záväzok, ktorý musí byť vyjadrený aj vo výroku rozsudku a plnenia sa na jeho základe môže domáhať len ten, kto sám už plnil (predmet bezdôvodného obohatenia vrátil) alebo je pripravený voči druhej zmluvnej strane svoj záväzok plniť a súčasne s uplatnením tohto svojho práva jej vracia plnenie, ktoré od nej z neplatnej zmluvy prijal. Z uvedeného vyplýva, že jedna strana neplatnej zmluvy sa preto nemôže domáhať plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, bez toho, aby sama vrátila plnenie, ktoré na základe neplatnej zmluvy prijala a tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať aj žalobný petit návrhu. Súd môže preto vyhovieť len takej žalobe, ak je v žalobnom návrhu samotnom alebo v jeho spojení so vzájomným návrhom podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov - ich synalagmatický záväzok. Domáhať sa vrátenia plnenia bez toho, aby bola v žalobnom návrhu vyjadrená podmienenosť plnenia prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak podľa zmluvy plnila len jedna strana, alebo ak jedna strana plnenie z neplatnej zmluvy prijaté už druhej strane vrátila. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa navrhovateľ v žalobnom petite návrhu domáha vrátenia plnenia z neplatnej nájomnej zmluvy bez toho, aby sa súčasne zaviazal na vrátenie ním prijatého plnenia (získaného bezdôvodného obohatenia) na základe neplatnej zmluvy, nie je možné, už len z uvedeného dôvodu, jeho návrhu vyhovieť. Ďalej je potrebné konštatovať, že v prípade neplatnej nájomnej zmluvy nie je nájomca schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania (nájmu) cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou v zmysle ust. § 458 ods. 1 vety druhej Obč. zák., ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý nájomcovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie porovnateľnej veci, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. V danej veci je právo navrhovateľa na vrátenie nájomného v sume X.XXX,-eur podmienené jeho povinnosťou vrátiť odporcovi v 1. rade peňažnú náhradu za užívanie prenajatých pozemkov. Odvolací súd v tomto prípade dovodil, že peňažná náhrada za užívanie pozemkov zodpovedá čiastke, ktorú v priebehu ich užívania zaplatil navrhovateľ odporcovi v 1. rade na nájomnom, teda majetkovým vyjadrením prospechu získaného navrhovateľom na základe neplatnej zmluvy je práve suma zodpovedajúca výške zaplateného nájomného, čím došlo k vzájomnej kompenzácii nárokov navrhovateľa a odporcu v 1. rade na vrátenie si vzájomných plnení prijatých z neplatnej zmluvy, a pretože vzájomným zúčtovaním tieto ich pohľadávky zanikli, nemôže ani z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa po právnej stránke obstáť. Napokon odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani argumentáciu navrhovateľa v tom, že plnením z neplatného právneho úkonu došlo k bezdôvodnému obohateniu sa odporcov v 1. a 2. rade na jeho úkor. Podstata konštrukcie právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade neplatnej nájomnej zmluvy prenajímateľ, ktorého majetok sa zväčšil prijatím nájomného, sa mohol obohatiť len na úkor vlastníka prenajatých pozemkov tým, že namiesto vlastníka prijal od nájomcu nájomné za pozemky, ktoré dal nájomcovi do užívania namiesto vlastníka. Prenajímateľ sa teda nemohol obohatiť na úkor nájomcu prijatím nájomného, ale sa obohatil na úkor vlastníka pozemkov; prenajímateľ realizoval práva vlastníka vec držať a nakladať s ňou keď pozemky dal do užívania bez právneho dôvodu - namiesto vlastníka, a preto mu musí na jeho úkor prijaté nájomné od nájomcu vydať. Na strane prenajímateľa tak došlo ku zväčšeniu jeho majetku prijatím nájomného, ktoré je povinný vydať vlastníkovi, na strane ktorého týmto došlo k zmenšeniu jeho majetku. V danej veci navrhovateľ ako nájomca za plnenie v podobe platenia nájomného dostal protihodnotu v podobe užívania pozemkov, a preto na jeho strane nedošlo ku zmenšeniu jeho majetku, a preto ani nemohlo dôjsť na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu zo strany niektorého z odporcov. Odporca v 1. rade ako prenajímateľ dostal plnenie v podobe nájomného za pozemky, ktoré nebol oprávnený dať do nájmu, dostal teda plnenie za niečo, čo mu nepatrilo, lebo nebol vlastníkom pozemkov, a preto sa vlastník, do ktorého práva tak prenajímateľ neoprávnene zasiahol, musí vysporiadať s prenajímateľom. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný voči odporcovi v 2. rade, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca v 2. rade nie v konaní pasívne legitimovaným, nakoľko žiadne plnenie od navrhovateľa neprijal. So zreteľom na uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť odvolacích námietok, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešným odporcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní tieto nežiadali priznať, pretože im žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.