Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/419/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202153 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510202153.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C.. L. R., O.. XX.XX.XXXX, V. R., N. N. Y. N., J. O..X,G. U., D. F. E., P. V.: XXX XX V. Č.. XX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti odporkyni: C.. C. R., E.. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. Č.. XX, zastúpená: JUDr Marta Huttová, advokátka, Bezekova 13, Bratislava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: L. R., O.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942, Malacky, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a o návrhu odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25.05.2012 č.k. 5C/158/2010-222, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorej bol návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý sa p o t v r d z u j e . Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil právo otca predbežne sa stretávať s maloletým L. R., O.. XX.XX.XXXX, sa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň nariadil predbežné opatrenie nasledovného znenia: Otec m á p r á v o predbežne sa stretávať s maloletým L. R. Y. R. U. Í. M. D. U., O.. XX. XX. XXXX O.: - každý párny víkend v roku v čase od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., pričom otec si maloletého od matky v určený čas prevezme v mieste bydliska matky a na tomto mieste ho aj matke odovzdá, matka je povinná dieťa otcovi v určený čas odovzdať a takisto v určenom čase od otca prevziať. - počas letných prázdnin v mesiaci júl s tým, že v 20-ty deň pripadajúci na tento mesiac si maloletého prevezme od matky o 16,00 hod. v mieste jej bydliska a 19-ty deň v mesiaci august maloletého matke odovzdá o 16,00 hod. v mieste jej bydliska. - počas zimných prázdnin vždy druhý týždeň prázdnin s tým, že v deň pripadajúci na prvý deň určeného styku maloletého prevezme od matky o 9,00 hod. v mieste jej bydliska a posledný deň určeného styku maloletého matke odovzdá o 20,00 hod. v mieste jej bydliska. - počas vianočných sviatkov, každý párny rok v dňoch 23. až 24.12. a každý nepárny rok v dňoch 25. až 26.12. s tým, že o 9,00 hod. si maloletého prevezme od matky maloletého v mieste jej bydliska a odovzdá ho na druhý deň o 20,00 hod. v mieste jej bydliska - počas jarných prázdnin každý párny rok s tým, že v deň pripadajúci na prvý deň prázdnin maloletého prevezme od matky o 9,00 hod. v mieste jej bydliska a posledný deň prázdnin maloletého matke odovzdá o 20,00 hod. v mieste jej bydliska. - počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok s tým, že v deň pripadajúci na prvý deň prázdnin maloletého prevezme od matky o 9,00 hod. v mieste jej bydliska a posledný deň prázdnin maloletého matke odovzdá o 20,00 hod. v mieste jej bydliska. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 02.05.2012 sa odporkyňa domáhala nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril U.. L. R., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Návrh odôvodnila tak, že navrhovateľ odporkyňu od Veľkej noci tohto roku neustále atakuje ohľadne styku s maloletým synom Jozefom. Ak nechce odporkyňa alebo maloletý L. vyhovieť jeho požiadavke, slovne odporkyňu napáda a poukazuje na to, že doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu o zverení maloletého syna L. do jej osobnej starostlivosti. Na základe toho, že súd doteraz nerozhodol o zverení spoločného maloletého syna do osobnej starostlivosti odporkyne, hoci sa odporkyňa o maloletého L. nepretržite od jeho narodenia osobne stará a navrhovateľ, ktorý má trvalý pobyt v R., neustále odmieta oznámiť adresu svojho bydliska v čase svojho pobytu na Slovensku, začína mať odporkyňa dôvodnú obavu, že maloletého odvedie zo školy alebo priamo z rodinného domu v V. a vycestuje s ním dlhodobo na neznáme miesto. Túto obavu odporkyne umocňuje aj to, že navrhovateľ má podnikateľské aktivity na rôznych miestach na Slovensku a v R., ale aj jeho agresívne správanie z posledného obdobia. Navrhovateľ sa totiž v dňoch 19. a 24. apríla 2012 bez príčiny dobýjal do rodinného domu v V., ktorý vlastnícky patrí maloletému L. a kde spolu s maloletým žije aj odporkyňa. Odporkyňa má za to, že z vyššie uvedených dôvodov môže byť ohrozená výchova maloletého syna L. a tiež výkon jej rodičovských práv. Podaním zo dňa 30.04.2012 sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil predbežné opatrenie v znení uvedom vo výroku rozhodnutia. Ako dôvod uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 5C 158/2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, avšak v súčasnosti sa naďalej vedie konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému synovi L. R., O.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je v štádiu dokazovania, pričom odporkyňa mu neumožňuje stretávať sa s maloletým okrem úpravy stretávania sa na základe predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané tunajším súdom. Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľ sa obáva nemožnosti strávenia letných prázdnin s maloletým, pričom táto obava je dôvodná, vzhľadom na to, že aj počas letných prázdnin roku 2011 odporkyňa neumožnila realizovať styk, a to ani napriek v tom čase vydanému predbežnému opatreniu, na základe ktorého mal navrhovateľ stráviť s maloletým letné prázdniny v čase od 01. augusta 2011 od 9,00 hod. do 31. augusta do 20,00 hod.. Navrhovateľ letné prázdniny roku 2011 s maloletým L. netrávil tak, ako to bolo určené súdom, nakoľko odporkyňa zabránila navrhovateľovi stráviť letnú dovolenku so synom v zahraničí. Následne, aj počas ďalších prázdnin a sviatkov v roku 2011 mal navrhovateľ taktiež problémy dohodnúť sa s odporkyňou maloletého na úprave styku. V roku 2012 sa podľa navrhovateľa na postoji odporkyne sa nič nezmenilo, a tak naposledy počas jarných prázdnin roku 2012 trávila tieto prázdniny s maloletým odporkyňa, a to napriek tomu, že v tom čase bol párny víkend, kedy mal byť maloletý s navrhovateľom. Navrhovateľ následne požiadal odporkyňu, aby mu umožnila so synom tráviť Veľkonočné prázdniny v čase od 04.04.2012 do 10.04.2012, ktoré prázdniny si so synom vopred dohodol, a pretože odporkyňa na tento oznam takmer mesiac nereagovala mal za to, že s tým súhlasí a objednal aj letenky na spoločnú dovolenku v zahraničí. U. L. sa na túto dovolenku tešil, a tak je pre navrhovateľa nepochopiteľná jeho e-mailová správa zo dňa 02.04.2012, kedy oznamuje otcovi, že cit.:„Chcem byť s mamou a hrať sa s kamarátmi a šibať dievčatá s kamarátmi, ktorých mám rád. Ja tu chcem byť a hrať futbal v V., alebo u babky. Ďakujem za porozumenie. L. R..“.. Podľa navrhovateľa odporkyňa teda neumožnila ísť maloletému s navrhovateľom na túto dovolenku odísť a preto má za to, že aj vyššie citovaná e-mailová správa bola maloletému striktne nadiktovaná odporkyňou. O nekorektnom postupe odporkyne podľa navrhovateľa svedčí aj jej ďalší krok, kedy dňa 06.04.2012 pripravila a pobalila maloletého L. na styk s otcom v párny víkend a podľa e-mailovej správy zo dňa 06.04.2012 vyše hodiny ho čakali na mieste stretnutia v V., pričom vedela, že navrhovateľ je v zahraničí na vopred plánovanej dovolenke. Odporkyňa takýmto postupom ovplyvňuje vo svoj prospech syna, ktorého takýmito spôsobmi psychicky manipuluje voči navrhovateľovi. Navrhovateľ je toho názoru, že má s maloletým výborný vzťah, a to najmä počas doby keď je s ním v osobnom kontakte, pretože inak je maloletý v neprimeranej miere ovplyvňovaný odporkyňou, ktorá ho využíva ako nástroj svojej nenávisti voči navrhovateľovi. Navrhovateľ s maloletým L. trávi voľný čas tak, aby uspokojil predovšetkým potreby maloletého a svoj čas si dokáže zariadiť tak, aby sa v maximálnej miere mohol venovať maloletému. Z obavy, že odporkyňa naďalej nebude umožňovať styk otca s maloletým L. bez súdneho rozhodnutia a navrhovateľ nebude mať umožnené styk s maloletým L. žiada navrhovateľ súd v zmysle § 102 O.s.p. o vydanie predbežného opatrenia na úpravu stykov na čas do právoplatného ukončenia veci. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že návrh nie je dôvodný, nakoľko maloletý L. je vo faktickej starostlivosti odporkyne. Bol toho názoru, že v žiadnom prípade nie sú ohrozené záujmy maloletého Jozefa, nehrozí mu žiadna ujma, preto návrh matky zamietol. Súd prvého stupňa vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia dospel k názoru, že jeho návrh je dôvodný s poukazom na skutočnosť, že otec nežije v spoločnej domácnosti s maloletým L. a nemá tak možnosť priamo sa podieľať na jeho výchove, pričom zo spôsobu komunikácie medzi rodičmi vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť. Preto návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Zároveň uviedol, že predbežné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala odvolanie odporkyňa podaním zo dňa 15. júna 2012. Poukázala na to, že prvostupňovému súdu pri rozhodovaní o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj o návrhu navrhovateľa o nariadenie predbežného opatrenia, muselo byť z obsahu spisu známe, že pred 2 rokmi podala na Okresný súd v Malackách návrh na úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletému synovi L.. Týmto návrhom, ktorý je na tomto súde vedený pod sp. zn. 8P 228/2010 sa domáhala zverenia maloletého L. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného voči navrhovateľovi (otcovi dieťaťa) a navrhovala aj úpravu styku navrhovateľa s maloletým L.. O tomto návrhu doteraz súd nerozhodol. V tomto konaní len nariadil predbežné opatrenia, a to tak, že navrhovateľ sa má právo stretávať s maloletým L. každý párny víkend v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a počas letných prázdnin v roku 2011 od 1. do 31. augusta. Z obsahu spisu muselo byť súdu známe aj to, že rozsudkom z 20. januára 2011 pod č.k. 5C 158/2010-84, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2011, bolo jej manželstvo s navrhovateľom právoplatne rozvedené, ale doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi L. ani na čas do rozvodu manželstva a ani na čas po rozvode manželstva. Pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o oboch návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia niekoľkokrát žiadala tak súd, ako aj kolízneho opatrovníka, aby bola takmer XX-E. synovi daná možnosť vyjadriť sa k jeho vzťahu k obom rodičom, aby mu bola daná možnosť vyjadriť sa nielen k otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, či k striedavej starostlivosti, ale aj k otázke úpravy jeho styku s navrhovateľom. Prvostupňový súd jej požiadavku neakceptoval. Poukázala na to, že súd urýchlenú potrebu širokého styku navrhovateľa s maloletým Jozefom neodôvodnil. Napadnuté rozhodnutie evokuje, že bolo vydané na želanie navrhovateľa, o čom svedčí napríklad aj úprava letných prázdnin (navrhovateľ má právo byť v styku s maloletým jeden mesiac neprerušene, kým ona má právo letné prázdniny stráviť so synom každý mesiac (júl a august) len po 2 týždňoch. Poukázala na to, že súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyhodnotil tú skutočnosť, že navrhovateľ nežije na Slovensku, ale má trvalý pobyt v R. (v kniežactve označovanom ako „daňový raj“). Na Slovensku svoj skutočný pobyt zatajuje a len formálne sa od 2.4.2012 prihlásil na prechodný pobyt v rodinnom dome maloletého L. X. V., kde vôbec nebýva. Prvostupňový súd nezohľadnil, že navrhovateľ neustále nadväzuje a mení známosti s inými ženami, pričom autoritatívnym spôsobom núti maloletého tieto vzťahy rešpektovať, čo U. L. psychicky traumatizuje. Napadnuté uznesenie, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a predbežným opatrením upravil široký styk navrhovateľa s maloletým L., považuje na základe doteraz vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa za zjavne neodôvodnené. Realizáciou takéhoto predbežného opatrenia by sa nielenže neupravil zložitý a traumatizujúci vzťah navrhovateľa s maloletým Jozefom, ale naopak viedol by k psychickej ujme na zdraví maloletého Jozefa, čo v žiadnom prípade nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že takto nariadené predbežné opatrenie nerieši dočasnú úpravu vzťahov medzi navrhovateľom a maloletým Jozefom, ale predčasne rieši meritum veci, t.j. styk navrhovateľa s maloletým Jozefom podľa § 25 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie včasti, ktorej bol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie, ktorým maloletého syna L. R. zverí do jej osobnej starostlivosti do doby, kým bude právoplatne skončené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a v časti, ktorej vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia-širokého styku navrhovateľa s maloletým L. zmenil tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietne. K odvolaniu odporkyne sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 7.08.2012. Uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia považuje za opodstatnený krok k dosiahnutiu rodičovských práv navrhovateľa podieľať sa na výchove svojho syna, nakoľko odporkyňa dlhodobo obštrukciami bráni v styku otca so svojim maloletým synom a to napriek predbežným opatreniam vydaným súdom tak v konaní vedenom pod sp. zn. 8P 228/2010 zo dňa 26.07.2011, ako aj v napadnutom predbežnom opatrení zo dňa 25.05.2012. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím proti ktorému odvolanie odporkyne smeruje správne rozhodol a pri rozhodovaní prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, ktoré sa správaním matky k otcovi otupujú, prihliadol aj na jeho vývinové potreby nakoľko v období prichádzajúcej puberty je pre chlapca otec dôležitý a jeho absencia sa už na správaní maloletého prejavuje negatívnym postojom k otcovi. Prvostupňový súd pri rozhodovaní prihliadal aj na skutočnosť, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa na výchove a starostlivosti podieľali obidvaja rodičia. Svojim rozhodnutím sledoval, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Odporkyňa otcovi maloletého bráni v styku so synom napriek predbežnému opatreniu, ktoré bolo vo veci vydané Okresným súdom Malacky v konaní sp. zn. 8P 228/2010 zo dňa 26.7.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 296/2011-73, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 22.03.2012. Súd prvého stupňa týmto rozhodnutím správne rozhodol, keď po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých nariadením predbežného opatrenia dočasne upravil pomery účastníkov k maloletému L. R. pred rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkového zistenia. Preto sa nezisťujú všetky okolnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutí všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Je výlučne vecou navrhovateľa predbežného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia predbežného opatrenia a musí byť reálne preukázaná. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Je treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov, alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije pravidelný a čo najširší kontakt. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy nariadiť povinnosť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku najmä (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., § 75a ods. 1 O.s.p.) a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je uvedený len príkladom. Treba však zdôrazniť, že výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, ale iba ukladať povinnosť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a listinných dôkazov založených v spise dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorej sa odporkyňa domáhala zverenia maloletého syna L., O.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti do doby, kým nebude právoplatne skončené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, s poukazom na skutočnosť, že toho času je maloletý v starostlivosti matky. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 20.01.2011, č.k. 5C/158/2010-84 rozvedené. Rozsudok v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2011. Navrhovateľ podal proti výroku, ktorým bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Jozefa vo výške 1 000 eur mesačne odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, súd výživné na maloletého neurčí a upraví styk rodičov s maloletým v ten mesiac, v ktorom mu maloletý nebude zverený do osobnej starostlivosti. Keďže navrhovateľ až v odvolacom konaní navrhol maloletého zveriť na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolaciemu súdu vznikla povinnosť v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, a to povinnosť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme maloletého. Vzhľadom na potrebu zachovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené je vo veci potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej. Súd prvého stupňa bude rozhodovať o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené na čas po rozvode do osobnej, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa v časti, ktorej súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. úpravy styku s maloletým Jozefom v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca (navrhovateľa) so synom L. aj po právoplatnosti rozvodu sa realizoval v zmysle uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 8P 228/2010-44 zo dňa 26.7.2011. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní konanom dňa 6.3.2012 (č.l. 273) navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nasledovne: „V poslednom období styk otca so synom sa už v podstate pravidelne realizuje, avšak až potom, ako bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola táto povinnosť matke uložená. V súčasnosti sa styk realizuje v dvojtýždňových intervaloch“. Stretávanie sa navrhovateľa s maloletým Jozefom potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý vykonával s maloletým pohovor a vo svojej správe z 23.12.2011 (č.l. 274) uviedol, že „ U. L. v rozhovore uviedol, že u svojho otca bol naposledy na návšteve od 16.12.2011 do 18.12.2011. Bol s otcom v byte na Š. H.. Podľa vyjadrenia mal. L., on sa s otcom stretáva a chce sa s ním stretávať tak, ako to jemu vyhovuje. Toto povedal aj svojmu otcovi, podľa jeho vyjadrenia otec to rešpektuje a sám mu povedal, že keď nechce nemusí.“ Z uvedeného vyplýva, že otec sa stretáva s maloletým L.. V posudzovanej veci po právoplatnosti skončenia konania o rozvod manželstva účastníkov je predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletému L. na čas po ich rozvode, t.j. podľa § 113 ods. 1 O.s.p. bude súd rozhodovať o tom, ktorému z rodičov bude dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd poukazuje na to, že že akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať ( a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril mal. L. R. do osobnej starostlivosti matky potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd prvého stupňa predbežným opatrením upravil styk navrhovateľa s maloletým L. R. podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania spojených s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.