KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava22. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/201/2012 z 22. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2012, sp. zn. 11CoP/201/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1510202954.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/201/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202954
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510202954.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletú U. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T.. W. Y., bytom L. XX, X., zast. JUDr.
Jozefom Tuhovčákom, advokátom, AK Záhradnícka 41, Bratislava, a otec - G. P., bytom R.. U. X, L.,
zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 61/2010-515
zo dňa 21.02.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletú U. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na
maloletú U. vo výške XXX € mesačne od 17.02.2010, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Zročné výživné na maloletú za obdobie od 17.02.2010 do 29.02.2012 v sume X.XXX,XX € povolil súd
otcovi splácať v splátkach po XX € mesačne spolu s bežným výživným od marca 2012, pod stratou
výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že je potrebné upraviť práva a
povinností k maloletej, pričom vhodné prostredie na zverenie maloletej našiel u matky. Výšku výživného
určil s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a zárobkové pomery povinného rodiča, pričom vo svojom
rozhodnutí zhodnotil priebeh zamestnania otca maloletej. Maloletá je od 11.05.2007 vo výlučnej osobnej
starostlivosti matky, otec na výživu prispieva finančnými čiastkami v sume XXX € od júna 2011 a od
júla vo výške XX € mesačne, keď posledné výživné zaplatil vo februári 2012. Otec okrem výživného
sa podstatným spôsobom nezaujíma o potreby maloletej, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne
závady alebo nedostatky. Výživné vo výške XXX € mesačne od podania návrhu určil s prihliadnutím
na možnosti, schopnosti a odôvodnené potreby maloletej, keď matka lekárskymi potvrdeniami riadne
preukázala zdravotný stav maloletej. Súd dal do pozornosti skutočnosť, že matka pokiaľ bola na
materskej dovolenke plnila si vyživovaciu povinnosť svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, na ktorej



sa otec nepodieľal, čo musí otec vyvážiť svojim finančným plnením. Aj v súčasnom období, keď je
už matka ekonomicky činná, maloletá navštevuje špecializované zdravotnícke zariadenie, čas svojej
vyživovacej povinnosti si plní naďalej formou osobnej starostlivosti o dieťa vzhľadom na jej vek. Čo
sa týka otca vyslovil súd prvého stupňa názor, že je v jeho možnostiach a schopnostiach súdom
stanovenú výšku výživného platiť, pričom vychádzal pri rozhodovaní z príjmu, ktorý dosahoval u svojho
zamestnávateľa U., U..G..C... Viacerí zamestnávatelia otca potvrdili jeho pasívny prístup k pracovným
povinnostiam, neospravedlnené absencie, nedostatočný pracovný výkon, negatívny a nezodpovedný
vzťah k práci. Pracovné pomery otca boli často krát skončené zamestnávateľom, ale aj na žiadosť otca.
Takéto správanie otca vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine, otec v konaní nepreukázal svoju
odbornú, zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť mohol riadne plniť, pretože túto povinnosť si musí plniť, ako prvoradú, a to aj na svoj úkor. Nie
je na cnosť otca skutočnosť, že sa necháva vyživovať svojimi vlastnými rodičmi. Nielen jeho zdravotný
stav vyžaduje

vitaminizáciu, kvalitnú stravu a výživu vyžaduje aj zdravotný stav maloletej U., ktorá je neustále
dispenzarizovaná v mnohých odborných ambulanciách, opakovane býva chorá, vylúčená je z bežného
detského kolektívu, musí nosiť ortopedické vložky maloletá si nepriaznivý zdravotný stav sama
nezavinila. Súd neprihliadol na skutočnosť, že maloletá navštevuje finančne náročné Detské centru U.,
pretože matka sa sama rozhodla prihlásiť maloletú do tohto centra bez predchádzajúcej konzultácie
s otcom dieťaťa, či je schopný a ochotný na toto centrum prispievať. Náklady maloletej súvisiace s
jej zdravotným stavom matka preukázala relevantnými dokladmi, vo zvyšku preto súd návrh zamietol,
pretože matka preukázala doklady o bežných nákupoch, ktoré nesvedčia o zvýšených nákladoch.
Zročné výživné povolil súd prvého stupňa splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, odvolanie podal v časti určenia výživného na
maloletú, keď uviedol, že za danej situácie nie je schopný takéto výživné platiť a naviac súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Tieto vyhodnotil tendenčne, keď nesprávne
poukázal na priebeh jeho zamestnania, uviedol, že nie je pravdivá skutočnosť, že vo všetkých
zamestnaniach bol hodnotený negatívne, mal negatívny vzťah k práci. Pokiaľ išlo o negatívne
hodnotenie zo spoločnosti U., U..G..C.., tu prežíval jedno z najkomplikovanejších životných období, keď
mal problémy so svojou drogovou závislosťou a musel sa podrobiť liečeniu. Taktiež ďalší pracovný pomer
sa nemohol realizovať, pretože jedenkrát v týždni musel navštevovať lekára, čo mu zamestnávateľ
nechcel tolerovať. Ponúkal matke pomoc zo strany rodičov, na čo však matka maloletej nereflektovala.
Taktiež nesúhlasila, aby sa starí rodičia stretávali s maloletou. Jeho zdravotný stav mu momentálne
nedovoľuje zadovážiť si taký príjem, aby mohol platiť výživné v takejto výške. Matka nepreukázala
žiadnym spôsobom zvýšené náklady na maloletú. Ak životná úroveň jedného z rodičov je nižšia musí
sa to prejaviť aj na nižšom výživnom na dieťa. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude
zaviazaný platiť na výživu U. sumou XXX € mesačne od 17.02.2010.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Sociálnu a zdravotnú
situáciu si otec privodil vlastným pričinením,

v konaní nepredložil relevantné vyjadrenie o zníženej pracovnej schopnosti, resp. posúdenie jeho
celkového zdravotného stavu v súvislosti s možnosťou vykonávať určitý druh práce. Maloletá je dieťa
s preukázanými zvýšenými výdavkami v súvislosti s nepriaznivým vývinom zdravotného stavu. Sumu
XXX € považuje kolízny opatrovník za primeranú k potrebám maloletej U..

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil
pomery účastníkov, ona preukázala náklady v súvislosti s maloletou, ktoré sú zvýšené najmä z
dôvodu jej dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Argument otca, že výdavky treba prispôsobiť
životnej úrovni rodičov je neopodstatnený, pretože ona zdokladovala bežné výdavky, nič nadštandardné.
Zvýšené výdavky sú spôsobené zdravotným stavom maloletej, čo ona nie je spôsobilá ovplyvniť. Otec
maloletej v konaní o úpravu styku sp.zn. 22P 109/11 deklaruje, že je úplne zdravý. Otec maloletej
upravuje svoj zdravotný stav tendenčne, ako je to momentálne v konkrétnom konaní výhodnejšie.



Súd prvého stupňa teda správne vyhodnotil schopnosti a možnosti otca prispievať na maloletú U.. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec má ľahkovážny prístup k zamestnaniu, nakoľko viacerí
zamestnávatelia potvrdili jeho pasívny prístup k pracovným povinnostiam, neospravedlnené absencie,
nedostatočný pracovný výkon, negatívny a nezodpovedný vzťah k práci, čo vždy viedlo k ukončeniu
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, resp. dohodou. Ak by otec zmenil prístup k plneniu
pracovných povinností, nemal by problém s platením výživného.

Podaním zo dňa 14.06.2012 otec preukazoval, že mu bola priznaná preddavková dávka v hmotnej núdzi
v sume XX,XX € mesačne od 01.04.2012.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
v napadnutej časti s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom

v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa, s ktorými
sa stotožňuje.

Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na správne závery
súdu prvého stupňa, keď pracovná disciplína otca sa javí ako nezodpovedná, čo vyplýva aj z
obsahu vykonaného dokazovania, aj z predložených dokladov od zamestnávateľov otca. Tu nemožno
súhlasiť s argumentmi otca uvedenými v odvolaní, že súd tieto skutočnosti vyhodnotil tendenčne. Z
obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že pracovný pomer bol buď ukončený pre nespokojnosť
zamestnávateľa alebo zo strany otca maloletej. Otec u zamestnávateľa pracoval kratšiu dobu u
zamestnávateľa, kde pracoval počas skúšobnej doby a bol hodnotený kladne, taktiež bol pracovný
pomer skončený. Je potrebné sa stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, že tak, ako otec ktorý
potrebuje lieky a zdravú stravu v dôsledku zdravotného stavu, ktorý si zavinil sám, uvedené potrebuje
aj maloletá v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, ktorý ona sama nijako nemôže ovplyvňovať.
Otec deklaruje v súčasnosti, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný, preto je na počudovanie, prečo
sa nezapojí do riadneho pracovného pomeru a je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, či odkázaný
na pomoc rodičov. Prvostupňový súd dôsledne zhodnotil aj doklady, ktoré predložila matka, kde
skonštatoval, že tieto doklady nepreukazujú zvýšené náklady na maloletú tak, ako namieta otec
maloletej, ide o bežné náklady, ktoré maloletá potrebuje k bežnému životu, pričom je potrebné poukázať
na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, túto zabezpečovala aj počas
doterajšieho obdobia a v neprospech otca je potrebné tiež vyhodnotiť skutočnosť, že v čase keď matka
poberala len rodičovský príspevok, tento prispieval na maloletú nedostatočnou sumou a maloletá bola
výživou odkázaná len na svoju matku. Odvolací súd potom kladie otázku akým spôsobom by bolo o
maloletú postarané, ak by aj matka takýto prístup mala k nej. Nepriaznivú finančnú situáciu otca v
danom prípade nebolo možné vyhodnotiť v jeho prospech, keďže dieťa potrebuje výživné dennodenne a
každý rodič je povinný o svoje dieťa sa postarať i na úkor svojich osobných potrieb. Nepriaznivú finančnú
situáciu zohľadnil súd prvého stupňa v poskytnutí splátok

zročného výživného, keď podľa § 160 ods. 1 O.s.p. je dlžnú čiastku potrebnú zaplatiť naraz do 3 dní.
Plnenie v splátkach je možné len výnimočne, využijúc uvedenú výnimku prvostupňový súd zohľadnil
majetkové pomery otca, keď povolil splátky, vzhľadom na spotrebný charakter výživného a doterajší
postoj k plneniu si tejto povinnosti zo strany otca by bolo vhodnejšie splnenie dlžnej sumy naraz.



Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil v napadnutej časti podľa § 219
O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1510202954)

  1. 21. 2. 2012Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/61/2010 z 21. 2. 2012
  2. 22. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/201/2012 z 22. 10. 2012 (toto rozhodnutie)