Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/301/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510211219 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510211219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: O. K., E.. XX.X.XXXX, I. A. X, I., zast. JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava proti odporcovi: P. K., E.. X.XX.XXXX, I. A. X, I., zast. Danielou Vančovou, nar. 19.11.1963, bytom Markova 3, Bratislava, o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 43C/242/2010 - 81 zo dňa 21.3.2011, v pomer hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného. Vychádzal zo skutkového zistenia, že Rozsudkom č. k. 40C/26/2008-115 zo dňa 27.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 106/2009-202 zo dňa 11.3.2010 súd určil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla od 30.9.2007 do 15.9.2008; vo zvyšku (navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu) návrh navrhovateľa zamietol. S účinnosťou od 16.9.2008 súd navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu odporcu sumou 4.000,- Sk (132,76 eur) mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporcu. Vo zvyšku (odporca sa domáhal priznania výživného v sume 6.000,- Sk/199,16 eur mesačne) návrh odporcu zamietol. Zročné výživné za obdobie od 16.9.2008 do 30.11.2008 v sume 10.000,- Sk (331,94 eur) uložil súd navrhovateľovi zaplatiť odporcovi do 15 dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2010 a návrh na začatie tohto konania bol podaný dňa 10.5.2010. Navrhovateľ v máji 2010 uzavrel manželstvo so O. A. a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. M. a mal. Z.. Tieto skutočnosti sú nepopierateľne zmenou pomerov, avšak vyživovaciu povinnosť k mal. M. zohľadňoval súd aj v rámci odvolacieho konania pri predchádzajúcom rozhodovaní o určení výživného k odporcovi. Čo sa týka príjmových pomerov navrhovateľa, súd v tomto konaní rovnako nemal preukázané, že podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala i v tejto oblasti. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na kritérium potencionality príjmov (§ 75 ZoR), t. j. či sa povinný - v danom prípade navrhovateľ - nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy v takomto prípade bude súd vychádzať vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Navrhovateľ síce uvádza, že svoju podnikateľskú činnosť pozastavil, na jednej strane však túto skutočnosť nijako nepreukázal a na druhej strane je potom otázne z akých zdrojov pokrýva svoje výdavky, v súvislosti s čím súd poukazuje nielen na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydaného v rámci predchádzajúceho konania (viď záver prvého odseku strany 6. tohto rozhodnutia), ale aj na odôvodnenie pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 22P/364/2009 (čl. 75 a 76). Navyše, kým v r. 2007 ešte vykazoval stratu, v r. 2008 v daňovom priznaní už vykazoval zisk 12.989,- Sk, t. j. 431,16 eur, v r. 2009 zisk činil 815,- eur a v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vykázal zisk vo výške 1.489,- eur, teda ziskovosť jeho podnikania má stúpajúci charakter. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 62 ods. 1 a 2; § 75 ods. 1 ; § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho konštatoval, že na strane navrhovateľa nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi na sumu len málo prevyšujúcu súčasnú minimálnu výšku výživného (25,38 eur) a navrhovateľ má dostatočný príjem na to, aby plnoletému synovi, študujúcemu na vysokej škole a sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, prispieval na výživu v sume určenej v predchádzajúcom konaní, t. j. 132,78 eur. Takto určenú výšku výživného považuje súd v súčasnom období aj za primeranú veku a odôvodneným potrebám plnoletého odporcu. Povinnosťou každého rodiča voči dieťaťu výživou na neho odkázaného, je nielen na jeho výživu prispievať, ale ho aj riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor s vynaložením maximálneho úsilia pre zabezpečenie na to potrebných finančných prostriedkov úmerného jeho pracovným možnostiam a schopnostiam, vzdelaniu, praxe, veku a zdravotnému stavu. Navrhovateľ ani v tomto, ani v predchádzajúcom konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášať ju na druhého rodiča, prípadne na samotného odporcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dokazovanie nebolo dostatočné a z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti vtedy, keď sa mu zmenili pomery a to zásadným spôsobom. Zmena nastala dňa 1.5.2010, kedy uzatvoril manželstvo, z ktorého sa narodilo maloleté dieťa M. W. X.X.XXXX sa narodilo z manželstva ďalšie dieťa dcéra Z.. Súčasne vznikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči manželke. Navrhovateľ bol nútený pozastaviť svoje podnikanie vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia súdov, kde sa rozhodovalo o výživnom na maloleté deti z predchádzajúceho manželstva, keď súdy vychádzali z predpokladu, že navrhovateľ vo svojom podnikaní zarába omnoho viac peňazí, než oficiálne priznáva v daňovom priznaní. Pre navrhovateľa je to likvidačné a hrozí mu trestné stíhanie zanedbania povinnej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ si aktívne hľadá prácu, vedomý si, že má vyživovacie povinnosti, ktoré si chce plniť. Spochybnil tvrdenie odporcu, že jeho výdavky sú výške 159,97 eur. Odporca má ďalšie výdavky súvisiace so štúdiom, ktoré nevedel vyčísliť. Ani jeden výdavok na zvýšené výdavky preukázať nevedel. Keďže má navrhovateľ v súčasnosti šesť vyživovacích povinností a to na štyri maloleté deti, jednu na plnoleté dieťa, jednu na manželku, nie je v súčasných možnostiach a schopnostiach navrhovateľa si tieto vyživovacie povinnosti plniť, a preto vzhľadom na pomery považuje za spravodlivé, aby momentálne vyššiu mieru nákladov znášala matka a odporca by si privyrábal brigádovaním. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi vo výške 33,19 eur mesačne. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Odporca nastupuje v septembri do 4. ročníka, bude promovať, čo súvisí aj so zvýšenými finančnými nákladmi. Pozastavenie živnosti zo strany navrhovateľa považuje za účelové, pretože za toto obdobie nepoberá žiaden príspevok. Je na mieste, aby si hľadal prácu, v ktorej má prax, ako napr. v oblasti trénovania, masírovania, pretože má certifikát trénera a maséra. Prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa považuje za nezodpovedný, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na odvolacom pojednávaní s poukazom na ust. § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne napriek písomnému podaniu zo dňa 21.11. 2012, ktorým právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní dňa 29.11. 2012 z dôvodu práceneschopnosti, čo preukázala potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 4.10. 2012 a zároveň požiadala o odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie pojednávania ale neboli uvedené skutočnosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. platného a účinného od 1.1.2012, podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Navrhovateľ svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu, že bol odvolacím súdom na nariadené pojednávanie osobne predvolaný, preto odvolací súd aplikoval ustanovenie § 101 ods., 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keďže bol daný dôvod na pokračovanie v konaní, aj keď bol navrhovateľ nečinný. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 3, 4 O.s.p. čítaním listinných dôkazov a to: potvrdením o štúdiu odporcu, potvrdením daňového priznania dani z príjmov fyzických osôb matky odporcu za rok 2010, 2011, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - otca plnoletého dieťaťa na zníženie výživného. Zo samotnej povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a táto povinnosť rodičom trvá do doby pokiaľ dieťa ne je schopné samostatne sa živiť. Veková hranica 18 rokov je podľa Zákona o rodine významná len z hľadiska procesného. Rodičia sú zodpovední za všestranný duševný, telesný rozvoj svojich detí a preto sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy v takom obore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Pokiaľ dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje a to až do jeho skončenia (§ 65 ods. 1, 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách). Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.), s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) . V súdenej veci navrhovateľ v odvolaní formuluje dve kľúčové námietky proti rozsudku súdu. Prvá sa dotýka nezohľadnenia zmeny pomerov na strane navrhovateľa, ktorou je uzatvorenie manželstva a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. a manželke. V zmysle druhej kľúčovej námietky navrhovateľa vytýkal súdu prvého stupňa nezohľadnenie jeho obmedzenej zárobkovej možnosti. Obe námietky boli predmetom posúdenia a hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, s výsledkami vykonaného dokazovania sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal, dostatočne vysvetlil, odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru, pretože ho považuje za správny a námietka navrhovateľa v tomto smere je nenáležitá. Prvostupňový súd správne zohľadnil pri posúdení uplatneného nároku aj rozhodnutie o ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ako aj správne prihliadol na kritérium potencionality predpokladanej v § 75 Zák. o rod., a v neposlednom rade na kritéria obsiahnuté v § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorých výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Povinnosťou navrhovateľa, je vzhľadom na počet vyživovacích povinnosti, aby si podľa svojich možnosti a získanej kvalifikácie v oblasti trénerstva a masáží zabezpečil príjem, z ktorého by si vyživovaciu povinnosť reálne mohol plniť, keď v konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášať ju na druhého rodiča, prípadne na samotného odporcu. Zarážajúci je postoj navrhovateľa, ktorý súdom stanovené výživné na svoje deti považuje za likvidačné. Pri stanovenom výživnom na odporcu v sume 132,76 eur ( a k mal. Y. a mal. K., na výživu ktorých prispieva súdom určenou sumou 80,- eur mesačne na každé dieťa) je nepochybné, že ťarcha vyživovacej povinnosti spočíva na matke, keďže odôvodnené potreby odporcu vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy a kultúrne športové vyžitie, na ktoré má odporca právo, prekračujú súdom určené výživné. Odvolaciemu súdu neunikla úpenlivá snaha navrhovateľa presvedčiť štátne orgány (opakované sťažnosti adresované Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR) o poškodzovaní jeho práv súdom. Je neakceptovateľné rešpektovať stav, kedy navrhovateľ ako účastník konania využíva svoje práva, ale povinnosti zákonom stanovené nerešpektuje. Navrhovateľ bol súdom prvého stupňa riadne poučený o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení skôr, ako sa končí dokazovanie pred súdom prvého stupňa, pretože na neskôr označené dôkazy súd neprihliada ( § 120 ods. 4 O.s.p.). Navrhovateľ bol i v odvolacom konaní prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvaný na preukázanie svojej ťaživej sociálnej a majetkovej situácie (prípis zo dňa 31. mája 2012, 14. júna 2012), doklady, ktoré súdu nepredložil. Nedostatočná aktivita účastníka konania, sa premietne do rozhodnutia súdu, a ak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, napriek poučeniu o procesných povinnostiach navrhovateľa nedisponoval s dokladmi, alebo dôkazmi preukazujúcimi natoľko ťaživú sociálnu situáciu, z ktorej by bolo možné urobiť záver o tom, že súdom určená výška výživného na navrhovateľa, ktorý je študentom denného 4-ročného bakalárskeho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení, vo výške 132,76 € je pre navrhovateľa neúnosná, nebolo možné návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovieť. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvého stupňa a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Neboli zistené ani žiadne dôvody na zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu a vec posúdil správne aj po právnej stránke, z dôvodov ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli a v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. tu absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.