Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/108/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213672 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510213672.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: L. P. &. P. I..W..V.., so sídlom I. O.. J. Č..XX, N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, AK Sad A. Kmeťa č.24, Piešťany, proti odporcovi: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. Č.. XX, o zaplatenie 198,50 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.06.2011, č.k. 41C/3/2011-109, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX euro spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX euro od 16. 4. 2010 do jej zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zák.č. 513/1991 Zb., § 1, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 2 , § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že navrhovateľ sa v konaní dôvodne domáha nárokov zo Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX W. zo dňa 18.08.2006 platne uzavretej jeho právnym predchodcom ( V. D. I. ) s odporcom. Odporca nedodržal časovú postupnosť splácania dlhu a navrhovateľ mesačnými výpismi z úverového účtu odporcu preukázal, že zvyšok nesplateného úveru predstavuje sumu XXX,XX euro, ku ktorej podľa dohody vyplývajúcej z článku III. bod 8 Obchodných podmienok pripočítal úrok z omeškania vo výške 8% ročne za obdobie od 01.02.2010 do 15.04.2010 pri výške úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy XXX,XX euro. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetný zmluvný vzťah podlieha pod právny režim spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na to, že úroková sadzba za omeškanie podľa kogentných predpisov Občianskeho zákonníka je od obdobia, kedy nastalo omeškanie odporcu s plnením dlhu ( od apríla 2009 ) vyššia ako účastníkmi dohodnutá výška úroku z omeškania 8 % ročne ( podľa predpisov Obchodného zákonníka), nevyhodnotil ju za dohodu dojednanú v neprospech odporcu ako spotrebiteľa ( § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 Obč. zákonníka ). Na základe uvedenej úvahy vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny v celkovej sume XXX,XX euro pozostávajúcej zo sumy XXX,XX euro spolu s X % úrokom z omeškania za obdobie od 01.02.2010 do 15.04.2010 ( vyčísleným na sumu X,XX euro) a od 16.04.2010 do zaplatenia a sumy XX,XX euro predstavujúcej poplatky pozostávajúce z poplatkov za vedenie úverového účtu odporcu v období od júna 2009 do marca 2010 ( preukázanej Cenníkom OTP Banky za poskytovanie peňažných a iných služieb ) v sume XX,XX euro a sumy XX,XX euro predstavujúcej výšku poistného dohodnutého v čl. II Zmluvy. Súd prvého stupňa nevyhovel nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške XX,XX euro vypočítaného z istiny vo výške XXX,XX euro za obdobie od 20.04.2009 do 15.04.2010 uplatnený vo výške XX,XX% ročne a nároku na zaplatenie úroku zo sumy XXX,XX euro vo výške XX,XX % ročne za obdobie od 16.04. 2010 do jej zaplatenia dôvodiac tým, že výška požadovaného úroku nebola v konaní navrhovateľom preukázaná. Z predložených listinných dokladov nie je zrejmé, ako bola vyčíslená sadzba XX,XX % ročne v zmysle čl. III bod. 3 Obchodných podmienok. Súd uviedol, že nemal možnosť dôvodnosť tohto nároku preskúmať, a to v kontexte článku II zmluvy účastníkov, kde si dohodli pohyblivú úrokovú sadzbu bez označenia percentuálnej výšky. Uvedené nevyplýva z dokladov v súdnom spise, keď z čl. II zmluvy vyplýva, že úrok z úveru je už súčasťou mesačnej splátky ( čl. III bod 5 Obchodných podmienok). Zástupca navrhovateľa síce predložil k úveru poskytnutému odporcovi doklad nazvaný úrokový plán, avšak tento nespĺňa náležitosti určitého preukázania tejto výšky - jedná sa len o sumarizáciu účtovných, nepreskúmateľných údajov. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. prihliadajúc k miere procesného úspechu účastníkov ( XX % úspech navrhovateľa, XX % úspech odporcu ) konštatujúc, že náhrada trov konania navrhovateľa , na ktorú by mal v rozsahu XX % nárok mu v predmetnom prípade kvalifikovanom ako drobný spor nepriznal, keďže trovy sú voči pohľadávke, ako aj vo vzťahu k miere úspechu neprimerané a rozsah ich vzniku bol spôsobený nepreskúmateľnosťou skutkového stavu opísaného navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa ďalej vyvodil, že namieste by bolo aj použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ k predmetu sporu neuviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone ( pri podaní žaloby), ale v konaní boli uvádzané a dokladané až na výzvu súdu. Proti zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 202 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Záver súdu o tom, že v konaní nebola preukázaná výška úrokovej sadzby XX,XX % ročne je nesprávny, keďže výška dohodnutej úrokovej sadzby jednoznačne vyplýva zo Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 18.08.2006, i keď v nej nie je výslovne uvedená. V čl. II. Zmluvy o úvere sa nachádza údaj - výška mesačnej anuitnej splátky: X.XXX,-Sk. Anuitná splátka v sebe obsahuje tak splátku úroku z úveru, ako aj splátku úveru (istiny). Vzájomný pomer započítania danej sumy na úrok a istinu sa mení vzhľadom na stav splatenia istiny. Na začiatku splácania ide väčšia časť na úrok a táto sa postupne znižuje v prospech splátky na istinu. V posudzovanej právnej veci bola výška mesačnej anuitnej splátky vyčíslená podľa vzorca uvedeného v článku III. bod 4 Obchodných podmienok k Zmluve o úvere, a to z nasledovných údajov - výška úveru, ročná úroková sadzba v percentách a doba splatnosti v mesiacoch. V článku II. Zmluvy o úvere sa nachádzajú údaje o výške mesačnej anuitnej splátky ( X.XXX,- Sk), výške úveru (XX.XXX,- Sk) a dobe splatnosti v mesiacoch (36). Výpočet výšky ročnej úrokovej sadzby je potom riešením rovnice s jednou neznámou, pretože všetky ostatné údaje sa v Zmluve o úvere nachádzajú. Je preto jednoznačné, že výška úrokovej sadzby zo Zmluvy o úvere vyplýva, teda bola medzi účastníkmi konania dohodnutá. Navrhovateľ ďalej s poukazom na § 153 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že odporca v konaní nespochybňoval uplatnený nárok a súd prvého stupňa nemohol mať o nerozporovanej dohodnutej výške ročnej úrokovej sadzby dôvodné a závažné pochybnosti. Ak by takéto pochybnosti mal, uviedol by ich v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolaním napadnuté rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktorý na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p., keď nevychádzal z tej skutočnosti, že medzi účastníkmi konania nie je spornou výška dohodnutej úrokovej sadzby. Vo vzťahu k výroku o trovách konania nesúhlasil s aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., keď citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu v drobných sporoch nielen úplne nepriznať náhradu trov konania, ale ju aj znížiť. Súdy by primárne pri aplikácii a § 150 ods. 2 O.s.p. mali pristupovať k znižovaniu náhrady trov konania. Ak totiž súd vôbec neprizná náhradu trov konania, ide o výrazný zásah do práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods.1 Ústavy SR . Podanie návrhu na súd je spojené s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok, pričom navrhovateľ pri oprávnenosti svojho nároku môže dôvodne predpokladať, že tento mu bude nahradený odporcom. Ak súd v drobných sporoch i v prípade úspechu navrhovateľa pristupuje zásadne k nepriznaniu náhrady trov konania, obmedzuje právo navrhovateľa na súdnu ochranu a poskytuje právnu ochranu tej strane, ktorá porušila právnu povinnosť. Súd takto sankcionuje toho, kto sa správal v súlade s právom a ochraňuje toho, kto porušil svoju právnu povinnosť. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX,XX euro spolu s XX,XX % ročným úrokom zo sumy XXX,XX euro od 16.04.2010 do zaplatenia a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, všetko do X dni od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Predmetom konania bol v prejednávanom prípade návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy v celkovej výške XXX,XX euro pozostávajúcej podľa špecifikácie navrhovateľa doloženej na výzvu súdu z : - istiny nesplateného úveru vo výške XXX,XX euro poskytnutého odporcovi na základe Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX W. zo dňa 18.08.2006 , - sumy X,XX euro predstavujúcej X % úrok z omeškania zo sumy XXX,XX euro za obdobie od 01.02.2010 do 15.04.2010, - zmluvného úroku vo výške XX,XX euro ku dňu postúpenia ( k 15.04.2010 ) vypočítaného z istiny vo výške XXX,XX euro za obdobie od 20.04.2009 do 15.04.2010 uplatneného vo výške XX,XX% ročne, - sumy XX,XX euro predstavujúcej poplatky pozostávajúce z poplatkov za vedenie úverového účtu odporcu v období od júna 2009 do marca 2010 ( preukázanej Cenníkom V. D. za poskytovanie peňažných a iných služieb ) v sume XX,XX euro a sumy XX,XX euro predstavujúcej výšku poistného dohodnutého v čl. II Zmluvy, - X% úroku z omeškania zo sumy XXX,XX euro za obdobie od 16.04.2010 do zaplatenia, - XX,XX % ročného úroku zo sumy XXX,XX euro za obdobie od 16.04.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevyhovel nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške XX,XX euro vypočítaného z istiny vo výške XXX,XX euro za obdobie od 20.04.2009 do 15.04.2010 uplatneného vo výške XX,XX% ročne a nároku na zaplatenie úroku zo sumy XXX,XX euro vo výške XX,XX % ročne za obdobie od 16.04.2010 do jej zaplatenia - zamietajúci výrok a nadväzujúci výrok o trovách konania sú predmetom odvolacieho konania . Podľa § 219 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvného úroku vo výške XX,XX euro vypočítaného z istiny vo výške XXX,XX euro za obdobie od 20.04.2009 do 15.04.2010 uplatneného vo výške XX,XX% ročne a nárok na zaplatenie úroku zo sumy XXX,XX euro vo výške XX,XX % ročne za obdobie od 16.04.2010 do jej zaplatenia; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje na to, že úroky z omeškania je treba odlíšiť od zmluvných úrokov, ktoré sú úplatou za užívanie istiny a nie sankciou za porušenie povinnosti. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, zatiaľ čo povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Oba tieto druhy úrokov môžu byť platené vedľa seba. V posudzovanom prípade je treba prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že v návrhu a v následnej špecifikácii navrhovateľa uplatnený zmluvný úrok z omeškania v sume XX,XX euro ( vypočítaný vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX,XX euro za obdobie od 20.04.2009 do 15.04.2010) a nárok na zaplatenie úroku vo výške XX,XX % ročne zo sumy XXX,XX euro za obdobie od 16.04.2010 do jej zaplatenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX W. zo dňa 18.08.2006 a ani z Obchodných podmienok V. D. I., O..I.. pre poskytovanie rýchlych spotrebných úverov pre obyvateľstvo tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy ( čl. IV bod 5 Zmluvy ). V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s obranou navrhovateľa o tom, že výška dohodnutej úrokovej sadzby jednoznačne vyplýva zo Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 18.08.2006 ( i keď v nej nie je výslovne uvedená ) a je ju možné odvodiť s poukazom na čl. II Zmluvy o úvere v nadväznosti na čl. III bod 4 Obchodných podmienok k Zmluve o úvere pri zohľadnení údajov o výške mesačnej anuitnej splátky, výške úveru a dobe splatnosti v mesiacoch. Uvedený spôsob pri absencii jednoznačného určenia medzi účastníkmi dohodnutých zmluvných úrokov a ich výšky však podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa požiadavky kladené na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu uzavretého medzi účastníkmi ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Na základe uvedeného sa potom odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o nepreukázaní uvedeného nároku navrhovateľom v konaní. K odvolacím námietkam navrhovateľa poukazujúceho na nesprávnu aplikáciu § 153 ods.1 O.s.p. súdom prvého stupňa je treba uviesť, že medzi účastníkmi nesporné skutočnosti nemusí súd pri rozhodovaní vo veci zobrať do úvahy v prípade, ak o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k riadne doručenému návrhu nevyjadril a ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní súdu prvého stupňa písomne ospravedlnil ( § 101 ods. 2 O.s.p.). Nečinnosť odporcu, ktorý nevyužil procesné práva dané mu Občianskym súdnym poriadkom však nie je možné chápať tak, že navrhovateľ je tým zbavený povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( § 120 ods. 1 O.s.p.) a konajúci súd si bez ďalšieho osvojí tvrdenia navrhovateľa „ ako nesporné skutočnosti „. Zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v danom prípade správne založené na úvahe o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom, ako jeho zodpovednosti za to, že v konaní nepreukázal rozhodné skutočnosti viažuce sa k nároku na zaplatenie zmluvného úroku. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 150 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“ ) ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu XXX eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že predmetom konania v prejednávanej veci bol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu XXX,XX euro s príslušenstvom. Z uvedeného potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že výška sumy požadovanej navrhovateľom činí aj z konania v tejto konkrétnej veci drobný spor. Ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (§ 142 O.s.p.) spočívajúca v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup - prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou to, že trovy konania ( ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. V tejto súvislosti je treba uviesť, že bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Zo znenia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že rozhodujúcim pre použitie tejto úpravy je najskôr zistenie pomeru výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následné vyhodnotenie, či tu ide o stav neprimeranosti takýchto súm. V prejednávanom prípade však z obsahu spisu nie je možné vyvodiť správnosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľom uplatnené trovy konania sú „ voči pohľadávke, ako aj vo vzťahu k miere úspechu neprimerané „ z dôvodu, že v spise sa okrem vyčíslenia trov konania navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie konania zo dňa 09.06.2010 vo výške XX,XX euro nenachádza žiadne iné vyčíslenie trov konania s tým, že v priebehu pojednávania nariadeného na deň 07.06.2011 pred rozhodnutím vo veci samej právny zástupca navrhovateľa využil možnosť danú mu ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Uvedené znamená, že pokiaľ súd prvého stupňa bez vedomosti o výške navrhovateľom uplatnených trov konania prijal v priebehu pojednávania nariadeného na deň 07.06.2011 záver o neprimeranosti trov konania k uplatnenej pohľadávke, rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu potrebného k rozhodovaniu o trovách konania pri použití § 150 ods. 2 O.s.p. a odôvodnenosť jeho záverov nebolo možné odvolacím súdom preskúmať. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že neprimeranosť zásadne znamená každý prípad, v ktorom požadovaná náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Ku konštatácii súdu prvého stupňa o možnom aplikovaní ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je treba uviesť, že podľa citovaného ustanovenia nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia a jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí však súd prihliadať na majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery účastníkov ( teda nielen účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá ) a všímať si aj okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri konštatácii o možnej aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. zisťoval a hodnotil, či sú na strane účastníkov dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá zákonná konštrukcia citovaného ustanovenia. Na základe uvedeného pri zohľadnení práva účastníkov konania na tzv. dvojinštančný proces, muselo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušené a vec v rozsahu zrušenia podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o trovách konania, ktorého predpokladom bude vyčíslenie trov konania požadovaných navrhovateľom, rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.