Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/322/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510214256 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510214256.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. deti A.: F., Z.. XX.XX.XXXX a B., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - A. A., bytom B., V. X, zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, a otec - X. A., bytom B., Q. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava 5, č.k. 17P 210/2010-190 zo dňa 13.07.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom od XX.XX.XXXX, u F., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu XXX € mesačne a u B., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu XXX € mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX u F. v sume X.XXX,XX € a u B. X.XXX,XX € povolil otcovi splácať po XX € mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od augusta XXXX. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.12.2000, č.k. 7C 181/00 v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1, a § 78 ods. 1, Zák. o rodine. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nastala zmena odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti, v možnostiach a schopnostiach otca je participovať na uspokojovaní odôvodnených potrieb detí minimálne v takej výške, ako určil súd svojim rozhodnutím. Prvostupňový súd poukázal na to, že otec má úplné stredoškolské odborné vzdelanie, má živnostenské oprávnenie, je spoločníkom vo firmách zapísaných v obchodnom registri. Týmito skutočnosťami sú determinované jeho možnosti a schopnosti pre plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, bez ohľadu na to, či živnostenské oprávnenie využíva alebo nie. a či jeho firmy sú nečinné. Uvedenú skutočnosť prvostupňový súd vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. Otcovi zdravotný stav nespôsobuje žiadnu prekážku pre zaradenie sa do pracovného procesu, ani mu nezvyšuje náklady na jeho výživu. Otec naviac býva v Bratislave, kde je preukázateľne najnižšia miera nezamestnanosti v rámci celého Slovenska s najväčšími možnosťami zamestnať sa v súkromnom, či štátnom sektore. Otec teda nie je dlhodobo odkázaný na brigádnickú činnosť, ktorú označil ako jediný zdroj svojho príjmu. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti stanovil súd v zmysle návrhu matky od jeho podania. Zročné výživné povolil prvostupňový súd splácať, pričom materiálne plnenia započítateľné v prospech zročného výživného otec za sporné obdobie nepreukázal, resp. nežiadal zohľadniť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, ako aj s zvýšením výživného, pričom uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a uvedené výživné nie je schopný poskytovať. Namietal, že spoločnosti o ktorých rozsiahle pojednáva rozsudok súdu prvého stupňa sú nečinné, v čase keď boli na 11CoP 322/11-215 neho prepísané boli predĺžené a stal sa tzv. bielym koňom a na rozdiel od iných bielych koní je rád, že je nažive. Nemôže mať žiaden príjem zo zamestnania, pretože by mu všetky zobrali exekútori za dlhy, ktoré reálne nenarobil len bol zneužitý. Spochybnil tvrdenia matky, že nič deťom neposkytuje, pričom športové potreby dcére zabezpečoval on. Ak by mal na deti platiť XXX € mesačne, toto by nebol v žiadnom prípade schopný a bolo by voči nemu vedená ďalšia neúspešná exekúcia. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšiť výživné na sumu XXX € na každé dieťa, v časti zročného výživného zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, alternatívne žiadal zvýšiť výživné na sumu XXX € mesačne, pričom splátky zročného výživného mu budú povolené vo výške XX € mesačne na každé dieťa. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Matka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že spoločnosti, na ktoré sa otec odvoláva, k ich prevodu došlo v roku XXXX až XXXX, vyhodnotil prvostupňový súd správne, keďže otec mal dostatok času, aby túto skutočnosť usporiadal. Otec si zároveň neuvedomuje, že takú ochranu pred exekútormi akú prezentuje je na úkor maloletých detí a vyživovacia povinnosť má prednosť pre všetkými ďalšími výdavkami povinného rodiča. Bez stáleho zamestnania môže zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému, nezaopatrenému dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len k hradeniu svojich potrieb. Otec je preto povinný prijať akékoľvek zamestnanie, aby zabezpečil výchovu a výživu maloletých detí. V súvislosti so zročným výživným poukázala na to, že otec sa viackrát bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávaní, pričom došlo k zbytočnému predlžovaniu konania. Deti majú právo na takú životnú úroveň, ktorú im môže rodič zabezpečiť pokiaľ by sa rodič bez vážneho dôvodu nevzdal zamestnania, či iných východ a činností, ktoré by mu túto životnú úroveň zabezpečovali. Schopnosti otca tomu v danom prípade nasvedčujú. Otec opomína, že výška výživného cca X € v prípade F. a cca X € v prípade B. denne je minimálna čiastka na zabezpečenie adekvátnych potrieb maloletých detí. Pokiaľ otec podľa vlastného vyjadrenia bez pravidelného príjmu je schopný bez akéhokoľvek zdôvodnenia poukazovať na výživu každého dieťaťa po XXX € mesačne, nič mu nebráni v tom, aby na ich výživu prispieval aj súdom stanoveným výživným. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Prvostupňový súd správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Zák. o rodine. Prvostupňový súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Skutočnosti, ktoré otec uvádzal v odvolaní možno vyhodnotiť ako právne irelevantné. Treba súhlasiť s vyjadrením matky k odvolaniu, že bez riadneho zamestnania môže byť len osoba, ktorá nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Taktiež treba poukázať aj na skutočnosť, že otec mal dostatok času na to, aby svoje podnikanie upravil tak, aby dosahoval zisk. Pokiaľ ide o splátky zročného výživného, tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že § 160 ods. 1 O.s.p. stanovuje, že dlžnú sumu je potrebné splniť do 3 dní. Povolenie splátok je skôr výnimočný spôsob zaplatenia dlžnej sumy, ktorú prvostupňový súd musí riadne zdôvodniť. V žiadnom prípade neprichádza do úvahy poskytovanie plnenia v splátkach, ak povinný rodič si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Prvostupňový súd správne určil výšku splátok s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako aj vek maloletých detí, kde zročné výživné je potrebné zaplatiť čo najskôr. Ani v tejto časti nebolo možné preto odvolaniu otca vyhovieť. Pokiaľ ide o samotnú výšku vyživovacej povinnosti odvolací súd ešte dopĺňa, že ide o deti ktoré sú blízke veku dospelosti a ich potreby je možné porovnávať s potrebami dospelého človeka, ktoré sú naviac navýšené o náklady na prípravu na budúce povolanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na 11CoP 322/11-216 správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.