Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/400/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510214313 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510214313.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej, a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti Ď.: R., narodený XX.XX.XXXX a B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov: otec B. Ď., bytom C., Z.. K. X, t.č. M. D., K. XXX/X a matka Q. Ď., bytom C., Z.. K. X, t.č. N. XXB, o zníženie a zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 42/2011-349 zo dňa 08.09.2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - zamietol návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti Ď.: R. narodeného XX.XX.XXXX a B., narodeného XX.XX.XXXX, - zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého R. Ď., narodeného XX.XX.XXXX, - otcovi uložil povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého B. Ď., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy XXXX,-Sk mesačne na sumu XX euro mesačne počínajúc dňom XX.XX.XXXX, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky; vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého B. zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 32C 371/2005-26 zo dňa 11. 05. 2006 v časti o výživnom pre maloletého Andreja, - žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2 ,3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného na obe maloleté deti dospel k záveru, že tento návrh nie je podaný v záujme maloletých detí. Vykonaným dokazovaním sa v priebehu konania síce preukázala okolnosť zníženého príjmu otca, ktorý po XX rokoch živnostenského podnikania ku dňu XX.XX.XXXX zrušil živnosť a v súčasnom pracovnom pomere dosahuje príjem cca XXX euro mesačne brutto, avšak je povinnosťou otca nemajúceho iné vyživovacie povinnosti, si hľadať primerané zamestnanie, v ktorom by bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným maloletým deťom, ktorých výdavky sa primerane veku a potrebám zvyšujú riadne plniť. Súd konštatoval, že na výdavkoch vynaložených na maloleté deti sa musia rodičia podieľať podľa svojich zárobkových schopností a možností, pokiaľ sa budú ich deti pripravovať na budúce povolanie. Na základe uvedeného súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na výšku príjmu otca, ktorý výživné hradené maloletým deťom sám od seba znížil, keďže podľa jeho názoru je v možnostiach otca nájsť si primerané zamestnanie ( prípadne aj ďalšie), aby mohol určené výživné riadne platiť. O návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti súd rozhodol s prihliadnutím na výdavky maloletých detí ich veku tak, že výživné pre maloletého R., ktorý je ôsmak ponechal zo strany otca na X.XXX,- Sk mesačne s tým, že ak aj matka prispeje rovnakou sumou, tak spolu so sumou rodinných prídavkov XX,XX euro mesačne bude mať maloletý R. dostatočnú sumu na pokrytie svojich pravidelných mesačných výdavkov - táto suma zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam jeho rodičov. Výživné otca na mal. B., ktorý je druhák, súd zvýšil na sumu XX euro mesačne od XX.XX.XXXX s prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov, ktorá na strane maloletého B. nastala v podstate už XX.XX.XXXX, kedy nastúpil do X. ročníka základnej školy pre nadané deti; vo zvyšku návrh matky v tejto časti zamietol. 11CoP 400/2011-371 Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a výroku, v ktorom bola otcovi uložená povinnosť platiť na mal. B. s účinnosťou od XX.XX.XXXX výživné vo výške XX euro mesačne, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých poukazujúc na to, že od XX.XX.XXXX sa mu výrazne zmenili majetkové a zárobkové pomery, ktoré majú vplyv na jeho schopnosť prispievať na výživu detí vo výške priznanej v rozsudku. Poukázal na to, že pri súčasnom príjme vo výške XXX,XX euro netto, mu pri zaplatení výživného na maloleté deti zostáva na zabezpečenie základných životných potrieb suma XX,XX euro, ktorá nedosahuje ani výšku zákonom stanoveného životného minima. Tvrdenie súdu o tom, že si môže nájsť primerané zamestnanie, resp. ďalšie zamestnanie je irelevantné vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza Slovenská republika, kde vďaka kríze je problém nájsť si lepšie platené miesto. Otec poukázal na to, že v jeho profesii je od roku XXXX dlhodobá stagnácia, väčšina projekčných spoločností prepúšťa a neprijíma nových zamestnancov. Na lepšie platené pozície by potreboval vysokoškolské vzdelanie, prípadne mať štátnu skúšku na pozíciu stavbyvedúci alebo stavebný dozor, keď na ich získanie potrebuje prax a financie, aby si mohol skúšky zaplatiť. Otec uviedol, že v prípade, ak sa mu zmení finančná situácia, nemá problém platiť výživné vo vyššej výške . Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec maloletých detí je za obdobie od septembra XXXX do novembra XXXX dlžný na výživnom v celkovej sume X.XXX,XX euro. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správne potvrdiť, keď návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti nezohľadňuje a nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom v časti napadnutej odvolaním otca, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v časti napadnutej odvolaním otca (v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a výroku, v ktorom bola otcovi uložená povinnosť platiť na mal. B. s účinnosťou od XX.XX.XXXX výživné vo výške XX euro mesačne) odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od 11CoP 400/2011-372 reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre ustálenie zmeny pomerov na strane maloletých detí, resp. ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané. Z vykonaného dokazovania je aj podľa názoru odvolacieho súdu nesporná zmena pomerov na strane oboch maloletých detí, ktoré sú od posledného rozhodnutia súdu rozhodujúceho o výške výživného otca ( rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.05.2006, č.k. 32C 371/2005 - 26, v ktorom rodičia na čas po rozvode manželstva uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu mal. R., nar. XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- Sk mesačne a R., nar. XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- Sk mesačne a bol určený rozsah styku otca s deťmi ) o Š. rokov starší a ich potreby sa primerane nárastu veku, školským a mimoškolským záujmom logicky zmenili . Nesporná zmena pomerov nastala i na strane otca , ktorý zmenil charakter zárobkovej činnosti, keď v priebehu roka XXXX po XX rokoch ukončil živnostenské podnikanie, odsťahoval sa z C. do inej lokality v rámci Slovenska a po krátkom období nezamestnanosti v súčasnom období pracuje v pracovnom pomere vo firme K., K..Q..X.. Ž., kde jeho príjem predstavuje sumu cca XXX euro mesačne brutto. Zmena pomerov nastala i na strane matky maloletých detí, ktorá po odsťahovaní sa z bytu rodičov otca detí musela riešiť zabezpečenie bývania pre seba a obe deti, keď podmienkou pridelenia nájomného bytu od Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislava bolo založenie stavebného sporenia s minimálnou splátkou XX euro mesačne, ktorého uhrádzanie je povinná matka každoročne magistrátu preukázať. Na základe okolností zisteného z vykonaného dokazovania je odvolací súd toho názoru, že na strane otca nie sú dané okolnosti , ktorých dôsledkom by bola úvaha súdu o znížení výživného na obe maloleté deti. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v máji roku XXXX pri schvaľovaní rodičovskej dohody upravujúcej pomery rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, absentovali doklady preukazujúce vtedajšie majetkové a zárobkové pomery rodičov, keď súd prvého stupňa akceptoval návrh predložený rodičmi a s použitím ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine predložený návrh rodičovskej dohody schválil. Je nepochybným právom každého rodiča sa rozhodnúť, akým spôsobom si bude zaobstarávať prostriedky k zabezpečeniu svojich základných potrieb, ako aj z k zabezpečeniu potrieb maloletých detí, ktoré sú na neho výživou odkázané. V tomto smere bolo na slobodnom rozhodnutí otca zmeniť charakter činnosti, ktorou si zaobstaráva prostriedky na svoju obživu a uspokojovanie potrieb, keď tento ukončil podnikateľskú činnosť, odsťahoval sa z C. do inej lokality Slovenska a zamestnal sa v pracovnom pomere v pozícii obchodného referenta a výrobného pracovníka. Povinnosťou každého rodiča je však deti odkázané na neho výživou uživiť, to znamená zabezpečovať nielen výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Povinnosťou rodiča je, aby i na vlastný úkor vyvíjal v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou v takej miere, aby zabezpečil ich základné životné potreby. Pokiaľ ide o súčasnú výšku príjmu otca, ktorý v priebehu prvostupňového a i odvolacieho konania deklaroval, že nie je v jeho možnostiach uhrádzať vyššiu sumu ako po XX euro mesačne na každé dieťa je treba uviesť, že okolnosť nízkeho príjmu otca, ktorý naviac nevyužíva svoju kvalifikáciu ( otec má dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie ) a uspokojuje sa s príjmom vo výške 11CoP 400/2011-373 minimálnej mzdy však sama osebe nemôže znamenať, že ťarcha uspokojovania základných potrieb oboch detí nevyhnutných k ich riadnemu a všestrannému rozvoju, bude prenášaná na druhého rodiča, v tomto prípade matku. V prejednávanom prípade vyplýva, že náklady vynakladané na zabezpečenie potrieb detí, ako i osobnú starostlivosť o obe deti zabezpečuje v prevažnej miere matka maloletých detí ( ktorá dosahuje v pracovnom pomere mzdu vo výške cca XXX euro netto), keď otec detí sa okrem výživného ( na ktorom je dlžný X.XXX,XX euro ) iným spôsobom na zabezpečení potrieb detí nespolupodieľa. Odvolací súd naviac poznamenáva, že otcom udávané náklady napr. na splátku úveru vo výške XX euro mesačne ( poskytnutého mu v roku XXXX Slovenskou sporiteľňou, a.s. na opravu a údržbu nehnuteľností), náklady vynakladané na prenájom rodinného domu v ktorom v súčasnosti býva, ako i iné prezentované náklady ( XX euro mesačne na telefón, XX euro mesačne na dopravu ) smerujú k úvahe o tom, že príjmy otca sú iné než tie, ktoré deklaroval v konaní pred prvostupňovým súdom. Vychádzajúc z uvedeného je potom správna úvaha súdu prvého stupňa i v časti, v ktorej s účinnosťou od XX.XX.XXXX zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX v súvislosti so zvýšením nákladov vynakladaných na jeho vzdelávanie, keďže maloleté dieťa navštevuje Súkromnú základnú školu pre nadané deti s mesačným školným vo výške XXX euro. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.