Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/119/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510218215 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510218215.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: Q. Č., U.. XX.X.XXXX, R. G. X, R., zastúpená: Iveta Čuláková, bytom Markova 3, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Č., U.. XX.X. XXXX, R. E. Q. XX, R., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 24C 186/2010-20 zo dňa 6.12.2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach sa m e n í - a to v časti určenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- Eur mesačne sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti obdobia platenia výživného sa m e n í tak, že táto sa určuje od 6.8.2010 do 31.8.2011. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaostalého výživného sa m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke zaostalé výživné vo výške 1.325,86 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v 150,- Eur- ových mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol vo veci tak, že odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- Eur mesačne, začínajúc 6.8.2010, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 6.8.2010 do 30.11.2010 vo výške 397,42 Eur odporcovi uložil splácať navrhovateľke spolu s bežným výživným v 50,-Eur-ových mesačných splátkach, začínajúc decembrom 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.5.1999, č.k. 16C 372/98-14, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.6.1999, v časti výživného na navrhovateľku. Zároveň rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 6.8.2010 domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcovi voči jej osobe od podania návrhu vo výške 200,- Eur. Svoj nárok odôvodnila tým, že posledná úprava výživného zo strany odporcu, vtedy ešte k maloletej dcére, bola v roku 1999 pri rozvode manželstva rodičov vo výške 1 400,- Sk, od uvedeného času nastala na jej strane výrazná zmena pomerov, študuje na strednej škole, odôvodnene vzrástli jej životné potreby, náklady na štúdium a nevyhnutné výdavky. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je oprávnený sčasti. Navrhovateľka ako študentka maturitného štvrtého ročníka strednej školy sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je v plnej miere výživou odkázaná na svojich rodičov. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky nastala podstatná zmena pomerov uplynutím času, adekvátne sa zvýšili oprávnené životné náklady navrhovateľky, predstavujúce náklady na štúdium, cestovné, osobné potreby. Životné náklady hradí v rozhodujúcej miere matka, odporca prispieva výživným vo výške 46,47 Eur mesačne, súdom určeným pred jedenástimi rokmi, na krytie určitých potrieb navrhovateľky slúži aj štátny prídavok. Súd bol toho názoru, že zárobkové možnosti odporcu neumožňujú platenie výživného požadované navrhovateľkou, odporca býva sám v domácnosti, ktorú finančne zabezpečuje. Vzhľadom na výšku priemerného zárobku, a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi študujúcemu na vysokej škole, súd považoval za oprávnené a zodpovedajúce potrebám navrhovateľky, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Vo zvyšku nárok navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol. Zročné výživné za čas od podania návrhu do 30.11.2010 vo výške 397,42 Eur uložil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur, spolu s bežným výživným začínajúc decembrom 2010, pri vypočítaní výšky zročného výživného súd odpočítaním z celkovej sumy zohľadnil výživné platené odporcom. O podmienkach splatnosti zročného výživného rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 7.01.2011. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné by bolo zvýšené o 53,53 Eur, teda na celkovú sumu 100,- Eur mesačne od podania návrhu. Uviedol, že sa podieľa aj na úhrade nákladov syna, ktorý chodí na vysokú školu. Vyživovacia povinnosť na syna je 1.600,- Sk mesačne. Bol toho názoru, že je nepomer medzi výživným na dcéru, ktorá je stredoškoláčka a má určené výživné v sume 150,- Eur mesačne a syn má výživné v sume 53,- Eur mesačne. Uviedol, že aj syn podal návrh na zvýšenie výživného. Pri úhrade výživného na dcéru v sume 150,- Eur mesačne, synovi 53,- Eur mesačne a úhrade nákladov za byt už dnes mu nezostávajú peniaze na úhradu stravy, ani oblečenia. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 4.03.2011. Uviedla, že návrh odporcu prispievať na výživné sumou 100,- Eur mesačne nezodpovedá jej reálnym potrebám. Poukázala na to, že stredná škola, ktorú navštevuje je finančne náročná na kozmetický materiál a jeho výška počas štúdia dosiahla sumu 651,- Eur a to je len základný materiál. V novembri 2010 absolvovala stužkovú slávnosť, kde len oblečenie bolo v hodnote 186,99 Eur. Uviedla, že jej mama je vážne chorá, v priebehu rokov 2008 a 2009 absolvovala tri operácie a do dnešného dňa je jej zdravotný stav vážny. Počas celého obdobia bola zamestnaná a pobyty v nemocnici a následne aj pooperačné liečebné procedúry absolvovala v rámci dovolenky. Nemohla si dovoliť byť práceneschopná, nakoľko by jej nemocenské dávky nepostačili na pokrytie nákladov. Jej zdravotný stav si vyžaduje dlhodobú liečbu, ktorá naďalej pokračuje a na odporúčanie lekárov jediným rozumným riešením je, aby zostala doma na invalidnom dôchodku. Odporca pracuje v Palme, a.s. asi desať rokov a robí v dvojsmennej prevádzke, je platený podľa odpracovaných hodín, preto odpracovať smenu navyše by nemal byť pre neho problém. Preto navrhuje ponechať výživné vo výške 150,- Eur mesačne od podania návrhu, teda od 6.8.2010. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa Zákona o rodine ( § 62 ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, to znamená, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých základných životných potrieb. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pre posúdenie schopnosti dieťaťa samo sa živiť sú rozhodujúce napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, získanie vzdelania, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, pracovné príležitosti, ako aj odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti, nestačí k tomu, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Zákon o rodine ukladá rodičom povinnosť venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečovaniu výživy a ďalších potrieb svojich detí, a to podľa ich faktických možností a schopností. Zákon o rodine uprednostňuje záujem dieťaťa, aby malo možnosť vyštudovať vo zvolenom odbore, ktoré zvyšuje jeho možnosti na lepšie uplatnenie, na získanie lepšie plateného pracovného miesta, ako aj na celkové pozdvihnutie jeho vzdelanostnej úrovne. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že výživné v sume 150,- Eur mesačne zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľky, s prihliadnutím aj na jej vek, a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola študentkou štvrtého ročníka denného štúdia na strednej škole. Študovala v odbore kozmetička a vizážistka. Počas štvorročného štúdia musela nakupovať aj potrebný materiál v priemere do 20,- Eur mesačne. Taktiež mala a má náklady na stravu, oblečenie, kozmetiku, cestovné. Odporca má priemerný mesačný zárobok cca 732,49 Eur. Mesačne platí nájomné za prenajatý byt v sume 289,15 Eur, ďalej za káblovú televíziu 16,70 Eur, poplatok za televíziu a rozhlas 16,70 Eur, koncesionársky poplatok 4,64 Eur, za internet 19,90 Eur , elektrinu v sume 27,- Eur, telefón v priemere 10,- Eur, životnú poistku v sume 43,60 Eur. Taktiež platí výživné na syna vo výške 53,- Eur mesačne. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd posúdil ako primerané výživné vo výške 150 Eur, ktorú stanovil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa, a ktorá je primeraná možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti určenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- Eur mesačne potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Súčasne upravil obdobie platenia výživného, a to z dôvodu, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k zmene na strane navrhovateľky, ktorá ukončila štúdium na Strednej odbornej škole, maturitou v máji 2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľka má nárok po skončení školy na výživné do skončenia letných prázdnin, teda do 31.8.2011, odvolací súd určil obdobie platenia výživného od 6.8.2010 do 31.8.2011. Výška zročného výživného od podania žaloby, teda od 6.8.2010 do 31.8.2011, t.j. za 12 mesiacov a 25 dní predstavuje sumu 1.921,- Eur. Od celkového zročného výživného, t.j. 1921,- Eur bola odpočítaná suma 595,14 Eur, ktorú odporca navrhovateľke už uhradil. Po zohľadnení zaplateného výživného, zaostalé výživné je vo výške 1.325,86 Eur. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaostalého výživného zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zaostalé výživné vo výške 1.325,86 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 150,- Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku. Keďže účastníkom konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.