Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/350/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510221434 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510221434.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A. A., X..: D., E.. X.XX.XXXX, I., I. Č.. XX, proti odporcovi: O. A., X..: A., E.. X.X.XXXX, Z., S. Č.. XXXX/XX, o príspevok na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 14 C 266/2010 - 50 zo dňa 20. marca 2012 rozhodol r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 20,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky vopred, od 27.9.2010 do 6.4.2014, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 27.9.2010 do 31.3.2012 v sume 362,67 Eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 16,50 Eur titulom súdneho poplatku za návrh, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.9.2010 navrhovateľka žiadala, aby súd odporcovi určil výživné na rozvedenú manželku vo výške 100,- Eur mesačne. Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom o rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej jej bola zverená dcéra účastníkov, maloletá S. A. do osobnej starostlivosti. V septembri 2010 maloletá nastúpila do materskej školy, pričom v auguste 2010 navrhovateľke skončil rodičovský príspevok, pričom si doposiaľ nedokázala nájsť zamestnanie. Od 6.9.2010 je evidovaná na ÚPSVaR ako nezamestnaná, avšak zamestnanie si nevie nájsť, nakoľko maloletá dcéra bude mať 3 roky a ťažko znáša odlúčenie od matky, pobyt v materskej škole preplače. Zo strany učiteľov bolo navrhovateľke odporučené, aby maloletá trávila v škôlke menej času. Navrhovateľka nemá nikoho, kto by sa mohol v čase jej neprítomnosti o maloletú postarať v čase jej neprítomnosti. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľka má sťaženú finančnú situáciu, nakoľko povolaním je predavačka, nemá zdravotné problémy, pričom na trhu práce je pre danú profesiu dostatok pracovných miest, v hľadaní zamestnania je obmedzená, keďže dcéra Sofia je emočne menej zrelá, labilnejšie dieťa, výrazne citovo naviazaná na matku a nevie sa zaradiť do kolektívu. Nemôže tráviť celý deň v materskej škôlke, jej adaptabilita na nové prostredie je výrazne sťažená, je sledovaná psychologickou ambulanciou. S prihliadnutím na zárobok a náklady odporcu súd určil výživné na sumu 20,- Eur mesačne. Túto sumu mal za primeranú vzhľadom na majetkové pomery odporcu, ktorý pred súdom prvého stupňa jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne pôžičiek, predložil doklady bez dátumu a nepreukázal uvádzané výdaje s pôžičkami. Pri rozhodovaní súd posudzoval aj dôvody, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Rozsudok o rozvode účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2009, preto súd podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine stanovil výživné na dobu 5 rokov od podania návrhu do 6.4.2014. Vo zvyšku návrh ako neopodstatnený zamietol. Splácanie zročného výživného za obdobie od 27.9.2010 do 31.3.2012 v sume 362,67 Eur súd prvého stupňa odporcovi podľa § 160 O. s. p. povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zročné výživné vyčíslil tak, že predstavuje sumu 2,67 Eur za obdobie od 27.9.2010 do 30.9.2010, sumu 60,- Eur za obdobie od 1.10. - 31.12.2010 (t. j. 20,- Eur mesačne), za rok 2011 sumu 240,- Eur (20,- Eur x 12) a za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 v sume 60,-Eur (20,- Eur x 3). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žiaden z účastníkov nemal v konaní plný úspech. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., navrhovateľka je vecne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. e) cit. zákona, preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov položky 8 písm. a), teda 2 % z ceny predmetu konania, podľa § 7 ods. 5 cit. zákona. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol dňa 24.4.2012 odvolaním odporca. V podanom odvolaní uviedol, že od pojednávania dňa 18.10.2011 nastali zmeny, ktoré chce súdu preukázať. Otec odporcu, O. A., E.. XX.XX.XXXX bol odo dňa 30.12.2011 prepustený z práce, pričom už za mesiac december 2011 nedostal žiaden príjem. Odporca argumentoval tým, že rodičom finančne pomáha, uhrádza inkaso, elektrinu, televíziu. Vzhľadom na platenie týchto nákladov neplatil pôžičky a mobilný telefón. Od januára 2012 mu preto začali vykonávať zrážky zo mzdy a jeho príjmy za posledné 3 mesiace tak v čistom predstavovali od 332,69 Eur do 247,46 Eur, pričom očakáva zhoršenie finančnej situácie. Odporca ďalej poukázal na to, že nakoľko sú obaja jeho rodičia nezamestnaní, je jediným pracujúcim človekom v domácnosti. Nesúhlasí preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa a dúfa, že navrhovateľka si nájde prácu, nakoľko nedokáže z 250,- Eur živiť 5-tich ľudí. Odporca s odvolaním predložil potvrdenie obchodnej spoločnosti TERICHEM, a. s. o tom, že otec odporcu bol zamestnancom spoločnosti od 1.10.2003 do 30.12.2011 a vyúčtovanie mzdy za obdobie od januára do marca 2012. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zo dňa 28.5.2012 uviedla, že poberá dávky v hmotnej núdzi a návrh na určenie výživného musela podať. Má vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii odporcu, je však matkou 2 detí a jej mesačný príjem je 270,-Eur. Žiadala preto, aby súd odporcu zaviazal na platenie určeného výživného. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa § 72 ods. 3 cit. zákona príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 cit. zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom, č. k. 165 C 150/2008 - 32 zo dňa 25.3.2009 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2009 a vykonateľnosť, čo do výživného vo výške 80,- Eur mesačne, vždy 15. deň v mesiaci od 15.4.2009. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.9.2010 žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela vo výške 100,- Eur a to po dobu, pokiaľ si to situácia navrhovateľky bude vyžadovať, a teda do doby získania zamestnania. Podaný návrh odôvodnila predovšetkým tým, že spoločná dcéra účastníkov konania, maloletá Sofia ťažko znáša odlúčenie od matky, je na matku silno citovo naviazaná a trávi v škôlke menej času ako ostatné deti. Podľa tvrdení navrhovateľky, táto nemá nikoho, kto by sa mohol postarať o maloletú dcéru počas doby, ktorú by mohla stráviť v zamestnaní, vyzdvihnúť ju zo škôlky a podobne. V dôsledku uvedenej skutočnosti je navrhovateľka obmedzená pri získaní zamestnania. Žiadala preto, aby súd určil povinnosť odporcu poskytovať príspevok na výživu rozvedenej manželky vo vyššie uvedenej výške, pričom nepoberá už ani rodičovský príspevok. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila potvrdenie klinickej psychologičky o tom, že maloletá dcéra je emočne menej zrelá, výrazne citovo naviazaná na matku, má sťaženú adaptabilitu na nové prostredie. Zaradenie maloletej do materskej škody bolo vyhodnotené ako problematické, s poukazom na psychosomatické ťažkosti dieťaťa pri návšteve škôlky. Odporca vo svojich vyjadreniach poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu, nakoľko sú mu na základe exekučného príkazu vykonávané zrážky zo mzdy, jeho matka je dlhodobo nezamestnaná, nepoberá žiaden príjem. Odporca pomáha otcovi so splácaním pôžičky, platí stavebné sporenie vo výške 157,- Eur mesačne, spláca pôžičky od spoločností POHOTOVOSŤ, s. r. o., PROFI CREDIT Slovensko, s. r. o., EOS KSI Slovensko, s. r. o., prispieva rodičom na domácnosť 35,- Eur, náklady na dopravu do práce predstavujú sumu 25-35,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletej Sofii vo výške 80,- Eur mesačne. Jeho čistý príjem predstavuje od 590 - 620,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené výdavky mal odporca za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky. Zánik manželstva, ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie. V niektorých prípadoch existencia práv pretrváva, bezpodielové spoluvlastníctvo sa však ďalej netvorí. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Označenie príspevok neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi. Zákon toto kritérium špeciálne upravuje priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu. Aj v prípade, ak sa zistí zavinenie na obidvoch stranách, možno výživné priznať, keďže ide len o pomocné hľadisko. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, ktoré, ak sú dané, odôvodňujú priznanie výživného. Časove ohraničenie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela s hornou hranicou päť rokov predstavuje predpokladanú maximálnu dobu, v ktorej má rozvedený manžel podľa úvahy zákonodarcu získať potrebné návyky (zamestnanie, podnikateľská činnosť), zabezpečiť starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť. S dôvodmi vymedzenia určitej časovej hranice by sa mal súd vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Aj v týchto prípadoch nepochybne platí možnosť žiadať zmenu rozhodnutia na základe zmeny pomerov (§ 78). Podľa názoru odvolacieho súdu výrok napadnutého rozsudku ohľadne stanovenia výšky vyživovacej povinnosti nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci, čo sa prejavilo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď jeho dôvody nie sú jasné a presvedčivé, a výroky ohľadne stanovenia začiatku vyživovacej povinnosti a zročného výživného nemajú svoj obsah v odôvodnení a sú teda nepreskúmateľné. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že príspevok na výživu rozvedeného manžela má slúžiť predovšetkým na odstránenie kvalifikovanej odkázanosti niektorého z rozvedených manželov vyvolanej práve manželstvom, nakoľko manželstvo ovplyvňuje životné návyky manželov, medzi ktorými vzniká majetkové spoločenstvo. Manželia spoločne zodpovedajú a znášajú náklady na uspokojovanie svojich potrieb. Z konania pred Okresným súdom Bratislava, vedeným pod sp. zn. 165 C 150/2008, predmetom ktorého bolo konanie o rozvode manželstva účastníkov, však odvolací súd nemá za preukázané, že účastníci konania počas manželstva spoločne hospodárili, nakoľko príčinou rozpadu manželstva bola skutočnosť, že účastníci konania počas manželstva nežili v spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho sa aj odcudzili, pričom práve navrhovateľka odmietala ponuku odporcu na vytvorenie a zdieľanie spoločnej domácnosti a spoločného hospodárenia. Taktiež odvolací súd nemá na strane navrhovateľky preukázanú kvalifikovanú neschopnosť sám sa živiť. Z konania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd za zrejmé, že navrhovateľka je zdravá, pričom dosiahla vzdelanie v odbore, v ktorom je dostatok pracovných príležitostí, nie je povinná zabezpečovať starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku, či invalidné dieťa. Svoje rozhodnutie súd oprel o potvrdenie o menšej emočnej zrelosti spoločnej dcéry účastníkov konania, ktorá trávi v materskej škole menej času v porovnaní s rovesníkmi. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na pracovnú kvalifikáciu navrhovateľky a pracovné ponuky týkajúce sa profesie predavačky je potrebné skúmať aj možnosť práce na čiastočný pracovný úväzok, a to na čas, kedy je maloletá v predškolskom zariadení, prípadne možnosť domáckej práce či inej flexibilnej formy zamestnania. Z konania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd za zrejmé, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s 2 sestrami, pričom z rozvodového konania odvolací súd zistil, že jedna z navrhovateľkiných sestier je na invalidnom dôchodku a nie je zamestnaná. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nedostatočne zaoberal možnosťami navrhovateľky zabezpečiť opateru maloletej dcéry aj prostredníctvom ďalších členov spoločnej domácnosti, či rodinných príslušníkov s poukazom na skutočnosť, že dcéra navrhovateľky už dosiahla vek 3 rokov. Na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa18.10.2011 boli navrhovateľke zo strany odporcu predložené pracovné ponuky, v ktorých mu malo byť oznámené, že by navrhovateľku okamžite vzali do práce. Súd prvého stupňa sa však vo svojom rozhodnutí s uvedenými pracovnými ponukami nevysporiadal. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ nepreukázal výšku svojich výdavkov a pôžičiek v tvrdenej výške. Súd prvého stupňa neuviedol, v akej výške náklady odporcu uznal a z akého dôvodu. Odvolací súd poukazuje na doklady predložené odporcom, v ktorých sú uvedené pohľadávky spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (č. l. 14, 15), ktoré súd prvého stupňa neakceptoval z dôvodu nedostatku dátumu dokladov. Podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa v prípade pochybnosti ohľadne existencie záväzku odporcu tieto dokazovaním odstraňovať. Taktiež sa súd prvého stupňa v súvislosti s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov odporcu nevysporiadal so zrážkami na úvery, vykonávanými zo mzdy odporcu uvedenými v predložených v potvrdeniach o mzde, Zmluvou o medziúvere a dokladoch o úhradách odporcu spoločnosti EOS KSI, s. r. o. a Prvej stavebnej sporiteľni. V súvislosti s argumentáciou odporcu, uvedenou v odvolaní odvolací súd uvádza, že odporca poukázal na skutočnosti a predkladal dôkazy, ktoré nastali po skončení dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania však je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa stavu v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to nemohol odvolací súd argumentáciu, ako ani dôkazy predložené odporcom pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Odvolací súd ďalej namieta skutočnosť, že súd prvého stupňa navrhovateľke priznal príspevok na výživu rozvedenej manželky po maximálnu zákonnú dobu, a to na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania. S odôvodnením určenej dĺžky poskytovania príspevku sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa názoru súdu prvého stupňa priznanie výživného malo byť predovšetkým obmedzenie navrhovateľky vzhľadom na starostlivosť o maloletú dcéru, pre ktorú momentálne predstavuje pobyt v predškolskom zariadení stresujúcu záležitosť. Podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa by však odporca navrhovateľke prispieval na výživu aj po tom, čo maloletá dosiahne vek, kedy začne navštevovať školské zariadenie, v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky. Vzhľadom na predpokladaný pobyt maloletej v školskom zariadení, nie je zrejmé, že by v danom období naďalej existovalo obmedzenie navrhovateľky pri hľadaní zamestnania. Z lekárskeho potvrdenia predloženého navrhovateľkou však odvolací súd nemá za zrejmé, že nemožno očakávať progres v súvislosti so zmenou prístupu dcéry účastníkov konania k návšteve predškolského zariadenia skôr a s tým súvisiace odpadnutie obmedzenia navrhovateľky pri hľadaní zamestnania. Touto otázkou sa však súd prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.