Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510222142 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510222142.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Bratislava, Vajanského nábrežie 3, zastúpená LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : Ľ. L., V., L. XX, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 42C 268/2011-76 zo dňa 25.11.2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 89,62 € s príslušenstvom, titulom nákladov spojených s výkonom núteného odtiahnutia služobného motorového vozidla zn. Škoda - Fabia, EČV : BA-967 TO dňa 11.06.2008. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že Zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti Bratislava Staré Mesto s názvom VEPOS, so sídlom Bratislava, Žilinská ul. č. 1. Účelom a predmetom činnosti zriadenej rozpočtovej organizácie VEPOS bolo o.i. vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy (článok I bod 1). Starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto poveril dňa 15.02.2006 Mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré Mesto zabezpečením výkonu rozhodnutia o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a 4 písm. a/ a b/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Na jeho základe poveril príslušníkov mestskej polície rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území Starého Mesta, ktorých správcom je VEPOS a ktorými sú prejazdné úseky ciest III. a IV. triedy a ich súčastí a miestne komunikácie III. a IV. triedy a ich súčastí (článok 1 bod 1). Dňa 23.10.2006 uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ako príkazca a ASTER, spol. s r.o., ako príkazník zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácii v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010. Organizácia VEPOS bola k 31.12.2008 zrušená a všetky jej práva a povinnosti prešli na navrhovateľa. Z protokolu o odstránení vozidla súd prvého stupňa zistil, že dňa 11.06.2008 o 18:28 hod. bolo z Grösslingovej ulice v Bratislave odstránené vozidlo zn. Škoda - Fabia, EVČ: BA-967 TO, bielej farby a umiestnené v Bratislave, Čierny les 1. Vozidlo bolo z Grösslingovej ulice v Bratislave odstránené z dôvodu, že stálo v zóne D 56a (státie na chodníku v zóne s obmedzeným státím) a o odťahu vozidla rozhodol pracovník s identifikačným č. XXX. Súčasťou protokolu je aj poverenie podpísané starostom Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým ako správca komunikácie, poveril spoločnosť ASTER, spol. s r.o. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v mieste prevzatia vozidla. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu číslo 0806111012, spísaného obchodnou spoločnosťou ASTER, spol. s r.o. súd zistil, že na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta mestskej polície č. 288 zamestnanci prevádzky odťahovacej služby spoločnosti ASTER, spol. s r.o. dňa 11.06.2008 o 18:28 hod. na Grösslingovej ulici v Bratislave naložili a následne z tohto miesta odstránili motorové vozidlo zn. Škoda - Fabia, EČV : BA-967 TO, bielej farby. Motorové vozidlo dňa 11.06.2008 o 20:40 hod. prevzal Ľ. L., ktorý vyhlásil, že vozidlo, ktoré zanechal na mieste odkiaľ bolo odstránené, je oprávnený prevziať, čo preukázal preukazom totožnosti a dokladmi a kľúčmi od vozidla. Podľa protokolu držiteľom vozidla je odporca. V protokole sa uvádza, že výkonom núteného odťahu z rozhodnutia správcu komunikácie a zmluvy o výkone odťahu, vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Občianskeho zákonníka) medzi spoločnosťou ASTER, s.r.o. a preberajúcim, resp. prevádzkovateľom vozidla a pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zákona o cenách je stanovená v základnej výške 2.700,- Sk (89,62 €) s DPH. V protokole sa ďalej uvádza, že preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky a pri výdaji bol požiadaný o úhradu takto vzniknutej pohľadávky v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzhľadom na to, že úhrada ceny núteného odťahu nebola vykonaná pri prevzatí vozidla, stala splatnou dňa 18.06.2008. Platbu mohol preberajúci vykonať na mieste prevzatia motorového vozidla alebo poukázaním v prospech účtu spoločnosti ASTER, s.r.o. označeného v protokole. Preberajúci prevzal doklad na úhradu 2.700,- Sk (89,62 €), čo potvrdil svojím podpisom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. o/, § 6 ods. 1, § 40 ods. 1, 4, 5, § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších prepisov, ustanovením § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 71 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava SR), ustanovením § 1a ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ust. § 21 ods. 1 zák. č. 523/2004 . z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ust. § 2 ods. 1, 4, § 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ust. § 488 a § 489 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník); dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní, t.j. v posudzovanom prípade nebolo vozidlo odtiahnuté správcom cesty a ani právnickou osobou, zriadenou alebo založenou obcou na tento účel (technický odťah motorového vozidla vykonala spoločnosť ASTER, s.r.o.). Prvostupňový súd ďalej dodal, že pri odstránení vozidla odporcovi nebol dodržaný ani postup podľa § 40 zákona č. 315/1996 Z.z., pretože o odstránení nerozhodol správca cesty, ale príslušník mestskej polície, čo zákon nedovoľuje. Správca cesty pri odstránení vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže túto právomoc resp. jej výkon preniesť zmluvne na iného bez toho, aby mu to výslovne dovoľoval zákon, a to ani po stránke technickej. Na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky sa navrhovateľ stal veriteľom tejto pohľadávky. Pohľadávka na náhradu nákladov spojených s odstránením vozidla podľa názoru súdu prvého stupňa nemá zákonný podklad a aj z tohto dôvodu (odhliadnuc od nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa), preto nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., hoci bol v konaní úspešný, pretože si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov celého konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že poverenie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009 je neplatné resp. v rozpore s právnym poriadkom SR. Starosta mestskej časti je oprávnený poveriť svojim rozhodnutím príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úloh, a teda aj rozhodnúť o samotnom odťahu. V súlade s uvedenou problematikou, ako aj za účelom preukázania oprávnenosti spoločnosti ASTER, spol. s.r.o. na vykonanie technického odťahu vozidla, navrhovateľ poukázal na citáty z odôvodnenia rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 04.04.2011, č. p. : A/2011/01595/BCH a rozsudkov Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010 sp. zn. 15Co 393/2010, zo dňa 08.07.2009 sp. zn. 15Co 40/2009 a zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 15Co 234/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2009 sp. zn. 10Co 60/2009. Vo svojom odvolaní poukázal aj na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že z právnych úkonov zákona č. 315/1996 Z.z. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol zmluvu o výkone odťahovej služby uzavrieť s podnikateľským subjektom. Náklady odťahu motorového vozidla vymáha navrhovateľ ako správca pozemnej komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené. Striktný výklad ust. § 40 ZPPK spôsobom, aký uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by platilo, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, potom by bol správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Doslovný výklad ust. § 40 ZPPK súdom prvého stupňa je neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu a v danom prípade, podľa názoru navrhovateľa, vôbec nie je namieste. Navrhovateľ je preto toho názoru, že zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto zriadenou navrhovateľom a medzi obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o., neodporuje zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu SR. Nejde preto o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Vzhľadom na predmet konania, keď navrhovateľovi bola ako zriaďovateľovi VEPOS Bratislava - Staré Mesto postúpená pohľadávka na základe čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 a to spoločnosťou ASTER, spol. s r.o. z neuhradeného núteného odťahu vozidla EČV: BA-967 TO, odvolací súd skúmal či spoločnosť ASTER, spol. s r.o. bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách padá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006. Podľa obsahu tejto zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií, vykonáva na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií III. a IV. triedy. VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy. Túto činnosť vykonáva na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER, s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou ASTER, s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ). Rovnako správne potom dospel k záveru, že ASTER, s.r.o. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou ( mestom Bratislava ) pre tento účel založená alebo zriadená. Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluva „o výkone odťahovacej služby“ zo dňa 23.10.2006 je preto neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie ( § 451 OZ ), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu nemôže sa voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Na tomto závere nič nemení ani postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Ak teda spoločnosť ASTER, spol. s r.o. žiadnu pohľadávku nemala, nemohla túto neexistujúcu pohľadávku ani postúpiť v zmysle § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka na navrhovateľa a jeho návrh je tak voči odporcovi z tohto dôvodu neopodstatnený. Uvedený záver postačoval v plnom rozsahu na zamietnutie návrhu navrhovateľa, bez ohľadu na ďalšie prvostupňovým súdom doplnené právne závery. Dôvod uvedený v odvolaní, v ktorom navrhovateľa odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona), a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď sa už ďalšími namietanými skutočnosťami v odvolaní navrhovateľa nezaoberal, nakoľko tieto by nič nezmenili na vecnej správnosti napadnutého rozsudku pre už spomínaný zistený nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie ( resp. tieto mu v odvolacom konaní nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.