Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/552/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510222143 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510222143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Bratislava, Vajanského nábrežie 3, zastúpená LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : Andor E., C. C., B. X, zastúpený opatrovníčkou pre konanie M. S., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 40 C 133/2011 - 43 zo dňa 23. 9. 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým domáhal sa voči odporcovi zaplatenia 89,62 € s príslušenstvom, titulom nákladov spojených s výkonom núteného odtiahnutia osobného motorového vozidla zn. Chrysler šedej farby, EČ : BA 611 MO z ulice Kozia v Bratislave, dňa 17. 4. 2008. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 4 písm. a/, § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších prepisov, ďalej ustanovením § 3d písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, keď uviedol, že v posudzovanom prípade nebolo vozidlo odtiahnuté správcom cesty a ani právnickou osobou, zriadenou alebo založenou obcou na tento účel. Spoločnosť ASTER, s.r.o., ktorá odťah motorového vozidla vykonala, ničím nepreukázala oprávnenie na vykonávanie takejto činnosti. Navrhovateľ tak nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keď na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky nebolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani ďalšie tvrdenie, že vozidlo odporcu stálo v „zákaze zastavenia“; nedatovaný protokol o odstránení vozidla sám osebe nie je dôkazom o tom, že vozidlo bolo skutočne ponechané na mieste, kde je zastavenie zakázané. Chýbajúci dátum na protokole vzbudzuje podozrenie, že bol vystavený až dodatočne. Údaje uvedené v záverečnej časti protokolu ( poverenie správcu komunikácie pre ASTER, s.r.o. uskladniť, vydať a inkasovať vzniknutú pohľadávku 2.700,- Sk ) nekorešponduje s ostatnými listinnými dôkazmi, keď zmluvu, na základe ktorej ASTER, s.r.o. vykonal odťah vozidla, uzavrel VEPOS a nie navrhovateľ a o odstránení vozidla mal rozhodovať podľa poverenia príslušník mestskej polície a nie starosta mestskej časti. Nepreukázané bolo aj tvrdenie navrhovateľa, že prevádzkovateľom vozidla bol odporca. Aj výška nákladov odťahu by mala byť v každom jednotlivom prípade individualizovaná a vyúčtovaná preskúmateľným spôsobom, a nie určená paušálne. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ( vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže v nej ide o tzv. drobný spor podľa § 200ea O.s.p. ). Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi z obsahu spisového materiálu žiadne trovy nevyplynuli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel, s tým, že mu prizná aj náhradu trov celého konania. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne o jeho návrhu rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p., t.j. bez nariadenia pojednávania. Argumentoval tým, že vo veci samej možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania len v prípade, ak možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov, bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie. Týka sa to vecí, v ktorých návrhu na začatie konania chce súd vyhovieť, spravidla v celom rozsahu. Preto, pokiaľ súd dôjde k záveru, že po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania by bolo potrebné návrh zamietnuť, mal by pojednávanie nariadiť a keďže tak v danej veci neurobil, nekonal v súlade s ust. O.s.p.; konanie má preto inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je pravdou, že v čase odstránenia motorového vozidla bola správcom komunikácie organizácia VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ktorú zriadil navrhovateľ za účelom správy miestnych komunikácií III. a IV. triedy, avšak túto správu vykonávala len do 31. 12. 2008. K uvedenému dátumu bola organizácie VEPOS Bratislava - Staré Mesto zrušená uznesením Miestneho zastupiteľstva Bratislava - Staré Mesto č. 124/2008. V súčasnosti správu miestnych komunikácií vykonáva navrhovateľ, a teda je priamo veriteľom predmetnej pohľadávky bez potreby akéhokoľvek postúpenia. Ako dôkaz, že vozidlo odporcu stálo na mieste označenom dopravnou značkou „zákaz zastavenia“, založil navrhovateľ do spisu fotodokumentáciu v jednom vyhotovení. Dodal, že navrhovateľ nemá možnosť preverovať, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla. Pri preberaní motorového vozidla odporca uviedol, že je jeho držiteľom, t.j. prevádzkovateľom a uvedenú skutočnosť svojím podpisom na protokole o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu č. 0804171014. Je zaužívané v bežnej praxi, že ak osoba podpíše nejakú listinu, robí tak po jej preštudovaní a potvrdzuje svojím podpisom skutočnosti tam uvedené. Navrhovateľovi preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca pri výdaji vozidla „svojím podpisom správnosť údajov v protokole neodobril“. Navrhovateľ v tejto súvislosti s poukazom na ust. § 6 ods. 1, ods. 6 zák.č. 315/1996 Z.z., ako aj na § 2 písm. am/ zák.č. 725/2004 Z.z. o pozemných komunikáciách uviedol, že pokiaľ zákon hovorí o prevádzkovateľovi vozidla, nemá na mysli vodiča, ale vlastníka motorového vozidla, príp. osobu zapísanú v technickom preukaze ako držiteľa vozidla. Náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah vozidla stanovenými v danom čase a v danom mieste, napr. Dopravný podnik Bratislava, a.s. Znalecký posudok č. 4/2008 zo dňa 30.6.2008, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, navrhovateľ pripojil k odvolaniu za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov. Výšku týchto nákladov stanovil znalecký posudok sumou 3.112,- Sk, navrhovateľ však vymáha nižšiu sumu, čo nemôže byť v neprospech odporcu. Krajský súd v Bratislave v inej obdobnej veci otázku ceny odťahu nepovažoval za spornú, keď túto mal za dostatočne preukázanú práve na základe znaleckého posudku 4/2008. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách padá do oblasti verejného ( správneho práva ), preto v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23. 10. 2006. Podľa obsahu tejto zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií vykonáva na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií III. a IV. triedy (čl. 2 bod 1/ Zmluvy). VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy ( čl. 3 bod 1/ Zmluvy ). Túto činnosť vykoná na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER, s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods.5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou ASTER, s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidlo odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ). Rovnako správne potom dospel k záveru, že ASTER, s.r.o. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou ( mestom Bratislava ) pre tento účel založená alebo zriadená. Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluva „o výkone odťahovacej služby“ zo dňa 23. 10. 2006 je preto neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie ( § 451 OZ ), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu nemôže sa voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Na tomto závere nič nemení ani prípadné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Uvedená skutočnosť totiž, že odťah motorového vozidla odporcu vykonala obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o., ktorá nebola oprávnená na výkon odťahu, z dôvodov uvedených v texte vyššie, sama osebe musela nutne viesť k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, a teda k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, a to bez ohľadu na prípadné ďalšie tvrdenia, ktoré súd prvého stupňa považoval za sporné, resp. nepreukázané ( či motorové vozidlo skutočne stálo na mieste označenom dopravnou značkou „zákaz zastavenia“, či výšku nákladov, spojených s výkonom odťahu vozidla ). Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že konanie trpí inou vadou, spočívajúcou v tom, že súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, odvolací súd dospel k záveru, že postup prvostupňového súdu z procesného hľadiska bol plne v súlade s ust. § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. V danom prípade predmet konania nepresiahol sumu 500 €, je teda tzv. drobným sporom, ktorý bol súd prvého stupňa oprávnený prejednať aj bez nariadenia ústneho pojednávania, bez ohľadu na to, že návrh na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyhodnotil ako nedôvodný. Prvostupňový súd teda konanie nezaťažil inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval ( resp. tieto mu v odvolacom konaní nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.