Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510224641 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510224641.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého D. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. W., bytom R., Č. XX, zast. JUDr. Vladimírom Giráškom, advokátom, AK Bratislava, Medená 35, a otec - D. Š., bytom M., C.. T. X, zast. JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, AK Levice, Bernolákova 12, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 385/2010- 147 zo dňa 10.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletého D., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Osobnú starostlivosť budú rodičia vykonávať: matka - od nedele 18.00 hodiny nepárneho kalendárneho týždňa do nedele 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a otec - od nedele 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nedele 18.00 hodiny nepárneho kalendárneho týždňa. Odovzdávanie a prevzatie maloletého sa bude vždy vykonávať v mieste bydliska matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Výživné na maloletého súd prvého stupňa neurčil. Otcovi uložil povinnosť doplatiť na maloletého výživné za obdobie od 29.10.2010 do 31.12.2010 v sume po XXX € mesačne s tým, že zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume XXX,XX € zaplatí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky sa zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4 Zák. o rodine, keď mal preukázané, že takéto rozhodnutie o ďalšom výchovnom prostredí maloletého je v jeho záujme a k jeho najlepšiemu prospechu. Obidvaja rodičia majú vo svojich domácnostiach vytvorené vhodné podmienky pre opateru maloletého, obidvaja majú k dieťaťu vytvorený nesporne silný citový vzťah a obidvaja sú spôsobilí vychovávať ho a zabezpečovať mu riadne všetky potreby primerané jeho veku. S ohľadom na vek dieťaťa považoval súd za najvhodnejší kolíznym opatrovníkom odporúčaný týždňový interval striedania osobnej starostlivosti rodičov, nakoľko dlhší časový interval by mohol spôsobovať ťažšie adaptovanie sa dieťaťa na zmenu domáceho prostredia a určité odcudzenie sa voči druhému rodičovi. V súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou súd rozhodol o tom, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. O výživnom rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 6 Zák. o rodine, výživné na maloletého neurčil, nakoľko každý z rodičov si bude plniť vyživovaciu povinnosť na maloletého podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov v dobe, po ktorú bude vykonávať svoju osobnú starostlivosť. Príjmové pomery obidvoch rodičov umožňujú maloletému zabezpečiť patričný životný štandard v každom druhom týždni v mesiaci. Odovzdávanie maloletého sa bude vykonávať vždy otec v mieste bydliska matky, ako to aj navrhol. Vzdialenosť bydlísk rodičov predstavuje aj vyššie finančné náklady na presun maloletého, pričom s ohľadom na matkinu jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a celkové lepšie majetkové pomery otca je namieste, aby tieto znášal sám. Zročné výživné určil doplatiť matke z dôvodu, že maloletý sa od 29.10.2010 nachádza vo výlučnej starostlivosti matky. V súvislosti so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti návrh matky na zverenie dieťaťa súd prvého stupňa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Poukázala najmä na skutočnosť, že maloletý je ešte stále kojený v pravidelných intervaloch, je navyknutý na jej prítomnosť pri zaspávaní, predovšetkým v nočných hodinách, kedy je kojenie veľmi potrebné. Kojí ho hlavne zo zdravotných dôvodov, keď dieťa nemá žiadne zdravotné problémy v porovnaní s minulosťou, kedy žilo bez matky so svojim otcom, jeho zdravotný stav je vďaka laktácii veľmi dobrý. Nebolo by 11CoP 73/2012-379 prirodzené dieťa od laktácie odstaviť, bol by ohrozený aj jej zdravotný stav. Apelovala na právo dieťaťa byť kojené, to je garantované aj medzinárodnými dohovormi o právach dieťaťa. Nechce odoberať dieťaťu právo na obidvoch rodičov, avšak žiada, aby v útlom veku dieťaťa pokiaľ to jej organizmus dovoľuje a má možnosť dieťa kojiť jej to nebolo znemožňované. Súd prvého stupňa nesprávnym spôsobom posúdil všetky okolnosti prípadu a nezaoberal sa otázkou kojenia dieťaťa vôbec. Navrhovala znalecké dokazovanie na to, či je kojenie v záujme maloletého. Otec dieťa odhlásil zo zdravotnej starostlivosti v Bratislave bez jej súhlasu, prihlásil ho k lekárovi v M., pričom takto matke znemožnil v prípade pobytu dieťaťa v Bratislave navštíviť lekára. Prvostupňový súd rozhodoval predovšetkým tým spôsobom, že sa nemusel zaoberať otázkou výživného na dieťa, prípadne osobnej starostlivosti matky, keďže príjem otca bol preukazovaný ako nejednoznačný a najpohodlnejším riešením pre súd bolo určiť striedavú starostlivosť. Nevyhodnotil ani skutočnosť, že otec sa pred dieťaťom správal agresívne, fyzicky ju napádal. Neposúdil skutočnosť, že maloletý Peter má aj brata, na ktorého je zvyknutý. Ona má svoju prácu, ktorou dokáže deti uživiť, stará sa o obidve poctivo. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude platiť výživné na maloletého D. vo výške XXX €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Otec bude oprávnený sa stretávať s maloletým každý druhý týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. K odvolaniu priložila stanoviská rôznych organizácii o potrebe dojčenia dieťaťa. Kolízny opatrovník na odvolanie matky uviedol, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky v napadnutej časti je potrebné vyhovieť. Odvolanie matky smerovalo voči výroku týkajúceho sa zverenia maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti a výrokom s tým súvisiacimi, ako je odovzdávanie maloletého, zastupovanie maloletého, určenie výživného a zamietnutý návrh na zverenie maloletého. Z uvedenými výrokmi súvisiaci aj výrok o trovách konania. Odvolaním nebol napadnutý výrok o povinnosti otca doplatiť zročné výživné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, avšak sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden s rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že najdôležitejšie skutočnosť okrem iného pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti je posúdenie záujmu maloletého dieťaťa. Prvostupňový súd síce zistil a konštatoval, že u obidvoch rodičov sú vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa, avšak sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že rodičia majú bydliská v rôznych mestách. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a ani ju z hľadiska záujmu dieťaťa nevyhodnotil. V konaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie sú rozhodujúce žiadosti a pocity rodičov, ale záujem dieťaťa. Je otázne, či týždenné presúvanie sa dieťaťa do rôznych prostredí a rôznych miest je v súlade s jeho záujmom. Je nesporné, že dieťa má právo na oboch rodičov aj keď jeho rodičia prestanú spolu žiť, obidvaja rodičia majú právo a povinnosť zúčastňovať sa na výchove dieťaťa aj keď s ním nežijú v spoločnej domácnosti, tak znie právne vymedzenie rodičovskej úlohy. Zachovať dieťaťu oboch rodičov je nie len v záujme dieťaťa, ale a širšej rodiny z oboch strán. Každé narušenie partnerských alebo manželských vzťahov negatívne zasahuje do psychologickej atmosféry širšej rodiny. 11CoP 73/2012-380 Nie je účelom striedavej osobnej starostlivosti zneužiť ju k tomu, aby jeden z rozchádzajúcich sa partnerov si vybavoval účty s druhým, prípadne vyhnúť sa plateniu výživného na dieťa, s tým, že pôjde o financovanie životného štýlu bývalého partnera. Rodičia budú nútení po čase ako tak komunikovať, keď budú mať na mysli v prvom rade prosperitu a pohodu svojho dieťaťa alebo nájdu takú formu interakcie, ktorá nebude svojim konfrontačným charakterom na dieťa bezprostredne doliehať. Rodičia budú mať zabezpečený rovnocenný priestor pre svoj vzťah s dieťaťom, zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa nesporne prospešnejšie ako sa pokúšať o jedného z rodičov pripraviť. Dieťa by nemalo byť vystavované konfrontačnej vzťahovej atmosfére, keď nemožno vylúčiť, že práve osobná striedavá starostlivosť bude nútiť rodičov, aby spolu komunikovali. Súd prvého stupňa zistil, že rodičia sú spôsobilí sa postarať o maloleté dieťa, majú vytvorené prostredie pre výchovu dieťaťa, avšak vzdialenosťou bydliska sa nezaoberal už aj s ohľadom na vek maloletého, ktorý je v predškolskom veku a môže navštevovať predškolské zariadenie je potrebné uvedenú skutočnosť vyhodnotiť. Je potrebné zaoberať sa zmenou predškolského, či školského zariadenia maloletého v týždňových intervaloch kde záujem dieťaťa je diskutabilný. Taktiež je potrebné zaberať sa zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí nepreskúmateľné aj pokiaľ ide o určenie, resp. neurčenie vyživovacej povinnosti, kde bude potrebné, aby súd prvého stupňa dôsledne preskúmal zárobkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti s prihliadnutí na skutočnosť, že dieťa má mať zabezpečenú rovnakú životnú úroveň, ako rodičia. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď jeho rozhodnutie sa javí nepreskúmateľné, tým zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ktorá je dôvodom pre ktorú musel odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní matky nezaoberal. Odvolací súd na základe uvedeného zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude pri ďalšom prejednaní veci vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p., a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.