Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/492/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226593 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510226593.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : A. M., W. W., O. XX, proti odporcovi : C. M., W. F. Ú., H. XXX, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. 5. 2011 č.k. 7C 350/2010 - 35, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto : Odporca je p o v i n n ý platiť k rukám navrhovateľky výživné od 22. 11. 2010 vo výške 80 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 22. 11. 2010 do 19. 4. 2012 vo výške 737,40 € odvolací súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 €, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku odvolací súd návrh z a m i e t a. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné navrhovateľke vo výške 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám, počnúc 22. 11. 2010. Zročné výživné za obdobie od 22. 11. 2010 do 1. 6. 2011 vyčíslil sumou 390 € a odporcovi ho povolil splácať v mesačných splátkach po 20 €, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľka sa domáhala určenia výživného v sume 170 € mesačne ) návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia Strednej odbornej školy podnikania v Bratislave, nie je teda zárobkovo činná a schopná živiť sa sama. Výživné vo výške 100 € mesačne považoval za výživné na dolnej hranici, avšak zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam odporcu ako aj navrhovateľky. Pri rozhodovaní vzal do úvahy zdravotný stav navrhovateľky, jej vysokú chorobnosť, čo náklady na výživu navrhovateľky zvyšuje. Zároveň zohľadňoval aj zdravotný stav matky navrhovateľky, ktorá tieto náklady navrhovateľky zabezpečuje. Musel však zohľadňovať aj finančné pomery na strane odporcu, t.j. skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku a že s ohľadom na jeho plnú invaliditu nie je schopný byť v stálom pracovnom pomere. V konaní bolo preukázané, že odporca bol vlastníkom bytu, ktorý odpredal, avšak predajom získané finančné prostriedky utratil, pričom navrhovateľke ako svojej dcére z nich neprispel na jej potreby žiadnou čiastkou. Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3 Zák. o rod. O trovách konania rozhodol na základe § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľka mala v konaní úspech, keďže jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka i odporca. Odvolanie navrhovateľky smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku jej návrh zamietol; navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd jej prizná výživné vo výške 170 € mesačne. Písomným podaním zo dňa 5. 8. 2011 jednak na výzvu súdu prvého stupňa doplnila svoje odvolanie a zároveň sa vyjadrila k odvolaniu odporcu. Trvala na tom, že mesačné náklady na jej výživu predstavujú 335 €. V domácnosti žije s matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, s príjmom 380 € mesačne, vrátane výživného a kompenzačného príspevku. Uvedená čiastka pritom musí stačiť na pokrytie mesačných životných nákladov za ubytovanie, stravu, lieky, hygienu, ošatenie a dopravu dvoch dospelých osôb. Odporcov mesačný príjem činí 327,50 €, pripadá na pokrytie životných nákladov výlučne odporcu. Odporca opustil spoločnú domácnosť pred ôsmymi rokmi, odvtedy o navrhovateľku nejavil žiadny záujem, okrem výživného 35 € mesačne, na jej potreby neprispel žiadnou čiastkou, či darom. Pred niekoľkými rokmi odporca odpredal svoj byt, peniaze takto získané použil na úhradu dlhov a ako sa sám vyjadril na „užívanie si“. Jej, dcére, z tejto sumy neprispel žiadnou čiastkou, ktorá by mohla zlepšiť jej životnú úroveň, čo odporcov nezáujem o ňu len potvrdzuje. Navrhovateľka chce len dôstojne žiť a študovať, čo však z výživného 100 € mesačne nie je možné. Odporca argumentoval svojimi výdavkami na živobytie, s výnimkou nákladov na lieky ich však nijako nezdokladoval. Sporná je aj kúpna cena nehnuteľnosti - bytu, keď odporca najprv uviedol sumu 1.400.000,- Sk, neskôr už len sumu 800.000,- Sk; ani jedna sa pritom nezhoduje s vtedajšou trhovou cenou bytu. V súčasnosti žije odporca u priateľky, v chatke v Pustých Úľanoch, ktorej údajne platí mesačný nájom 100 €., ktoré nájomné preukazuje schopnosť odporcu platiť mesačné výživné v navrhovanej sume. Navrhovateľka v odvolaní dodala, že v školskom roku 2010/2011 úspešne ukončila stredoškolské vzdelanie a od septembra 2011 nastupuje na denné štúdium v Bratislave. Celé roky ju finančne podporuje jej matka, na svoj vlastný úkor, pretože je sama onkologickou pacientkou, s vysokým stupňom Diabetes Melitus s liečbou na inzulíne a liekoch. Denná forma štúdia a matkin zlý zdravotný stav jej nedovoľujú privyrobiť si občasnými brigádami. Navrhovateľka dodala, že výživné žiada zasielať k jej rukám, nakoľko odporca doposiaľ posiela výživné na meno jej matky. Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel; odporca ho navrhoval zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 € mesačne. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že ako invalidný dôchodca poberá dôchodok vo výške 327,50 € mesačne, je po úraze, trpí bolesťami chronického charakteru a vlastným pričinením si svoj príjem zvýšiť nemôže. Jeho pravidelné životné náklady pozostávajú z nákladov na lieky ( 50 € ), na bývanie ( 100 € ), hygienu ( 6 € ), stravu ( 90 € ), rehabilitačné plávanie ( 20 €; t.j. 4 x mesačne po 5 € ), oblečenie a obuv ( 10 € ). Z jeho príjmu mu tak zostáva ešte 51,50 €, z ktorých má platiť navrhovateľke výživné 100 € mesačne. Odporca v odvolaní tvrdil, že by rád poskytol navrhovateľke vyššiu životnú úroveň, avšak invalidným dôchodcom sa stal bez svojho zavinenia a svoju životnú úroveň tiež musel prispôsobiť svojim možnostiam a schopnostiam. Jeho zdravotný stav by si vyžadoval vyššie nálady, ale nemôže si ich dovoliť. Vyššie výživné ako 50 € mesačne ho však bude doslova kriminalizovať, nakoľko objektívne nebude schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Na odvolanie navrhovateľky sa odporca písomne vyjadril tak, že trval na tom, čo uviedol vo svojom odvolaní. S ohľadom na svoj zdravotný stav však jeho možnosti nekorešpondujú s predstavami navrhovateľky o výživnom, ktoré by jej mal poskytovať. Predať byt sa rozhodol preto, že potreboval uhradiť dlhy. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), na ktorom bolo v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3, 4 O.s.p. odvolacím súdom doplnené dokazovanie čítaním listinných dôkazov : 1/ potvrdenia o návšteve školy navrhovateľky zo dňa 18.4.2012, 2/ potvrdenia sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok matky navrhovateľky zo dňa 20.2.2012, 3/ potvrdenia o dôchodkových dávkach odporcu vystavené sociálnou poisťovňou zo dňa 24.2.2012, 4/ čestného prehlásenia T. W. zo dňa 6.3.2012, 5/ lekárske správy P.. U. E. zo dňa 24.10.2011, 6/ doklady ohľadne nákupov liekov a pohonných hmôt odporcom. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zmeniť. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( zabezpečenie šatstva, obuvi ) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa ( t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti ), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a v spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, sú však potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov. Obligatórnym hľadiskom, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom, je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Miera, v akej je potrebné prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa tiež mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Ak dieťa nežije ani s jedným z rodičov, osobná starostlivosť o dieťa sa vo výške výživného neodzrkadlí. Zároveň platí, že pri určovaní výšky výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že tomu rodičovi, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a má napr. dvojnásobný príjem, sa určí výživné v dvojnásobnej výške. V súdenej právnej veci bolo výživné na navrhovateľku určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 7. 1995 sp. zn. 11Nc 2176/95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 1. 1996, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do starostlivosti jej matky a odporca - otec maloletej, sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne. Od roku 2003 začal odporca platiť na navrhovateľku výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne, od r. 2009 vo výške 35 € mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem navrhovateľky rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou 1. ročníka pomaturitného denného vyššieho odborného štúdia na Obchodnej akadémii v Bratislave ( potvrdenie školy zo dňa 18. 4. 2012 ). Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je sama poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 306 €/mesačne; matka navrhovateľky je onkologickou pacientkou, ktorá má zvýšené náklady na lieky. Schopnosti a možnosti oboch rodičov navrhovateľky sú tak zásadne limitované ich zdravotným stavom; ako matka tak aj otec navrhovateľky majú závažné zdravotné problémy, ktoré im bránia zapojiť sa do riadneho pracovného procesu a tým zlepšiť ich finančné pomery. Zdravotné problémy ich na pracovnom trhu ešte viac znevýhodňujú oproti zdravým uchádzačom o prácu; obaja rodičia sú tak prakticky z hľadiska ich príjmových možností odkázaní len na invalidné dôchodky, ktoré poberajú a o ktorých je všeobecne známe, že sú nízke a ich poberateľov ( podobne ako príslušníkov domácnosti odkázaných na nich výživou ) posúvajú medzi sociálne slabšie skupiny spoločnosti. Niet pochýb o tom, že výživné, potrebné na pokrytie najbežnejších potrieb navrhovateľky by sa vzhľadom na jej vek ( dospelá osoba ), zdravotný stav ( vysoká chorobnosť navrhovateľky, spojená s hospitalizáciou a nákladmi na lieky ) a skutočnosť, že sa pripravuje štúdiom na výkon povolania ( študijné pomôcky, literatúra ) reálne malo pohybovať nad úrovňou 100 € mesačne, to by však museli rodičia navrhovateľky, a teda aj odporca, ako jej otec, dosahovať výrazne vyšší príjem. Berúc do úvahy predovšetkým zdravotný stav odporcu však navrhovateľka reálne nemôže od odporcu očakávať výživné, ktoré by bolo primerané jej bežným potrebám, keď naopak, odporcom navrhované výživné 50 €/mesiac by bolo potrebám navrhovateľky prinízke. Odporca je invalidným dôchodcom s mesačným dôchodkom vo výške ( aktuálne ) 346,76 € a kompenzačným príspevkom 35 €. Aj odporca musí z uvedeného nízkeho príjmu zabezpečovať náklady na svoje bývanie ( 100 € mesačne ); zo zvyšnej sumy musí uhrádzať vlastnú stravu, lieky, ošatenie, obuv a osobitne aj výživné na navrhovateľku. V konaní bolo dokazovaním zistené, že odporca odpredajom svojho bytu v Bratislave v minulosti ( cca pred 5 rokmi ) jednorazovo získal finančné prostriedky nemalej hodnoty ( 1.400.000,- Sk ), ktoré však utratil výlučne pre svoju potrebu - použil ich na úhradu dlhov, liečebný pobyt v kúpeľoch, príp. si z nich prilepšil príjem z dôchodku. V konaní však nebolo preukázané, že by odporca v súčasnosti ešte disponoval nejakou finančnou čiastkou z peňazí, získaných odpredajom bytu, ktorú by tak bolo možné pri určovaní výšky výživného zohľadniť. S ohľadom na skutočnosť, že odporcov jediný príjem v súčasnosti pozostáva len zo spomínaného dôchodku a vzhľadom na jeho nevyhnutné výdavky na vlastné živobytie, náklady na lieky, podľa názoru odvolacieho súdu výživné 100 €/mesiac, určené súdom prvého stupňa, presahuje ako schopnosti tak aj možnosti odporcu. Odvolací súd preto bežné výživné odporcu na navrhovateľku stanovil sumou 80 €/mesiac. Zároveň stanovil zročné výživné za obdobie od 22. 11. 2010 ( t.j. od podania návrhu na súd ) do 19. 4. 2012 ( ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu ) sumou 737,40 €, pričom bral do úvahy skutočnosť, že zo sumy 80 €/ mesiac odporca uhrádza sumu 35 €/mesiac, takže dlh predstavuje 45 €/mesiac : (t.j. za obdobie 16 mesiacov : december/2010 do marec/2012 vrátane : 16 x 45 € = 720 €; ďalej za 9 dní mesiaca november 2010 : 30 dní : 45 € = 0,6 €/deň x 9 dní = 6 € a napokon za 19 dní mesiaca apríl 2012 : 30 dní : 45 € = 0,6 €/deň x 19 dní = 11.40 €. Potom 720 € + 6 € + 11,40 € = 737,40 €. Zročné výživné povolil súd splácať odporcovi spolu s bežným výživným v sume po 30 € mesačne, pod následkom straty výhody splátok ( § 160 ods. 1 O.s.p.). Uvedené splátky umožnia odporcovi vyrovnať dlh na výživnom v primeranej lehote 24,5 mesiacov. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ( § 220 O.s.p.) tak, že bežné výživné určil sumou 80 € mesačne; zároveň rozhodol o úhrade zročného výživného formou splátok po 30 € mesačne; vo zvyšku ( navrhovateľka žiadala priznať výživné 170 € mesačne ) návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní dosiahol každý z účastníkov čiastočný úspech; odvolací súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.